Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

18. 04. 2007
Zdieľať

O nízkoenergetickom bývaní či dokonca pasívnych domoch sa v poslednom čase aj u nás veľa píše a hovorí. Skúsenosti z Rakúska alebo Nemecka vravia jasnou rečou faktov, a tak človek premýšľajúci ekonomicky a ekologicky vlastne nemá dôvod váhať. Ibaže slovenská realita zaostáva za tou rakúskou či nemeckou o pekných pár rokov, a tak sa pasívneho domu chtivý našinec ocitne v neľahkej úlohe pioniera – priekopníka. Pretože sme sa spolu s manželkou odhodlali aktívne prešliapať cestičku k reálnemu pasívnemu domu v ešte panenskom teréne slovenských dodávateľských a realizačných firiem, rozhodli sme sa podeliť sa s vami o naše skúsenosti. Možno bude potom vaša cesta ľahšia.

Myšlienka stavby rodinného domu sa začala rodiť v období, keď sa schyľovalo k predaju rodinnej firmy a chceli sme užitočne investovať zarobené peniaze. Ešte z minulosti, keď neboli ceny také závratne vysoké, sme vlastnili pozemok v okrajovej štvrti Bratislavy. Naša cesta k vlastnému domu teda odštartovala z pomerne priaznivej pozície. Začali sme asi rovnako ako väčšina slovenských staviteľov: nakúpili sme katalógy vzorových domov, kupovali časopisy o bývaní, navštevovali známych, ktorí stavali alebo už mali stavbu domu za sebou.

Úvahy a pravidlá

Miesto bolo dané, museli sme sa len rozhodnúť, akú veľkosť a tvar domu chceme. Máme dve malé deti, a tak sme chceli postaviť dom, ktorý bude moderný aj o 20 rokov. Aj preto, a tiež vzhľadom na rastúce ceny energií sme začali uvažovať o nízkoenergetickom dome. Popritom sme pomaly poškuľovali po ešte úspornejšej stavbe – po pasívnom dome. Nízkoenergetický dom má oproti klasickým stavbám spotrebu energie na vykurovanie približne polovičnú a spotreba pasívneho domu je asi len 10 až 20 %. Nestačí však len povedať, že dom je nízkoenergetický alebo pasívny, treba prísne dodržať predpísané požiadavky. Pre pasívne domy je to kvalitná izolácia (20 – 30 cm), kvalitné okná s koeficientom prechodu tepla okolo 0,7 a rekuperácia vzduchu (čo je v podstate kontrolované vetranie). Prekvapujúco nevyhnutnou podmienkou je aj nepriedušnosť alebo vzduchotesnosť stavby. Slnečné kolektory a tepelné čerpadlo sú len podpornými technológiami na zníženie spotreby energie.




















Základné princípy pasívneho domu


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88143


Rekuperácia vzduchu (kontrolované vetranie) zabezpečí, aby odchádzajúci vzduch odovzdal teplo prichádzajúcemu čerstvému. Okrem toho sa v zemnom registri vzduch v zime predhreje a v lete predchladí, čo prináša ďalšie úspory. Privádzaný vzduch sa filtruje, vďaka čomu sa zníži prašnosť.

To ocenia najmä alergici. Každá miestnosť dostáva presne určené množstvo vzduchu, pričom okná musia dokonale tesniť. Výkon rekuperačnej jednotky možno regulovať podľa počtu ľudí v dome.

Pri pasívnych domoch je nutná aj vzduchotesnosť stavby, čo zabraňuje únikom tepla cez otvory a steny, ale aj vstupu studeného vzduchu zvonka pri pôsobení vetra. Vzduchotesnosť obalu domu sa meria Blower Door testom.


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88145


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88144



Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88142


Kvalitné izolácie sú nevyhnutnou podmienkou pasívnych domov. Zvyčajne sa používajú s hrúbkou od 25 do 35 cm. Zateplený musí byť celý povrch stavby, aby nevznikali tepelné mosty.


Kvalitné okná musia mať koeficient prechodu tepla U menší ako 0,8 W/(m2 . K). Na zasklenie sa zvyčajne používa izolačné trojsklo. Niektorí výrobcovia dodávajú špeciálne okná pre pasívne domy. (Veka)


Podpora čisto teoretická

Keď sme začali zhromažďovať informácie o pasívnych domoch, zistili sme, že na Slovensku existuje len niekoľko odborných publikácií. Nikto tu ešte nepostavil žiadny pasívny dom. Hoci sa nám niekoľkokrát podarilo zachytiť nejaké informácie, že už taký dom existuje, nikto nevedel, kde sa presne nachádza, aké technológie sa v ňom použili, aké má výpočtové straty tepla, izolácie a podobne. Rozhodli sme sa preto nielen postaviť pasívny dom, ale aj celú výstavbu zdokumentovať a na záver publikovať skúsenosti, ktorých cieľom by bolo informovať verejnosť o výhodách a nevýhodách tejto technológie. Uvedomovali sme si zvýšené náklady na náročné zateplenie a technológie, ale počítali sme s tým, že na projekt získame nejaké podporné fondy, nakoľko by výrazným spôsobom využíval obnoviteľné zdroje energie, a tým šetril životné prostredie. Na tento účel sme zriadili Občianske združenie Pasívne domy, ktorého cieľom bolo aj komunikovať so štátnymi inštitúciami a šíriť získané vedomosti. Bohužiaľ, hoci sme podali šesť projektov na slovenské i európske inštitúcie, nepodarilo sa nám získať žiadne prostriedky (to sme v tom čase, samozrejme, ešte nevedeli). Z takéhoto prístupu nám logicky vyplynulo jediné – v Bratislave netreba využívať obnoviteľné zdroje energie ani šetriť životné prostredie.

Hľadanie architekta

Nakoľko nám nevyhovoval ani jeden katalógový dom, nehovoriac o tom, že neexistujú žiadne univerzálne projekty pasívnych domov, čakala nás úloha nájsť vhodných architektov. Naša jediná požiadavka – skúsenosti s nízkoenergetickou výstavbou – sa stala neprekonateľnou bariérou. Je pravda, že niektorí architekti mali určité teoretické znalosti, ale v praxi nikto z nich nenavrhol ani nízkoenergetický dom, nieto ešte pasívny. V tom čase sme ešte nemali ani jasnú predstavu o tvare či vzhľade domu. Pri prvých ponukách sme však hneď vylúčili návrhy členitých stavieb s vežičkami, vystupujúcimi časťami a výklenkami. Tri postupujúce návrhy sme podrobili prísnemu výberovému konaniu – stanovili sme si kritériá vyhodnocovania a každému sme priradili váhu dôležitosti; na záver sme zrátali všetky body a s architektmi víťazného návrhu sme podpísali zmluvu. Ich chýbajúce znalosti technológií pasívnych domov sme nahradili naším vlastným aktívnym prístupom, nakoľko sme mali túto problematiku dostatočne preštudovanú.
















Takto nakoniec vyzerala víťazná architektonická štúdia nášho domu, ktorá pochádza z dielne architektov Vladimíra Ziga a Marusie Rusinovej.


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88146


Pasívne domy musia spĺňať určité kritériá aj z hľadiska tvaru stavby a orientácie na svetové strany. Nepriaznivo môže pôsobiť, ak je dom na kopci alebo samostatne stojaci, a, naopak, pozitívne je, ak sa dom nachádza v hustejšej zástavbe a v okolí má stromy.


Dom nemá mať žiadne zbytočné výbežky, vikiere, vežičky a balkóny. Výsledný vzhľad a tvarovanie pasívneho domu je však vždy kompromisom medzi teóriou a reálnymi možnosťami architektonického riešenia. V prvom rade musí stavba spĺňať požiadavky na krásu a pohodlie, aby ste sa v dome cítili príjemne.


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88147


Pasívny dom v slovenskej realite: 1. časť – O aktívnom hľadaní „pasívnych“ odborníkov

88148

Pôdorys 1. nadzemného podlažia: 1 zádverie, 2 chodba, 3 hala so schodiskom, 4 obývacia izba, 5 stolovanie, 6 kuchyňa, 7 komora, 8 hosťovská izba, 9 kúpeľňa, 10 predsieň, 11 dvojgaráž, 12 komora, 13 technický priestor, 14 šatník, 15 terasa (zimná záhrada), 16 krytý vstup, 17 priestor na domový odpad, 18 sklad Pôdorys 2. nadzemného podlažia: 1 chodba so schodiskom a galériou, 2 vzdušný priestor, 3 detská izba, 4 šatník, 5 detská izba, 6 šatník, 7 WC, 8 kúpeľňa, 9 domáce práce, 10 spálňa rodičov, 11 šatník, 12 kúpeľňa, 13 terasa so zeleňou, 14 terasa so zeleňou


Ďalšia ihla v kope sena

Podobne sme postupovali aj pri výbere stavebnej firmy. I tu sa ukázalo, že nízkoenergetická výstavba je iba v plienkach a skúsenosti v tejto oblasti sú vzácne a zriedkavé. V prvom rade sme vyradili firmy, ktoré nás začali odhovárať od 25 centimetrovej izolácie. Tu sme okrem skúseností a referencií najviac ocenili ochotu pustiť sa do niečoho nového. Až pri realizácii sme si uvedomili, že kvalitu stavebnej firmy zaručuje kvalita stavbyvedúceho, ktorý bol v našom prípade veľmi chápavý a iniciatívny, takže sa stavba rozbehla. A tu sa vlastne končí fáza našej teoretickej prípravy a začína sa reálna a praktická výstavba.

V ďalších častiach nášho miniseriálu vás oboznámime s tým, ako sme vyberali dodávateľov jednotlivých komponentov, akú technológiu sme si zvolili a inštalovali, aké sme mali skúsenosti s dodávateľskými firmami, ako sa nám stavba podarila a aké sú konečné kalkulácie ekonomickej efektívnosti. Dočítania, priatelia.

Materiál vznikol v spolupráci s Občianskym združením Pasívne domy, www.pasivnedomy.sk  

Kategória: Nezaradené
Tagy: pasívny dom pôdorys
Zdieľať článok

Diskusia