Trvanlivosť dreva a princípy jeho ochrany

18.11.2008  |     

Drevo je tradičný prírodný materiál na výrobu drevených stavieb, nábytku, pracovného náradia, športových potrieb i na tvorbu umeleckých diel. Bunky dreva pozostávajú z celulózy, hemicelulóz a lignínu. Ide o organické polyméry, ktoré sú viac alebo menej náchylné na poškodenie abiotickými vplyvmi (oheň, slnko, voda, kyslík, emisie a pod.) a biologickými škodcami (baktérie, huby, hmyz, vtáky, cicavce a podobne).

Poškodenie dreva hubami a hmyzom sa znižuje vtedy, ak drevo obsahuje aj sprievodné extraktívne látky typu trieslovín alebo terpenoidov (napríklad tík, agát, dub alebo smrekovec). Trvanlivosť menej odolných druhov dreva treba často zvýšiť pomocou chemickej ochrany fungicídmi, insekticídmi retardérmi horenia alebo inými ochrannými látkami, prípadne aj pomocou modifikačnej ochrany, keď sa drevo upravuje termicky (termodrevo) alebo špeciálnymi chemikáliami (acetylované drevo a podobne).

Trvanlivosť dreva

Viaceré exotické druhy drevín, napríklad bangkirai, bilinga, greenheart, jarrah, moabi, moral, makoré, okan, padouk, tík alebo walaba, ale aj niektoré domáce druhy drevín ako agát, borovica, dub alebo smrekovec, obsahujú okrem polysacharidov a lignínu aj významnejší podiel extraktívnych látok typu trieslovín, chinónov, flavonoidov, terpenoidov i iných. Vďaka týmto extraktívnym látkam dokážu lepšie odolávať hnilobe a iným poškodeniam. Výrobky z trvanlivejších druhov dreva majú aj zjavne vyššiu fyzickú životnosť v porovnaní s výrobkami z menej trvanlivých druhov dreva.

Použitie trvanlivejších druhov dreva

Trvanlivejšie druhy dreva je vhodné používať na výrobu altánkov, pergol, mostov, zrubov a iných drevených stavieb určených do exteriéru. Ich prednosti sa ukážu aj pri výrobe záhradného nábytku, okien, vonkajších dverí, šindľa, oplotení, palisád, hlukolamov a rozličných ďalších exteriérových konštrukcií. Použitím trvanlivejších druhov dreva možno zaistiť dlhodobú funkčnosť drevárskych výrobkov a znížiť ekonomické náklady na ich údržbu, opravy a predčasné výmeny.

Pri výbere vhodného druhu dreva pre konkrétny drevársky výrobok však platí ešte jedna všeobecná zásada, že okrem trvanlivosti dreva treba zohľadniť aj jeho cenu, dostupnosť a ďalšie požadované vlastnosti – pevnostné, vlhkostné, izolačné i iné, aby sa komplexne zabezpečili technické a estetické požiadavky výrobku. V prípade, že na trhu nie je taká drevina, ktorá by súčasne spĺňala požiadavky dostupnosti, funkčnosti a dostatočnej trvanlivosti na konkrétne použitie, treba sa zamyslieť aj nad otázkou, ako vhodne ochrániť výrobok z menej trvanlivého druhu dreva, napríklad zo smreka – tradične používaného v stavebníctve, a tým zaistiť jeho požadovanú životnosť.

Životnosť výrobkov z dreva

Životnosť drevených stavieb, okien, nábytku a iných výrobkov z dreva je definovaná časom, počas ktorého by mali vyhovovať funkčno-technickým a estetickým požiadavkám v predpokladaných podmienkach použitia. Životnosť drevárskych výrobkov možno definovať aj ako čas, za ktorý sa dostanú do takzvaného medzného stavu, to znamená, že sa stanú nepoužívateľnými.

Životnosť drevárskych výrobkov sa definuje z viacerých hľadísk:

  • fyzická životnosť – odráža technický stav,
  • morálna životnosť – viaže sa na estetickú stránku a na plnenie funkčných nárokov dnešného užívateľa (pri drevených pamiatkach sa o nej neuvažuje),
  • ekonomická životnosť – zohľadňuje čas, keď náklady na údržbu, prevádzku a odpisy sú vzhľadom na použiteľnosť ešte hospodárne.

Fyzická životnosť drevárskych výrobkov

Fyzická životnosť nebýva vždy rovnaká pre celý drevársky výrobok. Napríklad v krovoch starších budov je zvyčajne najnižšia pri pomúrniciach a záhlaví väzných trámov, kde často vznikajú predpoklady na poškodenie dreva biologickými škodcami. Tieto prvky treba častejšie kontrolovať a vhodne udržiavať. Fyzická životnosť drevárskych výrobkov sa skracuje najmä v dôsledku týchto činiteľov:

  • nedostatky v projekte – zlá materiálová skladba, nedostatky v konštrukčnej ochrane, chyby v statike a v stavebnej fyzike projektu a ďalšie,
  • nedostatky pri realizácii – technologické nedostatky,
  • chyby v priebehu užívania – zvýšená agresívnosť prostredia, zvýšené mechanické zaťaženie, zlá alebo nedostatočná údržba,
  • nepredvídateľné udalosti – požiar, živelné pohromy atď.,
  • zmeny v normách a predpisoch – inovácia noriem, nové bezpečnostné predpisy a podobne.

Na odhad predpokladanej životnosti drevárskeho výrobku sa používa tzv. faktorová metóda (STN ISO 15686-1). Touto metódou sa môže posúdiť životnosť buď celej drevenej stavby (drevený zrub, most, altánok, pergola), alebo doplnkových drevených častí stavby (drevené okná, dvere, parkety, schodisko, nábytok a iné).

Princípy ochrany drevárskych výrobkov

Ochrana drevárskych výrobkov je súbor opatrení na zachovanie ich kvality. Vykonáva sa týmito metódami:

  • výber druhu dreva – použitie trvanlivejších druhov dreva (tík, dub a podobne),
  • konštrukčná ochrana dreva – vytvorenie takých podmienok v okolí dreva a v konštrukčných detailoch, pri ktorých sa potlačí pôsobnosť abiotických vplyvov a biologických škodcov,
  • chemická ochrana dreva – ošetrenie dreva chemickými látkami s biocídnym (baktericídnym, fungicídnym, insekticídnym), ohňovzdorným, hydrofobizačným, UV-sorpčným i iným smerovým účinkom,
  • modifikačná ochrana dreva – termické, chemické i enzymatické úpravy hemicelulóz, celulózy, lignínu a/alebo extraktívnych látok v bunkách dreva, s cieľom hydrofobizovať drevo a zvýšiť jeho odolnosť proti biologickým škodcom,
  • biokontrola – infikovanie dreva antagonistickými organizmami (mikroskopickými hubami alebo baktériami), ktoré zabránia jeho napadnutiu podstatne nebezpečnejšími drevokaznými hubami alebo drevokazným hmyzom.

Princípy konštrukčnej ochrany dreva

Ochranu drevárskych výrobkov z menej trvanlivých druhov dreva treba realizovať takými metódami, pri ktorých sa nezaťaží životné prostredie a výrobok zostáva trvale zdravotne neškodným. Túto podmienku možno najlepšie dosiahnuť konštrukčnou ochranou dreva. Hlavnou zásadou konštrukčnej ochrany je zaistiť trvale nízku vlhkosť dreva na hranici 6 až 15 %. Pri nízkej vlhkosti dreva neexistujú podmienky na rast vreckatých drevokazných húb spôsobujúcich mäkkú hnilobu, ale ani na rast bazídiových drevokazných húb spôsobujúcich hnedú hnilobu, napr. drevomorky domácej, chrastavky pivničnej, pórnatky Vaillantovej, a ani drevosfarbujúcich húb a plesní.

Aj keď pri nízkej vlhkosti naďalej existujú podmienky pre požerkovú aktivitu lariev hrbánikov (tie pôsobia viac-menej iba na dubovom dreve), pre červotoče, fuzáča krovového a iné nebezpečné druhy drevokazného hmyzu sú pri takejto vlhkosti (6 až 15 %) iba na hranici minima. Súčasne je vhodné vytvoriť také typy konštrukčných spojov v oknách, obkladoch, a podobne, aby sa v nich nehromadila voda. Aj pri výstavbe zrubových, panelových a iných drevených stien treba zabrániť vzniku vodného kondenzátu a riešiť také typy miestností a ich prepojení, v ktorých sa riziko šírenia požiaru minimalizuje.

Samostatnú skupinu konštrukčnej ochrany dreva predstavujú bariérové nátery proti zrážkovej vode (nezriedka aj s účinnosťou proti UV žiareniu – teda aj chemická ochrana dreva). Tieto nátery zároveň mechanicky bránia aj vniknutiu biologických škodcov do dreva, t. j. prenikaniu výtrusov drevokazných húb a plesní z okolitého vzduchu, respektíve kladeniu vajíčok samičkami drevokazných druhov hmyzu.

Princípy chemickej ochrany dreva

V interiéroch s vyšším rizikom požiaru, respektíve v interiéroch a najmä v exteriéroch s vhodnými vlhkostnými podmienkami (EN 335-1) pre aktivitu drevokazného hmyzu (vlhkosť w > 10 %) alebo aj pre hnilobu a plesnivenie dreva (vlhkosť w > 20 %), je nezriedka vhodné pristúpiť aj k jeho chemickej alebo modifikačnej ochrane.

V súčasnosti sa chemická ochrana fungicídmi na zabránenie hniloby dreva od drevokazných húb záväzne vykonáva pri drevených podvaloch, telekomunikačných i telegrafných stĺpoch a banskom dreve. V prípade drevených stavieb a iných drevárskych výrobkov treba vychádzať jednak z ich expozičného zaťaženia (EN 335-1) a jednak z prirodzenej trvanlivosti použitého druhu dreva (EN 350-2 – potrebu chemickej ochrany dreva definuje technická norma EN 460).

Článok vyšiel v publikácii etko o dreve v interiéri a exteriéri, JAGA GROUP 2008.


Foto: prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.
Zdroj: prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 09/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky