19 najčastejších otázok o slamených domoch

16.05.2013  |     

Stále častejšie nám od vás do redakcie prichádzali dopyty po informáciach o slamených domoch. V rozhovore s pani Zuzanou Kierulfovou zo združenia ArTUR sme sa pokúsili získať odpovede na vaše najčastejšie otázky. A ako bonus vám v galérii ukážeme relevantné fotografie z výstavby slameného domu v Stupave.

 

Prečo sa rozhodnúť pre dom zo slamy? 

Slama dobre izoluje. Je to lokálny prírodný materiál, ktorý neškodí životnému prostrediu, a teda ani ľuďom, od svojho vzniku, počas slúženia ani pri svojom zániku. V kombinácii s hlinou vie vytvoriť zdravý ekologický nízkoenergetický dom,  ktorý spĺňa všetky kritériá udržateľnej výstavby z environmentálneho, ekonomického aj spoločenského hľadiska. Slama odjakživa patrí do našej kultúry, len teraz vieme, ako ju na svoje potreby lepšie využiť.

Ako postupovať pri vybavovaní stavebného povolenia? Líši sa tento proces oproti murovaným domom?

Nie, postup pri vybavovaní sa nelíši, treba však projektantom poskytnúť podklady na vypracovanie projektu na stavebné povolenie (napríklad existujúci európsky certifikát o požiarnych skúškach, alebo ak je stavba navrhovaná z nosných balíkov, pre statikov je k dispozícii kniha s meraniami od Benjamina Krieka a Gernota Minkeho). Zo zákona by mali mať všetky zabudované materiály certifikát alebo technické osvedčenie. Slama tieto náležitosti na Slovensku nemá, no pri svojpomocnej výstavbe by nemal byť problém stavebné povolenie dostať. Je to na posúdení stavebného úradu. Ak chce niekto slamený dom dodavateľsky, dá sa využiť existujúci certifikovaný prefabrikovaný systém „ecococon“. Združenie ArTUR si v projekte Zelená obnova, stavanie a bývanie, podporenom Blokovým grantom pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce, dalo za cieľ zistiť do dvoch rokov kroky, ktoré by viedli k tomu, aby boli slamené balíky všeobecne akceptované ako stavebný materiál. Napríklad vo Francúzsku bola minulý rok prijatá norma na slamené stavanie ako výsledok snahy o udržateľnú výstavbu a zníženie spotreby energie.

Ako dlho trvá výstavba slameného domu?

Väčšinou sa využíva drevená konštrukcia a balíky sú izolačnou výplňou. Výstavba, ak máte dobrý projekt a ak je dobre organizovaná, ide veľmi rýchlo. Veď zabudovanie balíkov pri malom dome, môže byť otázka dvoch dní. A ešte k tomu sa to zväčša robí aj ako „happening“, na ktorý sa môžu pozvať priatelia a nakoniec je stavanie zábavou. Proces dokončovania povrchov trvá už dlhšie, tak ako na iných stavbách. Využitie hlinených omietok v interiéri vyžaduje dlhšie technologické prestávky na schnutie.

Aké základy sa používajú v slamenom dome?

Základy sú rôzne, záleží na druhu konštrukcie. Rozoznávane zabudovanie balov do nosnej drevenej konštrukcie – rámovej či stĺpikovej, ktoré môžu mať rôzne podoby, a teda aj zakladanie. Potom sa dá stavať z balov ako z nosných prvkov, čomu je prispôsobené aj zakladanie, alebo sa dá využiť nejaká nosná konštrukcia, napríklad aj murovaná alebo z plných drevených nosných panelov, ktorá sa slamenými balmi aj súvisle obalí. Pri všetkých druhoch výstavby z balov treba myslieť na to, že baly sú ťažkou izoláciou a budú ešte pravdepodobne niesť omietku, preto samotné baly musia byť nejako založené. Ďalšou vecou, na ktorú treba myslieť je odstránenie tepelných mostov pri ich zakladaní – pri tej hrúbke sa dajú spraviť sendvičové základy. Baly treba vždy odsadiť od terénu a uložiť ich na vode odolnú alebo sypkú tepelnú izoláciu. Po tretie treba myslieť na obmedzenie vzduchovej priepustnosti pri dodržaní požadovanej paropriepustnosti. Toto všetko ale súvisí s projektom, ktorý netreba v žiadnom prípade pri slamenej stavbe podceniť.

Dá sa postaviť slamený dom aj v pasívnom či nulovom štandarde?

Áno, slamený dom sa dá postaviť v pasívnom štandarde (pasívny štandard je dôslednejší a komplexnejší ako takmer nulové budovy). Pri pasívnom štandarde je zväčša potrebné malé slamené stavby ešte dotepliť (napríklad zvonku drevovláknitou doskou). Pri pasívnom štandarde sa okrem pasívnych slnečných ziskov a dobrej zabudovanej (pasívnej) izolácii dbá aj na pasívne šetrenie tepla znížením vzduchovej priepustnosti, čo pri slamenej stavbe zabezpečia aj hlinená omietka a vyriešené detaily so zaomietanými prelepovanými spojmi konštrukcií a inštalácií. Ešte je potrebné znížiť straty tepla vetraním, preto sa využíva rekuperačný výmenník vzduchu namiesto dokorán otvorených okien v zime. Stručne zhrnuté, aj slamená stavba môže byť kvalitne postavená v požadovanom štandarde.

Nepodlieha slama hnilobným procesom ?

Slama pri zlom návrhu a zlom zabudovaní  môže podliehať hnilobným procesom. Preto treba mať vypracovaný v prvom rade dobrý projekt. Keďže slama je celulóza tak ako drevo a s drevom máme tisícročné skúsenosti, tieto skúsenosti sa môžu sčasti aplikovať aj na slamu. 

Sú domy zo slamy kvalitné?

Ak sú domy dobre navrhnuté a postavené, tak sú kvalitné. Nepoškodené zachované storočné domy vo Francúzsku a Nebraske nám ukázali, že trvanlivé sú. Je však možné aj pravdepodobné, že pri svojpomocnej výstavbe sa robí mnoho chýb. Ale u nás sme so slameným stavaním len na začiatku, a preto sa chýb môžme vyvarovať iba spoznaním zahraničných skúseností. ArTUR je už 6 rokov zapojený do medzinárodných projektov, kde zbierame a dokumentujeme dobrú slamenú prax v Európe a vyvíjame medzinárodný školiaci materiál podložený dobrou overenou praxou.

Aká je cena slameného domu? Je cenovo výhodnejší ako murovaný?

Keď staviate murovaný dom, musíte ho ešte zatepľovať, dom zo slamy už zateplený máte. Z tohto hľadiska je cenovo výhodnejší. Treba si však uvedomiť, že stena nie je to, čo je na dome drahé. Cenu domu ovplyvnia okná a dvere, inštalácie, zariadenie, krytina strechy, vnútorné povrchy. Ak ich chcete mať pre zdravie priaznivé, tie dobré riešenia nie sú najlacnejšie. Pri svojpomocnom stavaní je slamený dom výhodnejší. Materiál je lacnejší, ale možno prácnejší. 

Ako je to s prívodom elektriny, vody a plynu do slameného domu?

Vodu sa neodporúča zabudovať priamo do slamy, rovnako ani plyn – na to môžu slúžiť priečky, alebo interiérová nízka prímurovka na požadovanom mieste. Elektrická inštalácia sa k slame  bodovo zafixuje sadrou zmiešanou s hlinou. A potom sa bez problémov zaomieta hlinenou omietkou. 

Ako je to s hypotékou na slamený dom? Je možné ju získať, nakoľko banky pri tomto financovaní spolupracujú?

S touto otázkou nemám momentálne skúsenosti, ako je to pri svojpomocnej výstavbe zo slamených balov, ale pri dodávateľskej výstavbe z prefabrikovaných panelov by nemal byť problém.

Aká je životnosť domu zo slamy?

Slama je pri dobrom zabudovaní trvácna – najstarší dom v Európe sa našiel vo Francúzsku – má niečo vyše 100 rokov a je neporušený. Slama v suchom stave nedegraduje. Veď v koľkých starých domoch sa na povale našla stará slama, a ešte bola aj pekne žltá. Slama je celulóza tak ako drevo. 

Ako sa vyrábajú slamené balíky a kde ich možno získať?

Na stavbu sa využívajú bežné slamené balíky od farmárov. To je na tom to najkrajšie. Vieme využiť prírodný odpad z poľnohospodárstva priamo na stavbu, bez špeciálnej výroby, ktorá by mohla baly predražiť. Staršie balíkovače vedia baly zlisovať na potreby výplňových balov (90kg/m3) a novšie stroje vedia slamu zlisovať až na hmotnosť 120kg/m3, vtedy už môžu byť baly pre malý rodinný dom aj nosné. Rozmer balíkov je 36 × 48 ×  nastaviteľná dĺžka balu, zväčša od 70 – 100 cm. Balíky treba hlavne dobre v suchu skladovať.

Dá sa slamený balík vyrobiť aj svojpomocne a v rôznych hrúbkach podľa potreby?

Ak si vyrobíte vlastný lis, tak áno. Ale načo to robiť, keď je skoro v každom regióne veľa farmárov, čo vám ochotne a za dobrú cenu bal predá? Jeden staviteľ si vyrobil ručný pneumatický lis, ktorým ale dodatočne stláčal horšie balíky na dobre zlisované. 
 

