Bez uniformy: Pasívny ≠ rovnaký

24.10.2006  |     

V prvej časti seriálu o pasívnych domoch sme si predstavili hlavné zásady ich konceptu. Ak však pristupujeme k projektovaniu s kalkulačkou v ruke, zostane ešte miesto na tvorivosť architekta? Alebo sme odkázaní na uniformné domčeky konštruované podľa fyzikálnych tabuliek?

Opakovanie matka múdrosti

V úvodnej časti seriálu sme definovali pasívny dom podľa zásad, ktoré určil prof. Feist z univerzity v Darmstadte v roku 1994. Pasívny dom by podľa tohto chápania mal mať:
  • konštrukciu vonkajšieho plášťa s veľmi nízkym koeficientom tepelného prestupu U (nižším než 0,15 W/m2K);
  • všetky konštrukcie tepelného plášťa navrhnuté a zhotovené tak, aby nevznikali tepelné mosty;
  • spotrebu energie na vykurovanie max. 15 kWh/m2 za rok (bežná spotreba súčasnej konvenčnej budovy je 5- až 10-násobná). V prepočte na koruny stojí vykurovanie pasívneho domu s obytnou plochou 120 m2 menej než 3500 Sk ročne;
  • celkovú spotrebu energie na vykurovanie, ohrev TÚV, prevádzku vzduchotechniky a domácnosti 42 kWh/m2 za rok (prax však ukazuje, že skutočne dosahovaná hodnota sa ročne pohybuje okolo 50 kWh/m2);
  • celkovú spotrebu všetkých primárnych energií do výšky max. 120 kWh/m2 za rok. Ide o energiu, ktorá sa vyrobí, aby bola k dispozícii v odbernom mieste. Napríklad pri elektrine je to súčet účinnosti spaľovania uhlia v tepelných elektrárňach, straty pri prevode energie z pary v generátore na elektrinu + účinnosť (straty) rozvodnej sústavy pri prenose energie;
  • veľmi tesný plášť budovy.

Ani jedna z týchto zásad však nehovorí o vonkajšej podobe pasívnych domov. Minule sme si síce načrtli spôsoby, ako sa dajú podobné hodnoty dosiahnuť, ukázali sme vám aj niekoľko príkladov. Aby ste si pri čítaní nepredstavovali nie veľmi vzhľadné domčeky s dokonale zateplenými, ale najmenej polmetrovými stenami s úzkymi strieľňami namiesto okien, dnes sa zastavíme práve pri tejto, z „pasívneho“ hľadiska možno nie najdôležitejšej, ale doslova na prvý pohľad viditeľnej stránke navrhovania pasívnych objektov.

S kompasom v ruke

Ak sme v situácii, že máme za sebou rozhodovanie týkajúce sa výberu parcely, zdanlivo nič nestojí v ceste našim stavebným zámerom. Ak si náš pozemok predstavíme ako nepopísaný list papiera a seba, tvorcu (samozrejme, v spojení s architektom), ako spisovateľa obdareného nevyčerpateľným talentom, v zásade by malo byť jedno, či sa pustíme do spisovania novely, románu, alebo dáme prednosť poézii. Výsledok posúdia čitatelia alebo kritika. Pri výstavbe rodinného domu nás okrem vlastných finančných možností ovplyvňuje aj mnoho zákonných a nezákonných regulatívov. Zastavovacie požiadavky na dodržiavanie uličnej čiary či tvar a orientáciu strechy určené miestnymi či obecnými orgánmi síce v mnohých prípadoch zohľadňujú estetické i funkčné kritériá, ale často vôbec nedbajú na solárnu orientáciu stavby. Využitiu obnoviteľných zdrojov tak neraz zabraňujú zákonné medze. Preto musia architekti pasívnych a nízkoenergetických domov tieto regulatívy šikovne „obchádzať“.

Pasívny dom v Gablitzi, Rakúsko; arch. Christian Hrebak, Solaroom

Priečny rez

Pôdorys prízemia

Pôdorys I. poschodia

Pôdorys II. poschodia


„Koncepcia a forma domu pritom vždy vychádzajú z parametrov konkrétneho pozemku. Poloha, orientácia podľa svetových strán, využitie spádu, existujúcej zelene, vzťah k okolitej zástavbe primárne ovplyvňujú energetickú bilanciu,“ tvrdí architekt Josef Smola. Ak sa k šikovnej dispozícii pridá vhodne zvolená konštrukcia, obvodové steny a ich zateplenie, dômyselná voľba výplne otvorov a ventilačného systému, môžeme sa dostať do fázy, že konvenčný vykurovací systém už nebudeme potrebovať.

V podstate to znamená, že dom na pozemku je vhodné orientovať tak, aby dokázal vhodne kompenzovať rozdielne svetelné podmienky vzhľadom na svetové strany, pretože pri výstavbe pasívnych domov ide predovšetkým o minimalizáciu tepelných strát. Tie musíme kompenzovať tepelnými ziskami práve zo slnečného žiarenia prenikajúceho okennými otvormi. Vhodným umiestnením na pozemok dosiahneme, že dom obracia svoju zasklenú tvár k slnku a tá smutnejšia a „pevnejšia“, naopak, chráni domu chrbát od severu či východu. Konkrétne – výhodnejšie je využiť východnú či severnú hranicu pozemku a dlhšiu stranu domu situovať v smere sever – juh. Práve tu často narážame na regulatívy – spomínanú uličnú čiaru či orientáciu hrebeňa strechy. Nezostáva nám nič iné, len dúfať, že sa takéto nedomyslené zásady zmenia pod tlakom zvyšujúceho sa ekologického povedomia verejnosti či priamo budúcich stavebníkov.

Experimentálny pasívny dom v Rychnove při Jablonci nad Nisou (Atrea)

Pôdorys prízemia

Pôdorys podkrovia

Umiestnenie na pozemku


Nesmieme však zabúdať ani na vertikálne členenie pozemku. Či staviame na svahu, alebo na rovine – všetky tieto faktory ovplyvňujú „tepelné správanie“ vašej novostavby. Ak to umožňuje terén, neraz sa časť budovy situuje do svahu či valu s využitím izolačných vlastností zeminy. Ak sa na pozemku nachádza vodný tok či iný povrchový vodný zdroj, môžeme uvažovať aj o situovaní stavby do jeho blízkosti – teplotu vody môžeme využiť pri neskoršom technologickom riešení riadeného vetrania.

Ani zemľanka, ani skleník

Ďalšia zo zásad však hovorí, že najjednoduchším spôsobom zníženia tepelných strát je zmenšenie ochladzovaných konštrukcií na minimum. Navyše čím kompaktnejší je tvar budovy, tým menšie sú tepelné straty. Rozhoduje teda pomer plochy ochladzovaného plášťa k objemu obstavaného priestoru. Zabudnite na výstupky a výčnelky – čím jednoduchšie, tým lepšie. Podľa zákonov fyziky by ideálnym tvarom bola budova v tvare gule.

Obytný glóbus si však nikto z nás tak skoro nepostaví. Preto sa využívajú tradičnejšie tvary, ktoré dokážu eliminovať a kompenzovať straty uplatnením ďalších úprav, zateplenia a materiálov. Správne orientovaný pôdorys v tvare I alebo L nič nepokazí, práve naopak, pozdĺžny tvar budovy umožňuje jej lepšie presvetlenie a použiť jednoduchú, teda lacnejšiu konštrukciu. Objavujú sa aj nekonvenčné pokusy o domy s pôdorysom v tvare C (napríklad nízkoenergetická vila od Ing. arch. Josefa Smolu).

Obľúbená strecha má pri pasívnych domoch tiež určité pravidlá. Architekt, predseda českého združenia Ekodům Aleš Brotánek tvrdí: „Tam, kde sa z hľadiska okolitej zástavby nemusíme držať sedlovej strechy, je určite lepšie zastrešenie s miernejším sklonom alebo rovné s vegetačným krytom (s vysadenými teplomilnými sukulentnými rastlinami). Z hľadiska stability krajiny má navyše schopnosť zadržiavať zrážky.“ S prihliadnutím na umiestnenie kolektorov sa sedlová strecha síce zdá ako najlogickejšie riešenie, ale dlhodobé skúsenosti potvrdzujú opak. „Podkrovie sedlovej strechy pri novostavbe prináša priestory s nákladnejšou konštrukciou a s horšími úžitkovými vlastnosťami, napríklad vzhľadom na obmedzenú podchodnú výšku a stratové, nevyužiteľné priestory. V histórii povala slúžila predovšetkým ako skladisko sena a sedlová strecha vychádzala z materiálových a technologických obmedzení šindľov,“ pokračuje architekt Brotánek. Ak teda na povale či v podkroví zásadne netrváte ani vy, ani zastavovacie podmienky, potom pri pasívnom dome vyberte iný, vhodnejší tvar strechy.

Jednoduchosť prináša svoje ovocie nielen zvýšením estetických kvalít budovy, ale pocítite ju priamo na svojej peňaženke. V tejto súvislosti musíme uviesť výnimku z pravidla o orientácii domu na pozemku – ak váš pozemok vypĺňa priestor medzi existujúcou radovou zástavbou, ktorá sa tiahne po západnej hrane pozemku, treba zvážiť, či neupustiť od spomínaných zásad umiestnenia domu na opačný koniec parcely. Zbavíte sa tak dvoch ochladzovaných obvodových stien vystavených počasiu a navyše aj problémov s úradmi, ktoré na takýto pozemok len zriedka dovolia postaviť objekt, ktorý nesúvisí s okolitou zástavbou. Čo sa týka materiálovej pestrosti fasády, ako sme už niekoľkokrát povedali, očakávajte severnú stranu strohú a uzavretú, južnú zasklenú, prípadne aspoň so zimnou záhradou či zasklenou lodžiou. O materiáloch, ktoré do veľkej miery dávajú domu skutočnú tvár, budeme písať v ďalších dieloch seriálu.

Dispozície

Nečakajte nič dramatické, v zásade sa princíp vnútorného usporiadania pasívneho domu zhoduje so všeobecne platnými dispozičnými princípmi, ktoré šikovní architekti dodržiavajú aj pri stavbách, ktoré neašpirujú na titul „pasívny dom“. Podľa architekta Josefa Smolu ani tu netreba hľadať vedu: „Ide o nekomplikované a dobre čitateľné dispozičné riešenie obsluhované jednoduchými a ľahko regulovateľnými systémami. Obytné miestnosti smerujú na juh, chodby, schody, kúpeľne a WC sú situované do severnej časti domu. Pri viacposchodovom dome sú mokré procesy sústredené nad sebou. Vstup sa najčastejšie navrhuje z východnej alebo severnej strany.“

Každý dom sa skladá z dvoch funkčných častí s odlišným vykurovacím zónovaním. Tajomstvom „pasívnej dispozície“ je teda sústrediť blízko seba miestnosti s rovnakými nárokmi na tepelnú pohodu obyvateľov. Nevykurované miestnosti, ako sú zádveria, komora, šatník, dielňa alebo sklad, mali by byť pohromade, pekne „zošikované“ na severnej strane budovy, ktoré tak chránia obytnú časť. Priložené obrázky potvrdzujú, že z hľadiska dispozícií nejde o revolúciu, skôr o dôslednosť a plánovanie. To je vlastne základný princíp výstavby pasívneho domu. Treba si uvedomiť, že čím podrobnejšie sa venujeme projektu, tím nižšie budú náklady na jeho realizáciu. Podľa odborníka na nízkoenergetické a pasívne domy doc. Tywoniaka však pri všetkých zásadách a princípoch netreba zabúdať na jednu dôležitú vec: „Tešiť sa z dobre postaveného domu – to je nad všetky ušetrené kilowathodiny“.


Foto: Atrea, Ekodům, o. s., Peter Giczy, Združenie EPS ČR;Spolupráca: Jan Bárta, Centrum pasivního domu
Zdroj: Matej Šišolák

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky