Každý detail je dôležitý

22.02.2007  |     

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, aký dom vykurujete? Energia už lacnejšia nebude a každá ušetrená kilowatthodina šetrí aj životné prostredie. Ak ste každoročne nespokojní s vysokými účtami, riešenie treba hľadať v zlepšení parametrov domu. Pozrime sa teda, ako sa dá energetická náročnosť domu znížiť pomocou dobrého architektonického a konštrukčného riešenia.

Konštrukčné riešenie nízkoenergetických domov nemá veľa špecifík. Tým najdôležitejším je potreba precízneho riešenia všetkých detailov s vylúčením netesností a tepelných mostov.

Netreba zabúdať, že nízkoenergetické či energeticky pasívne domy sú veľmi presne “napasované” do konkrétneho prostredia a reagujú na miestnu klímu. Keďže si občas vyžadujú neštandardné postupy, každý dom musí byť navrhnutý s individuálnym prístupom. Vychádzajme z toho, že chcete postaviť dobrý nízkoenergetický či dokonca energeticky pasívny dom. Ak si môžete vybrať lokalitu, hľadajte prednostne chránenú polohu s dostatočným oslnením domu z južnej strany. To vám zabezpečí minimálne tepelné straty a využijete energiu prostredia, najmä slnečnú. Oba tieto princípy sa premietajú aj do základného konceptu nízkoenergetického domu.

Členitosť verzus kompaktnosť

Členitý tvar domu je z hľadiska úsporného riešenia nelogický. Dom by mal byť kompaktný – čím menší má ochladzovaný povrch, tým menšie sú jeho tepelné straty. Ku kompaktnej – izolovanej časti domu môžu byť pristavené aj pomocné priestory, ako sú garáže, prístrešky, zimné záhrady či balkóny. Aby nezväčšili tepelné straty, mali by byť k domu pripojené bez tepelných mostov. Pomocné priestory môžu domu dokonca pomôcť, a to buď zlepšením izolácie, alebo v prípade zasklených medzipriestorov typu zimných záhrad pasívnym získavaním slnečnej energie. Hmotová kompozícia domu sa teda týmito “pridanými” konštrukciami oživí.

Tvar strechy sa nezdá byť z hľadiska tepelných strát príliš relevantný. To však platí len dovtedy, kým nechcete cez strechu presvetľovať podkrovné priestory. Prevaha pultových striech na nemeckých a rakúskych pasívnych domoch nie je len módnou záležitosťou, ale aj najjednoduchším a najlacnejším riešením. Rozličné vikiere môžu totiž podstatne zväčšiť členitosť objektu. Ak je vaša strecha naozaj kvalitne izolovaná, druh strešnej krytiny nie je z hľadiska úspor energie podstatný – môžete použiť škridlu, plech či vegetačnú strechu. Rozdiel v interiéri možno badať snáď iba v lete, keď je pod jednotlivými krytinami rozdielna teplota.

Vnútorné usporiadanie priestorov

Ideálnym riešením pre nízkoenergetický dom je orientácia hlavnej fasády na juh, a to najmä v chladných mesiacoch, keď potrebujete “prikúriť”. V lete je zas slnko okolo poludnia tak vysoko nad obzorom, že presah strechy či balkóna môžu južne orientované okná účinne zatieniť. Južná orientácia väčšiny okien je taká dôležitá, že sa kvôli nej oplatí prehodnotiť usporiadanie priestorov. Najvhodnejšie je na južnú stranu umiestniť obývaciu izbu. Môžete tiež uplatniť princípy tzv. teplotného zónovania a na oslnenú stranu rozmiestniť iné miestnosti, v ktorých by malo byť najteplejšie. Pravda, ak použijete riadené vetranie s cirkuláciou, teplota všetkých miestností v dome sa vyrovnáva a teplotné zónovanie stráca význam.

Pre nízkoenergetické a pasívne domy sú charakteristické okná s pozitívnou energetickou bilanciou: ich solárne zisky sú aj vo vykurovacom období vyššie ako ich tepelné straty. To sa dá dosiahnuť len veľmi kvalitným zasklením a kvalitným rámom. Je to síce drahšie riešenie, ale k energetickej úspore sa pridáva aj záruka komfortu: povrch okien je teplejší a nezráža sa na nich para. Podobné požiadavky ako na okná sa kladú aj na vstupné dvere. Od bežných modelov ich odlíšite podľa veľkej hrúbky a viacnásobného tesnenia.

Konštrukčné riešenie

Okrem architektonického konceptu treba už v raných štádiách návrhu venovať pozornosť konštrukčnému riešeniu. Prvým strategickým rozhodnutím je požadovaná miera tepelnej akumulácie domu. Masívne konštrukcie spomaľujú teplotné výkyvy, dom sa pomaly rozohrieva a pomaly chladne. Na zmeny oslnenia priestorov nereaguje okamžite. Keďže sa v noci “vychladený” dom počas dňa tak rýchlo nezohreje, je to výhodné nielen pre pasívne využívanie solárnej energie, ale aj pre zabezpečenie tepelnej pohody v lete. Naopak ľahká konštrukcia alebo vnútorná izolácia vyžadujú rýchlo reagujúci vykurovací systém a často aj aktívne chladenie v lete. Z technického hľadiska to nie je problém, no na Slovensku má väčšiu tradíciu aj lepší imidž masívna stavebná konštrukcia.

Treba si uvedomiť, že požiadavky kladené na dnešný moderný dom sú celkom iné ako pred päťdesiatimi rokmi. Staršie tehly síce ako-tak spĺňajú aj dnešné teplotechnické normy, no napriek tomu je podstatne lepším (aj elegantnejším) riešením tepelná izolácia obvodového plášťa. Pri dodržaní niekoľkých podmienok možno nízkoenergetický dom realizovať pri akejkoľvek konštrukčnej sústave: tepelná izolácia by mala byť pritom aspoň dvojnásobkom dnešného štandardu a systém by mal umožniť jednoduchú realizáciu bez tepelných mostov. Najmä pri masívnych konštrukciách môžu byť tepelné mosty problém, ale dá sa im vyhnúť, ak do muriva začleníte pásy z penového skla, základy obalíte izoláciou a podobne. Pri ľahkej drevenej konštrukcii nehrozia dramatické tepelné mosty, ale aj tie najmenšie môžete zredukovať, ak vrstvy tepelnej izolácie nenecháte pretínať celými prierezmi dreva.

Dobrá tepelná izolácia je jedným zo základných parametrov obvodového plášťa nízkoenergetického domu. Druhým je jeho tesnosť: v úspornom dome by ste nemali mať nechcený prievan či neregulovateľnú infiltráciu vzduchu cez škáry. Na stenách a stropoch to zabezpečia súvislé omietky alebo vetrotesné vrstvy, pri oknách kvalita ich konštrukcie a vsadenia, ako aj možnosť jemne regulovateľného vetrania cez štrbinové klapky. Pre nízkoenergetické, a najmä pasívne domy je však charakteristické riadené vetranie s rekuperáciou, čiže spätným získavaním tepla. V prípade, že dom je dobre utesnený, účinnosť rekuperácie predstavuje až 90-percentnú úsporu na stratách tepla vetraním.

Riadené vetranie vyžaduje v konštrukčnom riešení aj miesto pre rozvody a prípadné napojenie zemného výmenníka tepla. Okrem úspor vykurovacích nákladov ponúka aj možnosť teplovzdušného vykurovania či účinnej filtrácie vetracieho vzduchu. Radiátory alebo podlahové vykurovanie môžu byť teda vynechané. Bez ohľadu na to, či je vonku bezvetrie alebo víchrica, systém dodrží nastavenú intenzitu výmeny vzduchu a zabezpečí vysoký komfort vnútorného prostredia.


Text: Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.;
Foto: archív autora, archív vydavateľstva

Každý detail je dôležitý

22.02.2007  |     

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, aký dom vykurujete? Energia už lacnejšia nebude a každá ušetrená kilowatthodina šetrí aj životné prostredie. Ak ste každoročne nespokojní s vysokými účtami, riešenie treba hľadať v zlepšení parametrov domu. Pozrime sa teda, ako sa dá energetická náročnosť domu znížiť pomocou dobrého architektonického a konštrukčného riešenia.

Konštrukčné riešenie nízkoenergetických domov nemá veľa špecifík. Tým najdôležitejším je potreba precízneho riešenia všetkých detailov s vylúčením netesností a tepelných mostov.

Netreba zabúdať, že nízkoenergetické či energeticky pasívne domy sú veľmi presne “napasované” do konkrétneho prostredia a reagujú na miestnu klímu. Keďže si občas vyžadujú neštandardné postupy, každý dom musí byť navrhnutý s individuálnym prístupom. Vychádzajme z toho, že chcete postaviť dobrý nízkoenergetický či dokonca energeticky pasívny dom. Ak si môžete vybrať lokalitu, hľadajte prednostne chránenú polohu s dostatočným oslnením domu z južnej strany. To vám zabezpečí minimálne tepelné straty a využijete energiu prostredia, najmä slnečnú. Oba tieto princípy sa premietajú aj do základného konceptu nízkoenergetického domu.

Členitosť verzus kompaktnosť

Členitý tvar domu je z hľadiska úsporného riešenia nelogický. Dom by mal byť kompaktný – čím menší má ochladzovaný povrch, tým menšie sú jeho tepelné straty. Ku kompaktnej – izolovanej časti domu môžu byť pristavené aj pomocné priestory, ako sú garáže, prístrešky, zimné záhrady či balkóny. Aby nezväčšili tepelné straty, mali by byť k domu pripojené bez tepelných mostov. Pomocné priestory môžu domu dokonca pomôcť, a to buď zlepšením izolácie, alebo v prípade zasklených medzipriestorov typu zimných záhrad pasívnym získavaním slnečnej energie. Hmotová kompozícia domu sa teda týmito “pridanými” konštrukciami oživí.

Tvar strechy sa nezdá byť z hľadiska tepelných strát príliš relevantný. To však platí len dovtedy, kým nechcete cez strechu presvetľovať podkrovné priestory. Prevaha pultových striech na nemeckých a rakúskych pasívnych domoch nie je len módnou záležitosťou, ale aj najjednoduchším a najlacnejším riešením. Rozličné vikiere môžu totiž podstatne zväčšiť členitosť objektu. Ak je vaša strecha naozaj kvalitne izolovaná, druh strešnej krytiny nie je z hľadiska úspor energie podstatný – môžete použiť škridlu, plech či vegetačnú strechu. Rozdiel v interiéri možno badať snáď iba v lete, keď je pod jednotlivými krytinami rozdielna teplota.

Vnútorné usporiadanie priestorov

Ideálnym riešením pre nízkoenergetický dom je orientácia hlavnej fasády na juh, a to najmä v chladných mesiacoch, keď potrebujete “prikúriť”. V lete je zas slnko okolo poludnia tak vysoko nad obzorom, že presah strechy či balkóna môžu južne orientované okná účinne zatieniť. Južná orientácia väčšiny okien je taká dôležitá, že sa kvôli nej oplatí prehodnotiť usporiadanie priestorov. Najvhodnejšie je na južnú stranu umiestniť obývaciu izbu. Môžete tiež uplatniť princípy tzv. teplotného zónovania a na oslnenú stranu rozmiestniť iné miestnosti, v ktorých by malo byť najteplejšie. Pravda, ak použijete riadené vetranie s cirkuláciou, teplota všetkých miestností v dome sa vyrovnáva a teplotné zónovanie stráca význam.

Pre nízkoenergetické a pasívne domy sú charakteristické okná s pozitívnou energetickou bilanciou: ich solárne zisky sú aj vo vykurovacom období vyššie ako ich tepelné straty. To sa dá dosiahnuť len veľmi kvalitným zasklením a kvalitným rámom. Je to síce drahšie riešenie, ale k energetickej úspore sa pridáva aj záruka komfortu: povrch okien je teplejší a nezráža sa na nich para. Podobné požiadavky ako na okná sa kladú aj na vstupné dvere. Od bežných modelov ich odlíšite podľa veľkej hrúbky a viacnásobného tesnenia.

Konštrukčné riešenie

Okrem architektonického konceptu treba už v raných štádiách návrhu venovať pozornosť konštrukčnému riešeniu. Prvým strategickým rozhodnutím je požadovaná miera tepelnej akumulácie domu. Masívne konštrukcie spomaľujú teplotné výkyvy, dom sa pomaly rozohrieva a pomaly chladne. Na zmeny oslnenia priestorov nereaguje okamžite. Keďže sa v noci “vychladený” dom počas dňa tak rýchlo nezohreje, je to výhodné nielen pre pasívne využívanie solárnej energie, ale aj pre zabezpečenie tepelnej pohody v lete. Naopak ľahká konštrukcia alebo vnútorná izolácia vyžadujú rýchlo reagujúci vykurovací systém a často aj aktívne chladenie v lete. Z technického hľadiska to nie je problém, no na Slovensku má väčšiu tradíciu aj lepší imidž masívna stavebná konštrukcia.

Treba si uvedomiť, že požiadavky kladené na dnešný moderný dom sú celkom iné ako pred päťdesiatimi rokmi. Staršie tehly síce ako-tak spĺňajú aj dnešné teplotechnické normy, no napriek tomu je podstatne lepším (aj elegantnejším) riešením tepelná izolácia obvodového plášťa. Pri dodržaní niekoľkých podmienok možno nízkoenergetický dom realizovať pri akejkoľvek konštrukčnej sústave: tepelná izolácia by mala byť pritom aspoň dvojnásobkom dnešného štandardu a systém by mal umožniť jednoduchú realizáciu bez tepelných mostov. Najmä pri masívnych konštrukciách môžu byť tepelné mosty problém, ale dá sa im vyhnúť, ak do muriva začleníte pásy z penového skla, základy obalíte izoláciou a podobne. Pri ľahkej drevenej konštrukcii nehrozia dramatické tepelné mosty, ale aj tie najmenšie môžete zredukovať, ak vrstvy tepelnej izolácie nenecháte pretínať celými prierezmi dreva.

Dobrá tepelná izolácia je jedným zo základných parametrov obvodového plášťa nízkoenergetického domu. Druhým je jeho tesnosť: v úspornom dome by ste nemali mať nechcený prievan či neregulovateľnú infiltráciu vzduchu cez škáry. Na stenách a stropoch to zabezpečia súvislé omietky alebo vetrotesné vrstvy, pri oknách kvalita ich konštrukcie a vsadenia, ako aj možnosť jemne regulovateľného vetrania cez štrbinové klapky. Pre nízkoenergetické, a najmä pasívne domy je však charakteristické riadené vetranie s rekuperáciou, čiže spätným získavaním tepla. V prípade, že dom je dobre utesnený, účinnosť rekuperácie predstavuje až 90-percentnú úsporu na stratách tepla vetraním.

Riadené vetranie vyžaduje v konštrukčnom riešení aj miesto pre rozvody a prípadné napojenie zemného výmenníka tepla. Okrem úspor vykurovacích nákladov ponúka aj možnosť teplovzdušného vykurovania či účinnej filtrácie vetracieho vzduchu. Radiátory alebo podlahové vykurovanie môžu byť teda vynechané. Bez ohľadu na to, či je vonku bezvetrie alebo víchrica, systém dodrží nastavenú intenzitu výmeny vzduchu a zabezpečí vysoký komfort vnútorného prostredia.


Text: Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.;
Foto: archív autora, archív vydavateľstva

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 10/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky