Montované domy - čo im možno vytknúť a čo je otázkou voľby

30.09.2008  |     

Sendvičové konštrukcie montovaných domov spĺňajú všetky kritériá, ktoré stanovujú technické normy – statické, tepelno- a zvukovoizolačné, protipožiarne a iné. Rýchla výstavba a s tým spojená úspora času a peňazí, racionálna a šetrná prevádzka – to sú len niektoré z výhod. A napriek tomu to majú na stavebnom trhu montované domy oveľa ťažšie ako murované.


Zvuková kulisa

Majitelia už postavených montovaných domov sa ponosujú na horšie zvukovoizolačné vlastnosti. Výrobcovia priznávajú tento nedostatok a snažia sa o čo najdôkladnejšiu izoláciu stien aj podláh. Samozrejme, je rozdiel medzi ľahkou a masívnou konštrukciou, čiže veľa závisí od objemovej hmotnosti konštrukcie. Ľahké stavby môžu mať o niečo horšie zvukovoizolačné vlastnosti. Ani nie tak vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, ale skôr z hľadiska šírenia zvuku konštrukciou v budove. Masívne konštrukcie, ako je napríklad betón, ľahčený betón či cementosadrové panely, majú vďaka vyššej hustote o niečo lepšie vlastnosti.

Predimenzované základy, ak dodávateľ hornej stavby a základov nie je ten istý

V skutočnosti parametre spodnej stavby nezávisia od dodávateľa, ale od projektu, čiže ak je projekt vypracovaný správne, tento problém by nemal vzniknúť. Napriek tomu sa odporúča vybrať si firmu, ktorá dodáva hornú stavbu aj základovú dosku. Pretože pri akýchkoľvek neskorších problémoch (zatekanie, sadanie domu, praskanie omietok), ktoré sa môžu vyskytnúť, sa investor dostane do komplikovanej situácie – dodávateľ vrchnej stavby sa bude snažiť zvaliť vinu na nekvalitné základy a naopak.

Každý investor má možnosť prezrieť si vzorový dom aj zvnútra.

Nízka akumulačná schopnosť niektorých konštrukcií

Tento problém sa týka drevostavieb, teda ľahkých konštrukcií, ktoré síce veľmi dobre tepelne izolujú, ale na druhej strane majú pomerne nízku schopnosť teplo akumulovať. Dôsledkom je malá tepelná zotrvačnosť domu – rýchlo sa síce vyhreje, ale aj rýchlo vychladí hneď, keď prestanete teplo dodávať. V zime táto vlastnosť nespôsobuje až také problémy ako v lete, kedy dodávanie tepla slnkom nedokážete ovplyvniť a dom sa nepríjemne prehrieva. Riešením môže byť doplnenie drevostavby o ťažké materiály, napríklad o vnútornú tehlovú výmurovku alebo betónovú konštrukciu. Tie prevezmú úlohu hmoty, ktorá bude pohlcovať a uvoľňovať teplo. „Rada pre investorov znie: navštívte vzorové domy v lete. Ak je v nich príjemne aj bez klimatizácie, bude tam príjemne aj v zime a náklady na vykurovanie budú nízke,“ dodáva Ing. Pavel Herclík, obchodný riaditeľ spoločnosti Canaba.

Znížená schopnosť prepúšťať vodné pary

„Efekt, ktorý sa laicky označuje ako dýchanie konštrukcie, sa odborne nazýva difúzia vodných pár obvodovou konštrukciou, teda schopnosť teplejších vodných pár prestúpiť zvnútra objektu von. Čím je materiál pórovitejší, tým vyššia je jeho schopnosť prepúšťať vodné pary, (zo stavebných materiálov najpórovitejšie, a teda najlepšie priepustné pre vodné pary sú ľahčené tvárnice, najmenej priepustný je betón),“ uvádza Pavel Herclík. Vlhkosť pritom môže spôsobiť problémy rovnako v interiéri ako v konštrukcii stien (v oboch prípadoch je príčinou plesní a degradácie materiálov, v obvodových konštrukciách znižuje tepelnoizolačnú schopnosť materiálov).

Vlhkosť, ktorá sa v interiéri vyprodukuje (pri varení, sušení bielizne, dýchaní...) by sa mala v prvom rade vyvetrať, časť z nej však môže vstupovať do konštrukcií. V takom prípade sú možné dva prístupy: buď necháme vlhkosť do konštrukcie vstúpiť a prejsť ňou až do exteriéru (takéto konštrukcie sa nazývajú difúzne otvorené), alebo jej vstupu do konštrukcie zabránime (napríklad nepórovitým materiálom ako je betón či paronepriepustné fólie). Celá problematika okolo „dýchania alebo nedýchania“ domu je zložitá, pričom ani odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či je lepší dom s priedušnými alebo nepriedušnými obvodovými konštrukciami. Každá z nich má svojich zástancov aj odporcov vybavených argumentmi za aj proti. Podľa Ing. Branislava Orolína z firmy BIEN-HAUS je výber jedného alebo druhého princípu len otázkou voľby. Dôležité však je dodržať v celom dome rovnaký princíp a s ohľadom naň navrhovať všetky detaily a skladby obvodových konštrukcií.

Príkladom difúzne uzatvorených konštrukcií sú betónové, ktoré vďaka vysokej hustote vlhkosť z interiéru prakticky neabsorbujú. O to dôležitejšie však je bezo zvyšku ju odvetrať (napríklad oknami), aby nespôsobila problémy s inými materiálmi použitými v interiéri, s rosením okien a podobne. Tehlové murivo, ktoré je pórovité a mohlo by byť príkladom difúzne otvorenej obvodovej steny, však nebude správne „dýchať“, ak na ňom bude z exteriéru nepriedušná omietka. Vlhkosť z interiéru sa síce do muriva dostane, omietka však zabráni tomu, aby sa odvetrala do exteriéru, a nastane problém.

Pri zložitejšej skladbe obvodových stien (napríklad zateplených murovaných konštrukciách alebo drevostavbách so sendvičovou skladbou) je táto problematika ešte zložitejšia. Preto je pri každej stavbe dôležitý správny návrh aj technologická disciplína – napríklad kontaktný zatepľovací systém by sa mal aplikovať na dostatočne vysušené murivo, preto je dôležité nezatepľovať čerstvú novostavbu; pri difúzne uzatvorených drevených konštrukciách (napríklad v podkroví alebo v montovaných domoch), je dôležitá správna skladba, najmä poradie vrstiev, a tiež vhodný materiál parotesnej fólie (parozábrany) a precízne vyhotovenie jej detailov, najmä spojov.
V opačnom prípade sa vlhkosť z interiéru dostane do tepelnej izolácie, ale neodvetrá sa do exteriéru a nastane problém…

Ďalšie aspekty
Len tak od oka cenovo porovnávať murovaný dom s montovaným je nezmysel. Relevantné výsledky môžete dosiahnuť len pri porovnaní rovnakých projektov.
Veľmi častá otázka, s ktorou investori prichádzajú, znie: aká je životnosť domov? Výrobcovia sa zhodujú v tom, že ich životnosť je porovnateľná s murovanými stavbami, konkrétne čísla však zatiaľ neudávajú. Podľa Branislava Orolína je v tomto prípade „nevýhodou“ skutočnosť, že montované domy sa v súčasnom systéme vyrábajú od 50. až 60. rokov minulého storočia a stále stoja, ich životnosť sa teda ešte neskončila.



Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 08/2008.


Foto: BIEN-HAUS, Canaba, Dano Veselský
Zdroj: Martina Deríková

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky