Nadmerná vlhkosť ohrozuje kvalitu stavby, ako ju odstrániť?

19.05.2011  |     

Tvrdí sa, že povodeň je horšia než požiar: pokým pred ohňom utečieme, pred vodou utiecť je nemožné. Vlhkosť ukrytá v stene rodinného domu síce nepôsobí tak dramaticky, no je oveľa zákernejšia. Ak sa jej nezbavíme včas, môže v konštrukcii stavby spôsobiť závažné škody.

Primeraný objem vody alebo vodných pár v stenách stavby nie je chybou, práve naopak. Problémom je, keď sa vlhkosť viditeľne začne prejavovať na povrchu stien, čo spôsobuje eróziu muriva a porušenie statiky stavby. Okrem toho sa pri odparovaní vody spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie, z toho dôvodu stavebná konštrukcia akoby strácala tepelnoizolačné vlastnosti. Vlhkosť je zároveň živnou pôdou pre rast nebezpečných plesní: objekt sa postupne stáva neobývateľným, čím sa znižuje jeho trhová hodnota. Preto je potrebné čo najrýchlejšie zo stavby odstrániť vodu a zabrániť jej ďalšiemu prieniku.

Kadiaľ voda preniká

Vlhkosť sa vo forme vody alebo vodnej pary dostáva do objektu rôznymi spôsobmi.

Základové murivo a pivnica sú ohrozené prienikom spodnej a povrchovej dažďovej vody. Obzvlášť nebezpečná je aj zemná vlhkosť postupujúca zo základov do obvodových stien stavby kapilárnou sústavou v stavebných materiáloch. Ak je nedostatočná vodorovná izolácia, vlhkosť sa ľahko dostane až do najvyšších poschodí.

Poréznymi trhlinami v obvodových stenách a nedostatočne tesniacimi okennými otvormi preniká voda do nadzemných podlaží, do podkrovia sa dostáva nesprávne postavenou alebo poškodenou strechou a chybne realizovaným oplechovaním. Hlavnými zdrojmi vlhkosti v interiéri je kondenzácia vzdušnej vodnej pary na chladných stenách v zle vetraných miestnostiach, predovšetkým v kúpeľniach a kuchyniach. Do miestností môže prenikať voda aj z poškodeného vodovodného a odpadového potrubia, z netesniacich ohrievacích telies alebo vo forme kondenzátu z komínového telesa.

Začína sa stavebný prieskum

Prvým krokom k náprave tohto stavu je stavebnotechnický prieskum. Jeho cieľom je nájsť príčiny nadmerného vlhnutia, posúdiť druh a stupeň poškodenia konštrukcie a navrhnúť spôsob sanácie. Prieskum prebieha v niekoľkých rovinách, pričom postup stanovuje technická norma. Najprv je potrebné zistiť, aké prístavby, dostavby a iné zásahy do pôvodného objektu sa v minulosti realizovali a akým spôsobom tieto zmeny ovplyvnili prenikanie vlhkosti. Nasleduje posúdenie súčasného technického stavu konštrukcie a geologický prieskum okolitého terénu, a to vrátane chemickej analýzy podzemnej vody. Nakoniec sa meria obsah vlhkosti v interiéri a v murive. Za nadmernú vlhkosť sa považuje vlhkosť muriva väčšia než 5,5 hmotnostných percent. Výsledky skúmania sa potom vyhodnotia a odborná firma navrhne základné opatrenia na nápravu.
 

Čo odhalíme pri prehliadke

Stavebnotechnický prieskum môže vykonať len osoba alebo firma, ktorá má príslušný certifikát, ale bežné chyby dokážeme pri prehliadke interiéru odhaliť aj sami:
  • ak na stene nájdeme výkvet solí, vydutú omietku, odlepenú tapetu alebo hnilobu na drevenom obklade, ide asi o presakovanie spodnej alebo zrážkovej vody cez obvodovú stenu;
  • výskyt súvislých vlhkých škvŕn pozdĺž spodnej časti steny znamená takmer istotne vzlínanie zemnej vlhkosti kapilárnym systémom muriva;
  • odlupovanie maľby nad kotlom či pleseň pod stropom kúpeľne, prípadne kuchyne, svedčí o nadmernej kondenzácii vodnej pary;
  • vlhké škvrny s jemnými okrajmi na stene alebo na strope miestnosti susediacej s kúpeľňou alebo kuchyňou môžu predpovedať prasknuté vodovodné potrubie;
  • nepekné hnedé škvrny na stene komínového prieduchu signalizujú presakovanie kondenzátu zo spalín.

Hlavné príčiny

Príčinou prieniku vlhkosti do objektu môže byť poškodená strešná krytina, nefunkčné odkvapy, zlý odvod dažďovej vody; netesniace okná, nedostatočne vetraná kuchyňa alebo kúpeľňa, netesniace rozvody ohrievania, vody a odpadov, poškodená fasáda alebo nevyhovujúce komínové teleso. Hlavnou chybou však je nevhodná, poškodená alebo úplne absentujúca izolácia základov a obvodových stien, a to v spojení s nedostatočným vyhrievaním a vetraním.

Nedostatky často spôsobujú starnutie materiálu a nedostatočná údržba. Nezriedka sú však v pozadí týchto problémov konštrukčné chyby, ktoré vznikli už pri projektovaní alebo nedodržaním technologického postupu pri realizácii stavby. Dôvodom poškodenia môžu byť aj stavebné a terénne úpravy, ktoré zmenia hydrogeologické podmienky v murive alebo v podloží, prípadne náhla zmena v používaní objektu. Príklad: z trvalo obývaného domu sa stane len sezónne využívaná rekreačná chalupa. Pokles povrchových teplôt obvodových konštrukcií pod rosný bod vedie ku kondenzácii vody, ktorú absorbuje omietka.

Keďže existuje väčšie množstvo príčin vlhnutia stavby, treba pri sanácii využiť postup kombinovaný z viacerých metód. Technická norma rozdeľuje metódy sanácie na priame a nepriame. Medzi priame metódy patria vkladanie pevných izolácií, chemické metódy (injektáže) a metódy založené na elektromagnetických vlastnostiach roztokov. K nepriamym metódam zaraďujeme vzduchové izolačné systémy, odvodňovanie, drenáže a sanačné omietkové systémy.
 

Než začneme

Pred začatím vysúšania a sanácie muriva si majiteľ stavby musí položiť niekoľko zásadných otázok: Je pri plánovanom využití domu zásah do muriva naozaj nutný? Aké ďalšie práce zvolená sanačná metóda vyvolá? Možno sanáciu realizovať aj pri prevádzke domácnosti? Budú s tým súhlasiť pamiatkári? Bude výsledok sanácie adekvátny jej cene? Až po jednoznačných odpovediach na tieto otázky môže majiteľ začať s prácami.

Vloženie mechanickej izolácie

Najúčinnejšou obranou proti vode sú vložené pevné zvislé alebo vodorovné izolácie. Na druhej strane sú však pomerne prácne a výrazne zasahujú do konštrukcie stavby, preto napríklad z hľadiska pamiatkovej ochrany stavieb sa často hodnotia ako nevhodné.

Pred vložením novej izolácie je potrebné murivo najprv prerezať alebo vybúrať. Tehlové murivo sa prerezáva reťazovými pílami, zmiešané murivo špeciálnymi kotúčovými pílami alebo lanovou pílou. Do vzniknutého rezu sa hneď vkladá izolácia vo forme fólie alebo sklolaminátovej dosky. Najnovšou mechanickou metódou je zarážanie vlnitých dosiek z antikorového plechu. Je však použiteľná len v prípade skladaného muriva s rovnou vodorovnou škárou a vyžaduje priestor na prístup aspoň zo vzdialenosti jedného metra z jednej strany steny. Ak sa murivo nedá prerezať, využíva sa búranie. Tento spôsob je náročný i nebezpečný. Otvory by mali byť široké nanajvýš jeden meter a vysoké maximálne 30 cm. Na vybúrané murivo sa nanesie cementový náter, po stvrdnutí sa vloží pevná izolácia a otvor sa zamuruje ostropálenými tehlami. Ďalší otvor možno vybúrať až po dôkladnom stvrdnutí predchádzajúceho otvoru.

Izolačné chemické clony

Vodorovnú izoláciu možno realizovať aj prostredníctvom špeciálnych chemických látok a aplikovaných injektáží do otvorov navŕtaných vopred. Otvory sú plnené tlakovo, prostredníctvom voľného napúšťania látky zo zásobníka, prípadne vložením zmrazených a postupne rozpustných tabliet. Po absorbovaní zmesi do vrtov alebo po vložení zmrazených tabliet sa otvory zaplnia maltou. V prípade tlakovej infúzie kvapalný materiál zaplní pórovitú štruktúru tým, že napení a zväčší jej objem. Pena má uzavretú pórovitosť a odoláva vzlínaniu vlhkosti aj tlakovej vody. Chemické látky, ktoré sa používajú pri beztlakovej injektáži, môžu murivo úplne utesniť alebo len hydrofobizovať (viac odolávajú prieniku vlhkosti), či impregnovať pomocou látok na báze silikónu.

Spomenutý spôsob izolácie sa zaobíde bez väčších stavebných zásahov, účinnosť je tiež vyhovujúca, ale dá sa použiť len pri tehlovom alebo zmiešanom murive do vlhkosti asi 10 % hmotnosti. Okrem toho je náročný na odbornú realizáciu a po ôsmich až desiatich rokoch ho treba opakovať. Pamiatkari ho hodnotia rozdielne, výhodou však je, že používané chemické zmesi môžu mať zloženie podobné zloženiu pôvodného muriva a spojiva. Metódu možno použiť aj ako súčasť ochrany proti radónu.

Elektrina a magnetizmus

Murivo možno vysušiť aj pomocou elektrického (elektroosmóza) alebo magnetického poľa (magnetokinéza).

Princíp elektroosmózy vychádza z faktu, že v elektrickom poli prechádzajú molekuly vody od kladného pólu k zápornému. Na vlhké murivo sa v úrovni hladiny vlhkosti pripevní kladný potenciál (anóda) a pod základy bude umiestnený záporný potenciál (katóda). Kladné náboje s molekulami vody sa pohybujú smerom ku katóde a vlhkosť je odsúvaná a vytláčaná naspäť do podloží.

Princíp metód založených na magnetokinéze spočíva v tom, že príťažlivé sily medzi molekulami vody a stavebnými materiálmi možno ovplyvniť magnetickým poľom. Inštaláciou jedného alebo niekoľkých prístrojov sa vo vlhkom objekte vytvorí slabé magnetické pole, čím sú molekulárne sily, ktoré sajú vodu do muriva, natoľko oslabené, že vlhkosť vplyvom zemskej príťažlivosti sama putuje späť pod základy. Prístroje teda murivo nielen vysušia, ale ho ďalej udržiavajú v suchom stave.

Elektromagnetické metódy neovplyvňujú statiku objektu a pri aplikácii neohrozia stavbu drastickými zásahmi a stavebnými úpravami. Inštalácia je jednoduchá a zariadenia sa dajú použiť na každé murivo. Vysúšanie sa začína hneď po inštalácii a je pozvoľné a šetrné. Tieto metódy sú však účinné len pri vzlínaní vlhkosti. Nepôsobia proti tlakovej, kondenzačnej a difúznej vode, takže ich treba kombinovať s inými metódami.
 

Nebezpečné soli

Vlhkosť so sebou prináša rozpustné soli, ktoré buď reagujú na látky obsiahnuté v murive, alebo pri odparení vody kryštalizujú (tzn. objavia sa výkvety). Zároveň výrazne zvyšujú objem, takže nielen chatrná omietka, ale aj pevná betónová konštrukcia sa pod ich pôsobením môže doslova rozpadnúť. Okrem toho sú veľmi hygroskopické. Zasolené murivo na povrchu i v hĺbke ochotne prijíma ďalšiu vlhkosť a kolobeh sa neustále opakuje.

Treba sledovať trhliny

V prípade, že sa na poškodenom povrchu objavia trhliny, treba ich pozorne sledovať, a to predovšetkým na nosných stenách a stĺpoch. Na to môžeme využiť jednoduchý test: odsekneme omietku a kolmo na trhlinky vsadíme sadrový pásik veľký asi 150 × 80 × 7 mm. Ak sa na pásiku po určitom čase objaví trhlina väčšia než 2 mm, je nutné zavolať statika. Treba však sledovať aj iné poruchy, ktoré sa prejavujú prehnutím alebo vytočením steny. Dôležitý je pritom časový priebeh zmien: pri pomalom priebehu ešte možno deštrukčné javy zastaviť. Pri rýchlom priebehu však môže dôjsť až k zrúteniu stavby.

Vysúšanie pomocou prúdiaceho vzduchu

Pri vysúšaní muriva vzduchovými metódami sa zdroj vlhkosti oddelí od stavebnej konštrukcie dutinou, ktorá disponuje trvalým prísunom a odvodom vzduchu. K týmto metódam patrí predovšetkým vetranie pomocou štôlní umiestnených okolo základového muriva, prípadne soklov, izolačných primuroviek alebo obkladov, anglických dvorčekov a odvetrávaných podláh. Na rýchle vysúšanie veľmi vlhkého muriva (napríklad po povodniach) sa používajú špeciálne prístroje pracujúce na princípe teplovzdušných vetrákov. Najvhodnejšia je vzduchová dutina s prívodom a odvodom vzduchu von z domu, do voľného ovzdušia. Účinné je aj vetranie dutinami umiestnenými pod úrovňou terénu, tu však treba vzduch odviesť do atmosféry, pričom dno kanálikov sa musí odvodniť. Pri tomto postupe sa odporúča konštrukčne prepojiť vzduchové dutiny a sokle.

Ani vzduchové metódy samotné väčšinou nie sú schopné znížiť obsah vlhkosti v murive o viac než tri hmotnostné percentá (ak sa meria vo výške 40 cm nad úrovňou dutiny), pričom nie sú vhodné ani v zaklenutých priestoroch a v oblastiach s vysokou hladinou podzemnej vody.

Vodu treba odviesť

Úlohou drenáže je odvod dažďovej alebo spodnej vody a súčasne vetranie muriva. Dom nesmie stáť v priehlbine na nepriepustnom podloží alebo tam, kde sa trvalo nachádza vysoká hladina spodnej vody. Najjednoduchšou drenážou je jarok na šírku lopaty, vzdialený od základov domu asi 80 cm. Hĺbka môže byť menšia, než je hĺbka základov, avšak najmenej 20 cm pod úrovňou vodorovnej izolácie v prízemí. Jarok zaplníme veľkými kameňmi a preložíme betónovými dlaždicami. Tie zahrnieme zeminou a zatrávnime. Zvislé časti základového muriva oddelíme od okolitej zeminy, najlepšie prostredníctvom drveného kameňa alebo hrubej strusky, pričom nesmieme zabudnúť vložiť zvislé izolačné pásy. Na zásyp v nijakom prípade nemožno používať zvyšok stavebného materiálu, škvaru alebo štrk, pretože často obsahujú hlinu, ktorá zanáša systém. V obchode dostať kúpiť aj kompletné líniové odvodňovacie systémy, ktoré zložíme podľa priloženého návodu ako stavebnicu. Jednotlivé časti systému sú na seba napojené a tvoria s domom a záhradou organický celok.

Pozor na drevomorku

Drevené stavebné konštrukcie sú ohrozené predovšetkým drevokaznými hubami a plesňami. Najnebezpečnejšia z nich je drevomorka domáca (Serpula lacrymans), ktorá ničí nielen drevo, ale prerastá cez steny a devastuje tým celú stavbu. Ohrozené sú predovšetkým miesta bez pohybu vzduchu (drevomorka neznáša prievan) a miesta s prenikajúcou vlhkosťou – drevené prahy a zárubne, nedostatočne izolované trámy v spojoch, drevené stropy, krovy, drevené podlahy, drevníky a záhradné drevené stavby. Ochrana spočíva predovšetkým v prevencii. Treba zabrániť prenikaniu zrážkovej a spodnej vody a ochrániť murivo pred kondenzovanou vzdušnou vlhkosťou. Dôležité je priebežné prúdenie vzduchu alebo aspoň pravidelné vetranie. Okrem toho stavebná chémia ponúka niekoľko druhov preventívnych ochranných náterov fungicídnymi prípravkami, hydrofobizačné prostriedky zase znižujú schopnosť dreva absorbovať vodu. V prípade podozrenia z napadnutia drevomorkou (na stenách a pod. sa objavia hnedé škvrny) treba neodkladne zavolať odborníka, aby odobral vzorku a určil príčinu poškodenia. Keď sa potvrdí výskyt drevomorky, objednáme si na jej likvidáciu odbornú firmu.

 


Foto: Bauman, Caparol, dip, Funcisil, Guttabeta, HW - Systém, Hyderopol, Iglú, Izolace Matějček, Nicoll, Remmers, Sanácie a vysúšanie stavieb a archív autora
Zdroj: Jiří Trnavský

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Veľkolepý byt s rozlohou dvoch bungalovov

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky