Moderna: alebo: spomienka na prvú republiku?

Obec architektov už druhýkrát ocenila tvorbu architekta Svatopluka Sládečka. Tentoraz cenou Grand Prix v kategórii interiér za projekt vily na Barbořine v Kroměříži. Po nahliadnutí do životopisu a realizovaných návrhov ateliéru New Work musí byť jasné, že čas je tu vzácnym artiklom. Pohľad do vzťahov a súvislostí, ktoré sa dotýkajú nielen začiatkov zrodu zaujímavého domu, priniesol krátky rozhovor s autorom úspešných projektov rodinných domov a obytných či polyfunkčných objektov.

Ako je to s vaším ateliérom? Ste tu každý sám za seba?

Každý je tu za seba a je samostatnou jednotkou spájanou pre prípad trvalého projektu.

Spočiatku ste boli známi zaujímavými, ale skôr menšími projektmi rodinných domčekov, častým materiálom bolo drevo…

Vtedy toho dreva nebolo až toľko. Rodinné domčeky boli vždy zaujímavé, ale aj v tom čase sme už mali niekoľko väčších realizácií.

Neskôr prišlo ocenenie za Vilu na kopci. Dali vám terajší vlastníci vily v Kroměříži od začiatku voľnosť pri navrhovaní? Ako sa to začalo?

Jeden podobný projekt sme publikovali už dávnejšie: pomerne väčšia vilka, s rozpočtom 5 milión korún. Bola to väčšia realizácia ako naše dovtedajšie bežné návrhy a projekty rodinných domčekov. Od zverejnenia prešiel dosť dlhý čas, aj sme na to zabudli. Potom, jedného dňa, sa v našom ateliéri objavili klienti s výstrižkom. Im sa na tom našom návrhu niečo páčilo. Neprišli však s tým, že chcú niečo také. Skôr to bolo tak, že si priniesli svoj pôdorys a niekde z časopisu skopírovaný obrázok. Išlo o vizualizáciu, ktorú chceli dať nejako dohromady s pôdorysom. To práve očakávali od nás.

Ako teda vyzerala ich predstava?

Klasika so strechou, povedzme prefunkcionalistická moderna. Našťastie nijaké podnikateľské baroko. Čo ma zaujalo – nechceli na hornom podlaží zošikmenia, a teda ani žiadne podkrovie. Vyzeralo to nádejne. Povedal som si, že pre nich niečo urobím. Dohoda nakoniec bola, že navrhnem a naskicujem vlastný návrh. Buď to nejako dopadne, alebo aj nie. Dopasovávanie pôdorysu do existujúcej vizualizácie je skôr práca pre študenta.

Už v prvom návrhu bola oblosť a nápad s ohýbaným sklom na oknách?

Také okná nahrávali ľahkej irónii, ktorá sa ponúkala do inak veľkorysého projektu: keď už bolo jasné, že vďaka nim to bude velín vsadený do okruhliaka, rozhodol som sa aj pre materiál. Vedel som, že najlepšie sa bude stavať z Ytongu. Z čoho to bude? To je otázka, ktorá klientov zaujíma hneď pri prezentácii nového návrhu najviac.

V architektúre 20. storočia sa obliny opakovali v rôznych obmenách modernistických budov. Vtedy stačil betón. Prečo teraz pórobetón?

Áno, známy kúpeľný dom na Machnáči v Trenčianskych Tepliciach bol postavený metódou liateho betónu. Ten je však zúfalo drahý a sám osebe nemá nijaké tepelnoizolačné vlastnosti. Hoci je fakt, že kolegovia vo svojich realizáciách dosiahnu použitím pohľadového betónu požadované tvary objektov… Touto cestou však staviate dvakrát alebo trikrát jednu budovu. Najprv objekt postavíte z výstuže, potom z debnenia, lejete betón a potom vás ešte čaká demontovanie debnenia. Keby som aj chcel, stačí, ak sa pozriem do rozpočtu. Ešte sa mi nestalo, aby som mal príležitosť, pri ktorej by som si mohol tento spôsob stavania dovoliť. Niekedy je pohľadový betón najvhodnejším riešením do stropných konštrukcií.

Je teda celá vila postavená z pórobetónu?

Do úrovne prvého podlažia sme použili keramiku až do chvíle, kým sa dom nezačal tvarovo zaobľovať. Množstvo klientov je presvedčených, že práve pri keramike sa neskôr nevyrysujú v omietke murovacie škáry a nevznikajú vlasové trhlinky. Podľa mňa to nie je celkom odôvodnené; aj keramika môže spôsobiť pri dotvarovaní budovy trhlinky. Obvodové múry už dávno nie sú jednovrstvové, ale oblepujú sa polystyrénom, ktorý nemám veľmi rád. Ak dodávateľovi dnes poviete, aby na keramiku dal zvonku omietku, brizolit, nechce sa mu do toho, lebo sa bojí, že to bude praskať… je to aj o dodávateľských firmách.

Ako vyzerala koordinácia medzi vami a realizačnou firmou?

Zo začiatku sa nám nepodaril výber dodávateľa. Stavebník si ho vybral sám, tušil som, že to nemusí vyjsť. My sami máme už osvedčených dodávateľov, s ktorými sa dobre spolupracuje. Vždy sú nejaké veci, ktoré treba riešiť, ale keď nefunguje spolupráca, tak sa zbytočne násobia. Navrhli sme aj interiér vrátane niektorých mobiliárov, niečo sa kupovalo. Stavebníci sa do poslednej chvíle nebáli upravovať a meniť tak, aby im to čo najviac vyhovovalo. To určite nezjednodušovalo postup stavebných prác.

77877

To znamená, že v priebehu stavby zasahovali zmeny aj hmotu objektu?

Zmenili sme niečo len raz, ešte po vydaní stavebného povolenia. Počas stavby sa tvar vily už nemenil. Nanajvýš išlo o priečky. Postavená priečka v kúpeľni sa búrala a posúvala o 10 cm – pre stavebníkov bol priestor v kúpeľni dôležitejší ako sa pôvodne predpokladalo. Model 1 : 1 je pre klienta najzrozumiteľnejší a často len v samom priestore dolaďuje svoje predstavy. Dispozičné riešenie hneď od začiatku vychádzalo z predstavy stavebníkov, z ich pôdorysu, ktorý sme zreálnili a prevádzkovo urobili výhodnejším a zaujímavejším. Medzi prízemím a podzemím sme navrhli dvoje schodísk; prvé spája garáž s obytnou halou a druhé prebieha celým domom. Ide o nadštandard, ktorý sa pri malom rodinnom dome nedá zrealizovať. Dispozícia je takto zaujímavejšia, ako keby všetko bolo zavesené na jedno schodisko.

Do akej miery ste teda mali voľnosť v porovnaní s inými zákazkami?

Nakoniec do značnej. Nebolo to zadarmo. Presviedčanie, predkladanie návrhov, premýšľanie aj z ich strany, vzájomná argumentácia. Hovorili aj do pocitov z domu. Niekedy sa zmenila špecifikácia materiálov. Použili sa iné ako pôvodne navrhované. Nezávisle od toho mám ten dom rád. Sú veci, ktoré by som urobil ináč, keby som sa mohol rozhodnúť len sám. Nepoužil by som toľko dreva, išiel by som do iných materiálov na podlahu, zvolil by som chladivejšiu farebnosť, viac čistých farieb a väčších kontrastov – trochu divokejší výraz…

Obmedzovania od klientov vás mohli aj posúvať k iným, možno zaujímavejším riešeniam…

Ťažko hovoriť o obmedzovaní, ak má klient vážny dôvod. Potom nie je prečo nerešpektovať jeho priania. Ak chce na podlahu kameň a vie, prečo chce takú a nie inú farbu – to ide. Ak mi však ukáže časopis, že len toto… to nie je nijaká spolupráca.

Čo bolo pre vás prvé – inšpirácia prostredím, v ktorom sa mala vila ocitnúť, alebo ste mali už predstavu figúry, siluety domu, ktorá patrí do prostredia na kopci?

Dá sa prispôsobovať prostrediu a často to má aj zmysel. Toto bola jednoducho vila na kopci, „na zelenej lúke“, v novovznikajúcej štvrti, v susedstve bol dom s neomoderným výrazom, pod kopcom celkom vydarené átriovky zo 70. rokov. Nebola tu nutnosť prispôsobovať sa nejakej staviteľskej tradícii. Úrady na radnici uvažovali veľkoryso. Neďaleko tejto vily sme neskôr postavili ďalšiu v modernom duchu, podľa iného projektu.

77878

Možno v našich končinách postaviť zaujímavý dom, aj keď menej finančne náročný?

Ja to vidím naopak. Skôr je ťažké postaviť dobrú vec za veľké ako za malé peniaze. Ten problém je v zadaní a peniazoch, ktoré musia byť reálne. Malé a reálne peniaze – vtedy sa navrhuje dobre. Výsledky sú o to presvedčivejšie, ak sa tam nemotá nič navyše, nič zbytočné. Nezavadzajú ďalšie požiadavky, celok má zmysel. Ak máte naplánovať tri miestnosti a obývačku, potom sa môže podariť kryštalická vec. Veľké veci si aj tak musíte zoskupiť do nejakých celkov. Pracovať v priestorových celkoch je spôsob, ako sa vyhnúť radu technických miestností typu „husí pochod“… Pri malých domčekoch je obrovská šanca, ale záleží aj na otvorenosti stavebníkov k novým prístupom. Každý, kto stavia, by mal uvažovať trochu nadčasovo.

Čo nové prinášajú pôdorysy navrhnuté súčasným architektom v porovnaní s minulosťou?

Na umiestnenie stúpačiek sa už tak veľmi neprihliada. Meter domových rozvodov v porovnaní s ostatnými nákladmi stavby nie je až taká veľká položka, aby bola rozhodujúca. Stúpačka sa jednoducho privedie tam, kam treba. Pôvodný prístup radenia miestností k jadru so stúpačkami a odpadmi je racionálny a dá sa ho chytiť, aj ostať pri ňom. Potom sa netreba namáhať ani s priestorovou úvahou. Podobné je to so schodiskom – tiež nemusí prebiehať odspodu nahor. Keď aj vznikne nejaký priestor na prvý pohľad nevyužiteľný, vždy sa nájde riešenie. Mať vertikálnu schodiskovú komunikáciu na hlúpom mieste je oveľa horšie, ako keď niekde stratíte dva štvorcové metre. To môže otráviť celé bývanie na dlhé roky.

77881

Váš rukopis v interiéri vyšiel z pocitu, akí sú oni a aká je ich vila?

To sa stretlo. Oni toľkokrát opakovali, čo chceli, až sme to pochopili… Myslím si, že sme to trafili. Ale v tejto súvislosti mi prišiel na um príbeh. Pred časom sa k nim vybrali fotiť z nemenovaného časopisu. Vzali si so sebou interiérovú architektku, že tam niečo doladí. Nie je to prázdny minimalistický interiér. Nepôsobí kŕčovito, ale architektka z časopisu chcela niečo vyaranžovať. Nepochodili. Ako sa fotí – to vychádza z estetiky časopisu a architektúry. Pridávať v zásade netreba.

77893

„Předpokládal jsem (a dál předpokládám), že architektonické dílo objevuje vždy novou, skrytou či ztracenou část nekonečného prostoru. Ten zdroj se mi zdál nevyčerpatelný. Právě objevitelství povyšovalo architekturu nad stavitelství a správně objevený prostor se měl jen nechat objektivně projevit. Sázka na prostor, tedy jeho nekonečnost, se ale neukázala jako správná. Ne snad proto, že by byl konečný, ale myslím, že příliš křehký a hlavně neviditelný. Chápu, proč zakladatelé a mistři moderní architektury tak často argumentovali účelností a provozuschopností, proč z nich

tak často při tvorbě nové architektury vycházeli. Bylo to nejsrozumitelnější a široce nejpřijatelnější zdůvodnění osvobození životního prostoru novými objevy.“ (M. A. Svatopluk Sládeček, text bol krátený) *1967 v Zlíne 1984 – 1988 Stredná priemyselná škola stavebná v Zlíne 1988 – 1994 VŠUP v Prahe: katedra dizajnu, fakulta architektúry, prof. L. Vrátník, prof. P. Keil Výstavy: New Work – výstava projektov 1994 Kníhkupectvo Archa, Zlín 1995 Súčasný český drevený dom 1998 – 2003 Galéria architektúry Brno 2003 Galéria J. Fragnera 2003 – 2004 Ocenenia: 1991 – Cena Jaromíra Krejcera, VŠUP Praha, Zástavba prieluky v Žatci 1992 – Čestné uznania, Haagske dni architektúry spolu s M. Folprechtom a T. Pilařom 1998 – Čestné uznanie Grand Prix Obce architektov v kategórii novostavba, Obecný dom v Šarovoch 2001 – 2. miesto, fontána na námestí v Přerove 2003 – Cena Grand Prix Obce architektov v kategórii interiér, vila na Barbořine 2005 – Čestné ocenenie Obce architektov v kategórii krajinárska a záhradná tvorba, rozhľadňa na Brde – Šiltovka

Vila v Kroměříži Investor: súkromá osoba Autor: NEW WORK M. A. Svatopluk Sládeček Spolupráca: Ing. arch. Hana Maršíková Bc. Pavel Míček Projekt: NEW WORK M. A. Svatopluk Sládeček Ing. Martin Nedbálek Ing. arch. Helena Víšková Statika: Ing. Zdeněk Kůra Dodávateľ stavby: Unibau, a. s. Dodávateľ interiéru: Cotto-Lysice Dátum: 1999 projekt 2000 – 2002 realizácia 5/2002 dokončenie Podlahová plocha objektu 472 m2 Zastavaná plocha 340 m2 Obstavaný priestor 820 m2

Keď som prvýkrát uvidela obrázok vily nad mestom, priznám sa, prekvapil ma a provokoval. Mám rada plochy obložené drevom, rozmanitosť štruktúr a architektúru zrastenú s krajinou. Tu však bolo všetko inak, tento sošný dom bol taký svojský, že si pokojne mohol nájsť miesto aj v inom prostredí, ale s rovnakým priestorom na nadýchnutie. Je to dom, ktorý potrebuje svoj odstup od ostatnej zástavby. Potom sa môže prirodzene spoľahnúť na okolie – celá jeho osobnosť sa pokojne uvelebí na vyhliadnutej ploche. Pokoj, to je to správne slovo. Prestupuje jeho stenami von i dnu, kĺže po mäkkých líniách múrov. Je úplne jedno, či si myslíte, že v istej chvíli zastala na kopci sfinga, alebo ktosi na šťastnom mieste nechal zvlášť pekný okruhliak. Sú aj takí, čo v ňom vidia parník, ktorý oddychuje na kopci nad mestečkom s historickou tradíciou. Odborníkom pripomína diela architekta medzivojnového obdobia Františka L. Gahuru, ktorý svoje domy koncipoval ako sochárske diela. Podobnej blízkosti výtvarného umenia sa nevyhol ani brniansko-zlínsky architekt Svatopluk Sládeček. Zámerne. Tvary podobné ľuďom, zvieratám alebo veciam sa udejú niekde na ceste medzi prvými myšlienkami a posledným ťahom ruky na výkrese. Stanú sa v jeho svojských návratoch k funkcionalizmu. Vo svojej tvorbe sa od prvej chvíle sústreďuje na vytvorenie funkčného objektu; tvarovanie domov do figúr prichádza akoby mimochodom. Poznávacie znamenia: jednoduchosť a osobitosť vonkajšieho tvaru, prehľadná vnútorná dispozícia domu a proporčná vyváženosť. Zvláštne znamenie: rozumná výška rozpočtu stavby so schopnosťou konkurovať vilám, ktorých realizácia bola oveľa nákladnejšia.