Nebude veľkosť slameného balíka na úkor vnútorného priestoru? (Balíky sú predsa len väčšie, čím sa vnútorný priestor domu zmenší)

Treba si uvedomiť, že pasívne domy majú bežne cca 30–35 cm izolácie, čo je už takmer ako hrúbka balu uloženého na kant. Takže o nejaké centimetre pri tej hrúbke môžete prísť, ale nie je to také markantné.
 

Ako je to s hlinenou omietkou? Je to špeciálny typ hliny alebo je na hlinenú omietku možné použiť akúkoľvek?

Na hlinenú omietku sa dá použiť hocijaká hlina ťažená pod ornicou, ktorá má aspoň 10 % obsahu ílu, t. j. 10 % častíc menších ako je 0,002 mm. Íl slúži v omietkovej malte ako spojivo všetkých ostatných väčších častí, t. j. prachu, piesku a štrku.

Pridáva sa nejaká látka do hliny, resp. ako sa vytvára hlinená omietka?

Hlina obyčajne sama osebe, keď ju vykopete, obsahuje íl, prach, piesky a štrky. Keď sa hlina zmieša s vodou, dostaneme plastickú zmes. Túto ešte treba obyčajne upraviť pridaním piesku, inak by sa zmes po vyschnutí príliž zmšťovala a v dôsledku toho by vznikli trhliny. Preto si obyčajne zamiešame niekoľko zmesí, kde vyskúšame rôzny pomer hliny a piesku, napríklad pomer 1:1, 1:2, 1:3 a 1:4. Zmesi nanesieme v rovnakej hrúbke a po vyschnutí vyhodnotíme, ktorá je najlepšia a ktorá aj najlepšie priľnula. Piesok samozrejme primiešavame v adekvátnej zrnitosti podľa toho, či miešame hrubú, alebo jemnú omietku. Niekedy môžme namiesto časti piesku použiť aj vlákninu, ktorá nám v omietke vytvorí rozptýlenú výstuž.

Je možné použiť na slamu aj iný typ omietky, ako je hlinená? 

Na slamu v interiéri je najlepšie použiť hlinenú omietku. Z exteriéru je hlinená problémom, lebo málo odoláva dažďu. Najodolnejšia je hlinená omietka s veľkým podielom kravincov. Samotná hlinená omietka sa dá z exteriéru chrániť len opakovaným vápenným náterom, lebo iné nátery môžu pribrzdiť odparovanie vlhkosti z omietky a môžu nastať problémy. Angličania používajú bežne z exteriéru klasickú vápennú omietku s vlákninou. Ešte existujú aj príklady kombinácie – hlinenej hrubej omietky s vápennou navrchu, prípadne vápennohlinenou, ktorá tvorí medzivrstvu – plynulejší prechod. Hlina a vápno však spolu nelepia, a preto treba podklad pod vápennú poriadne zdrsniť, aby sa prichytila mechanicky.

Ako je to s nosnou konštrukciou slameného domu? Z akého materiálu je? 

Buď sú nosné samotné baly, alebo sa použijú ako samonosná výplň do drevenej (stĺpikovej alebo rámovej) konštrukcie. Drevo je ideálne, lebo je sčasti izolačné a nepridá na hrúbke steny, akoby sa stalo pri murovanej konštrukcii. Pri návrhu konštrukcie treba zohľadňovať niekoľko aspektov, jedným je riešenie fasády prípadne možným pridaním izolácie. Pri tom treba myslieť na to, ako budeme izolačné dosky alebo fasádu chytať.

Sú slamené domy dostatočne bezpečné (či už čo sa týka poveternostných podmienok, alebo aj požiarnej odolnosti)?

Hovorí sa, že slamený dom musí mať dobré čižmy a klobúk. Ale myslím, že to je dôležité pre každý dom, nielen pre slamený. Treba venovať trochu väčšiu pozornosť náveternej strane a chrániť ju pred dažďom, aby sa vlhkosť v stene nehromadila častým priamym kontaktom s dažďovou vodou.
Čo sa týka požiarnej odolnosti, samotný nechránený bal patrí do skupiny B, kam patrí aj drevo. Baly sú najčastejšie prekryté omietkou a tým aj chránené proti požiaru. Minulý rok robili v Českej republike skúšky požiarnej odolnosti nosnej slamenej steny pokrytej z interiéru hlinenou a z exteriéru vápennou omietkou. Požiarny test ukázal, tak ako mnoho testov v iných krajinách pred tým, že omietnutá slama vydrží odolávať požiaru viac ako hodinu, v tomto prípade to bolo dokonca až dve hodiny.
Postup na web spracovalo združenie ArTUR v rámci projektu Zelená obnova, stavanie a bývanie “Projekt je podporený Blokovým grantom pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce.“
 
Zuzana Kierulfová
Občianske združenie ArTUR
foto: Bjorn Kierulf, createrra s.r.o.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Staviame a rekonštruujeme


95 tipov, ako postaviť kvalitný dom




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky