Skôr než príde zima…

S exotikou do domu

Subtropické kvitnúce, ale aj nekvitnúce dreviny, ktoré pestujete vo vegetačných nádobách, by mali zostať vonku čo najdlhšie. V zime ich potom nebudú sužovať choroby ani škodcovia. Na druhej strane – často stačí jedna noc s nižšou teplotou, aby atraktívny exemplár, ktorý ste si priniesli z dovolenky, uhynul. Preto radšej dreviny presťahujte do domu alebo zimnej záhrady, keď vonkajšie teploty klesnú na 5 °C. Olivovníky, oleandre, rozmaríny, vavrínovce a vybrané druhy paliem znesú krátkodobo aj teploty pohybujúce sa okolo nuly.

Dreviny nestrihajte, na rez je vhodnejšia jar. Pred zazimovaním odstráňte choré a poškodené listy a stonky, prekyprite pôdy a zalejte. A kam umiestniť subtrópy? Vhodné sú svetlé a chladné schodištia, zimné záhrady, verandy a nevykurované miestnosti s väčšími oknami. Teplota by sa mala pohybovať okolo 5 °C, ale niektoré rastliny, ako napríklad ibištek či banánovník, môžu prezimovať aj pri bežnej izbovej teplote a na svetle. Chlad a tmavšie miesto počas zimy budú vyhovovať myrte a granátovníku.

108691

Ach, zase to lístie!

Ak máte v záhrade opadavé listnaté stromy a kry, určite sa to koncom jesene nezaobíde bez tohto alebo inak citovo zafarbeného povzdychu. Napriek tomu, že sa možno brodíte farebnou šuštiacou záplavou, nezúfajte si. Viete, že lístie výborne chráni pôdu a rastliny pred vlhkom, mrazom a silným zimným slnkom? Preto ho nevyhadzujte, ale radšej nahrňte pod okrasné kry, rododendrony, azalky, čerstvo vysadené ihličnany, živý plot alebo na trvalkové záhony (a aby vaša námaha nevyšla nazmar, keď k vám zavíta vietor, zaťažte listovú prikrývku smrekovými chvojkami).

Hovoríte, že už ste poprikrývali, čo sa dalo, a napriek tomu je lístia stále ako maku? Ak ho nahrniete na jednu kopu, ideálne do drôtenej klietky, a naň rozhodíte vrstvu kompostovej zeminy, v priebehu niekoľkých mesiacov sa z masy vytvorí hodnotný listový humus, ktorý môžete na jar využiť v záhrade. Osvedčeným „čističom“ je aj klasický kompost, ale nezabúdajte, že listy niektorých drevín (ako napríklad z orecha, platanu, brečtana a buka) sa rozkladajú pomalšie.

Takisto nie je vhodné kompostovať lístie z predzáhradky – býva silne znečistené výfukovými splodinami, radšej ho vyhoďte. Ak nie ste kamaráti s hrabľami, skúste spoluprácu so záhradným vysávačom.

Okrasné trávy nestrihajte

V nijakom prípade pred príchodom zimy! Trsy nechajte v pôvodnej forme až do začiatku jari. Vyššie druhy (napríklad ozdobnicu čínsku) pevne zviažte motúzom, aby sa pod ťažkým snehom neklátili. Suché steblá tráv v chladných dňoch poskytujú dokonalú ochranu pred mrazom a vlhkosťou (stred trsu musí byť vždy v suchu!).

Zložitejší postup je pri zazimovaní kortadérie (Cortaderia seloana). Zoschnuté steblá pevne zviažte, ku koreňom nahrňte lístie a naň položte smrekové konáre, prípadne aj jutovinu. Najmä v drsnejších polohách sa odporúča zviazané trsy obaliť rákosovými rohožami a vnútorný priestor vyplniť napadaným lístím. Nižšie druhy okrasných tráv si nevyžadujú zimnú prikrývku.

108693

Skôr než zamrzne…

… venujte pozornosť aj okrasnému jazierku, najmä ak v ňom pestujete vodné rastliny a chováte rybky. Čo treba urobiť ako prvé? Odstráňte nečistoty – napadané lístie, polámané konáriky a pod. Odstrihnite všetky odumreté a suché časti vodných rastlín, dobrým pomocníkom určite budú špeciálne teleskopické nožnice. Nad vodou by mali zostať len 10 cm dlhé konce stoniek, ktoré zaistia prísun kyslíka do jazierka, keď bude zamrznuté.

Chúlostivejšie druhy vodných rastlín ponorte hlbšie do vody alebo ich preneste vo vedre s vodou do pivnice. Praktickým riešením je začiatkom októbra natiahnuť nad jazierkom sieť, ktorá zachytí padajúce listy. Tie by inak vo vode začali hniť a budúci rok by ste sa museli popasovať s nepríjemnými riasami. Okraje s výsadbou vlhkomilných rastlín prikryte nastrihanými steblami vodných tráv. A čo ryby? Ak je jazierko hlboké aspoň 100 cm, pokojne v ňom prezimujú.

Skalka sa chladu nebojí

Pretože skalničky pochádzajú z horských oblastí, kde sú drsnejšie podmienky, dokážu bez väčších problémov odolať chladu aj mrazu. A to je dôvod, prečo si nevyžadujú špeciálne postupy pri zazimovaní. Je tu však jeden neduh – vlhkosť. Tá pôsobí na ne ničivo, neznesú ju napríklad levízie. Ideálny bodyguard pre skalku je snehová prikrývka. Ale! Skalničky, ktoré pestujete v kamenných korytách radšej prikryte smrekovými vetvičkami; aj skalku na južnej strane – ľahšia prikrývka ju aj skalničky bude počas zimy chrániť pred silným slnkom. A hoci je napadané lístie v mnohých prípadoch pomocníkom pri zazimovaní záhrady, tu platí opak: nenahŕňajte ho na skalku, mohlo by byť pôvodcom hubových chorôb.

108701

Tri „P“ pre trávnik

Pokosiť, prihnojiť a pohrabať – to sú činnosti, ktorým sa v októbri nevyhnete, ak chcete dať vášmu trávniku tú najlepšiu starostlivosť. Je čas na posledné kosenie –- cez zimu by mal mať výšku asi 5 cm.

Ak je jeseň teplá a slnečná, môžete ho kosiť dovtedy, kým bude treba. Aby bol trávnik viac odolný proti zime, začiatkom mesiaca ho prihnojte špeciálnym hnojivom s vyšším obsahom draslíka a vápnika.

Dôležité počas celej jesene je pravidelné a dôkladné vyhrabávanie napadaných listov, tie by totiž v zime trávniku odoberali svetlo aj vzduch a podporovali bujnenie hubových chorôb.

Paprade ostrihajte tesne pred zimou

Niektoré trvalky svojimi farebnými listami skrášľujú okrasné záhony až do neskorej jesene, napríklad aj papraďorasty.

Po ostrihaní na ne nahrňte alebo voľne rozhoďte v dostatočne hrubej vrstve napadané lístie, ale pokojne ich môžete zakryť aj ich vlastnými suchými zostrihanými listami.

108697

Trochu chladivej striebornej

Trvalky, ako sú veronika, čistec, santolína, starček či levanduľa, sú vďaka svojim striebristým listom atraktívne aj počas chladnejších dní. A keďže sú jedným z mála pútačov pohľadov, nezabudnite z nich pravidelne odstraňovať napadané lístie, úlomky kôry a konáriky.

To všetko by totiž mohlo napomôcť hromadeniu vlhkosti a podporiť tak hubové ochorenia. Tieto trvalky na zimu nestrihajte.

Nech aj o rok padne na úžitok

Nielen okrasná časť záhrady, ale aj tá úžitková čaká na zopár nevyhnutných činností, preto pred príchodom silnejších mrazov treba pozbierať zo záhonov zeleninu (najmä plodovú, červenú repu a čínsku kapustu, pretože tie sú na chlad najcitlivejšie).

Naopak, hlávková kapusta, klasický, ružičkový a kučeravý kel, pór a petržlen vydržia vonku až do konca októbra ako zaujímavá dekorácia. Kultivary hlúbovín s farebnými listami môžete vysadiť aj do kvetinových záhonov, navyše jesenný chlad ešte viac zvýrazní ich krásu.

108699

Nestúpať, prosím! Zn.: Tulipány a spol.

V zime máme tendenciu prechádzať sa po zasneženej záhrade krížom-krážom, pričom často zabúdame na to, že možno práve stúpame po záhone s cibuľovinami, ktoré sme vysadili ešte v jeseni.

Aby nedošlo k poškodeniu pučiacich rastlín (najmä skorších kultivarov), zakryte záhony nastrihanými vetvičkami (ich tvrdšími drevenými časťami), smrekovými chvojkami alebo rákosovými rohožami. Na jar sa za tento malý trik tulipány, narcisy a ostatné príbuzenstvo určite milo odvďačia.

Nezabudnite na nezábudky

Ak ste si na začiatku jesene vysadili dvojročné rastliny, ako napríklad nezábudky, sirôtky, sedmokrásky či cheiranty, nezabudnite, že aj o ne sa treba ešte pred príchodom prvých mrazov postarať.

Ak na záhony nahrniete napadané lístie, prípadne rastliny zakryjete smrekovými chvojkami, prežijú zimu bez väčšej ujmy. Predtým však počas slnečných októbrových dní výsadbu dôkladne zalejte, ale v dostatočnom predstihu, pretože listy kvetín musia byť pred zakrytím suché.

108702

Čo s kvetinovým záhonom?

Po prvé: odstráňte všetky odkvitnuté letničky. Po druhé: ostrihajte trsy trvaliek tesne nad zemou, ale rudbekie, rozchodníkovec, rebríček, kotúč a agastache strihajte až na jar, počas zimy totiž môžu ich zoschnuté súkvetia slúžiť ako záhradná dekorácia. Po tretie: pôdu v okolí trvaliek prekyprite, môžete pridať aj humus. Po štvrté: do pripravených záhonov nahrňte napadané lístie, ale len v prípade, že ide o citlivejšie druhy (santolina, gunera a pod.), inak trvalky ochranu lístia a vetvičiek nepotrebujú, iba ak sú čerstvo vysadené.

Na zazimovanie môžete použiť aj kôrový mulč. A zavrhnite pohnútku prikryť výsadby trvaliek umelohmotnými fóliami. Druhy so vždyzelenými listami (bergénia) nezakrývajte vôbec, ale pred zimou ich dobre zalejte.

Zababušte ruže a dreviny

Krásne, voňavé, s pomyselným puncom kráľovského majestátu – také sú ruže. Aby ste sa z nich mohli tešiť aj o rok, odstráňte z nich všetky choré či inak poškodené výhonky. S dôkladnejším rezom však počkajte radšej do jari. Nateraz je dôležité odstrániť napadané lístie v ich okolí ružových krov, lebo tie môžu byť neskôr zdrojom čiernych škvŕn na lístkoch.

Pretože (záhonové) ruže sú najviac citlivé v mieste očkovania, teda v koreňovom krčku, nakopte okolo nich asi 20-centimetrovú vrstvu zeminy a tú prekryte smrekovými chvojkami (nie igelitovou fóliou (!) – mohlo by dôjsť ku kumulácii tepla a zvýšila by sa vlhkosť, čoho následkom by bolo zahnívanie stoniek). Ružiam v tvare stromčeka treba obaliť celú korunku a koreňový kŕčok jutovinou – pevne ju zviažte, aby sa obal počas zimy neroztvoril. Vnútro jutoviny môžete vystlať suchým lístím alebo smrekovými chvojkami. V polohách, kde mráz nemá zľutovanie, sa odporúča obaliť aj kmeň.

Výnimkou sú botanické druhy ruží, ktoré si nevyžadujú zimnú ochranu. Aj im na jeseň radšej odstráňte všetky staré, suché, choré a prekážajúce konáre. A čo s okrasnými drevinami? Zazimujte tie, ktoré ste len nedávno vysadili (na jeseň) a ktoré sú chúlostivejšie. Odporúča sa prikryť pôdu nad koreňmi hrubšou vrstvou lístia, drvenej kôry alebo smrekových vetvičiek.

Okolo menších kríkov, tenších kmeňov a koruniek možno natiahnuť jutovinu alebo rákosové rohože. Predpokladom úspešného prezimovania je okrem spomínaných činností aj vhodné stanovište, na čo treba myslieť už pri výsadbe. Treba vybrať také miesto, kde nebude v zime dochádzať k prudkým výkyvom teplôt. Vždyzelené dreviny dôkladne zalejte a okolie ich koreňov prikryte vrstvou lístia alebo drvenej kôry.