Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 4.

10.04.2014  |     

Ešte pred samotným Sokratom bol jeden návrh: samonosný drevodom, niečo na spôsob stodoly s podložím z cestných panelov. Všetko sa ale zmenilo, a to doslova od základov.

Pôvodný architektov zámer bol postaviť dom bez základov, stojaci len na veľkých kameňoch, čo možno považovať za jeden z najstarších spôsobov zakladania stavieb. Tento spôsob zakladania má však jednu neopomenuteľnú nevýhodu – obmedzenie celkového vizuálu. Dom by musel byť samonosný a symetrický. Aj napriek tomu, že ide o prírodný materiál, bežne sa v prírode vyskytujúci vo veľkom množstve, sú kamene drahé, v mnohých prípadoch predražené. „Kamene sa ukázali ako romantický nápad, no pre ich nekompatibilitu s podkladom sme ich nechali v prírode. Ak sú kamene v takejto vysokej cene, čo by mohlo byť lacnejšie? Uvažovanie sa začalo uberať smerom recyklácie, a preto ako druhé v poradí riešení prišli na rad cestné panely,“ začína celé rozprávanie o základoch architekt Juraj Tesák a ďalej pokračuje: „úplne na začiatku nebol Sokrates, aj keď to bol dom, ktorý som chcel vždy postaviť. Začínal som návrhom drevodomu bez základov, teda len s cestnými panelmi.“ 

Kamene, panely a čo ďalej

Keď už kamene architekt vytesnil zo svojich myšlienok, do pozornosti sa dostali cestné panely. V stavebnom bazáre našiel cestné panely v hodnote 50 €/ks. Zrazu však nastalo niekoľko komplikácií. Doprava, potreba štrkového lôžka pod cestnými panelmi, ktoré by podklad pod panelmi spevnilo, a rovnako potreba betónovania. Či chcel, či nie, betónová vrstva by bola potrebná, aby sa základy scelili. „Keď som si všetko spočítal, zistil som, že náklady by neboli také nízke, ako som pri použití panelov predpokladal. Vyšplhali by sa až do výšky 1 000 €,“ spomína si architekt Tesák. Na jednej strane chcel nájsť ten najlacnejší variant, na druhej strane nemohol ísť na úkor kvality a vytvoriť za takúto už pomerne vysokú sumu len dočasné riešenie. Aby rozhodol o základoch, kalkulovať musel aj s obvodovými konštrukciami. Do úvahy prišiel kameň. Dizajn domu by bol v tomto prípade značne obmedzený a architekt by tak musel upustiť od samonosnosti a konštrukcie domu z dreva. Ďalším variantom boli tehly, ktoré sa na internete dajú zohnať za pomerne slušnú sumu, no pre ich veľké množstvo toto riešenie neprichádzalo do úvahy. Architekt teda vysvetľuje ďalej: „Keď som si spočítal, koľko tehiel by som potreboval, ako dlho by sa to murovalo a koľko ľudí by som pri tom potreboval, pretože ja by som to rovno vymurovať nedokázal, musel som premýšľať aj nad ďalšími možnosťami. Pri použití tehiel by sme potrebovali klasické pásové základy, a nie len nejakú platňu. Ak by sme chceli použiť základovú platňu, musela by byť položená na približne metrovej štrkom zhutnenej ploche s hustou oceľovou výstužou a až potom by sme mohli stavať ďalej.“ Keď premyslel všetky možnosti, ktoré prichádzali do úvahy, zistil, že ani pôvodný plán s panelmi by nevyhovoval: „Cestné panely by musel doviezť kamión, do ktorého by sa zmestilo asi len 11 panelov. My sme ich potrebovali asi 15, a to by pre nás predstavovalo zbytočné dvojité náklady na dopravu. A aj tak by to bolo len krátkodobé riešenie za dosť vysokú cenu.“ 

Vyhrala klasika

Vzdal sa teda jednej z najextravagantnejších myšlienok a vrátil sa ku klasike – betónové základy: „Pôvodný návrh bol postaviť dom na spôsob drevenice či stodoly, ktorý sa postupne, podľa našej potreby, bude dostavovať. Nakoniec sme však dospeli do bodu, keď sme cestné panely úplne zmietli zo stola, a začali sme uvažovať nad klasickými betónovými základmi. A s nimi sa do kurzu dostal Sokrates. Absolútne mi nenapadlo, že dom by mohol vyzerať inak ako drevenica.“ A tak sa začalo prepočítavanie nákladov na klasické základy. „Začal som teda premýšľať nad tým, koľko ma vyjde doska, pretože ak by som zamietol panely a nahradil ich základovými panelmi, suma za základy by sa znížila, prípadne by bola približne rovnaká, ale kvalita by bola omnoho vyššia.“ Po konzultácii so statikom architekt dospel k nasledujúcemu zisteniu: Doska by musela byť minimálne 20 cm hrubá, mať okolo seba tesniaci límec a v sebe zas zapustené rebrá. A architekt Tesák ďalej dodáva: „Začali sa teda ďalšie prepočty. Zistil som, že za cenu, ktorú by som musel zaplatiť za tento druhý variant, by som mohol postaviť klasickú základovú dosku s pätkami, pričom cena by bola porovnateľná s pôvodným návrhom cestných panelov a aj druhým návrhom bez pätiek, ale s límcom a rebrami.“ Kvalita v spojení s cenou rozhodla, a tak sa architekt pustil do betónovania. 

Bez papúč

Najprv vymyslel pätky s dizajnom papuče. Veď predsa sa v ňom dizajnér nezaprie a ozve sa vždy v tej najnevhodnejšej chvíli, čo architekt Tesák okomentoval: „Základy sú jedno z veľkých zistení mojej architektonickej praxe. Keď som začal realizovať základy na tomto dome, musel som pochopiť, že to, ako veci nakreslím, nemusí byť absolútne v súlade s tým, ako sa dajú zrealizovať. Bol som z toho najprv zmätený, pretože som sa snažil, aby všetko bolo tak ako na výkrese.“ Hneď prvý výkop ho ale vyviedol z tohto omylu. Rovnosť a ostrosť každého detailu nakreslených základov sa dala dosiahnuť len veľmi ťažko. Nakoniec ho prišiel zachrániť svokor. Otvoril mu oči a všetko uviedol na pravú mieru. „Ja som chcel realizovať výkresové dokonalé pätky – veľké kocky so šikminou (papuče) a svokor len krútil hlavou. Podľa jeho slov by som jednu pätku robil asi jeden deň a aj tak by nebola taká, ako som si naivne myslel, že môže byť.“ Okrem svokra zaúradoval aj osvietený statik, ktorý len utvrdil staviteľa Tesáka v tom, aby nechal papuče papučami a vytvoril len obyčajný kváder. Plochu týchto kvádrov architekt minimalizoval na 50 × 50 cm a výšku na 1 m. „Takýchto pätiek je pod domom presne dvanásť, ako dvanásť mesiačikov,“ dodáva architekt s úsmevom. Takto vytvorené pätky naviazané na vrchnú betónovú dosku zabezpečia stabilitu celého domu. Celé základy ho vyšli do 1 300 €, čo architekt komentuje nasledovne: „Základy som sa snažil robiť najmä s pomocou svokra. Vytvorili sme si debnenie zo všetkého možného, čo sme mali na stavbe k dispozícii, a to nám zabralo dva dni času. Práve toto bol jeden z momentov, keď som trochu zapochyboval o dokončení domu. Pôvodne nevyzerali asi nijako vábne, pretože keď prišiel chlap s miešačkou, myslel si, že sa hneď rozpadnú. Vraj aj profesionálom sa stáva, že debnenie praskne, nadvihne sa alebo sa rozpadne. Naše však na jeho prekvapenie vydržalo. Ak by som teda nemal nikoho, kto by mi so základmi pomohol a kto by mi otváral moje zatvorené výkresové oči, tesárčinu by som musel prenechať na niekoho iného, čo by ma vyšlo možno ešte o ďalších 200 € viac.“

Vzdušný zámok alebo čas pre rodinu

Keď už sme mali základy zrealizované, nastal čas premýšľať nad obvodovými konštrukciami. Pôvodný návrh drevodomu či stodoly teda nebol ešte definitívny a staviteľ Tesák začal inklinovať k niečomu inému: „Jednoducho som si povedal, že by sme nemali stavať niečo, s čím nie sme stotožnení. Postavme si dom radšej tak, aby sa nám naozaj páčil a aby ten dom za to stál.“ 
Prvý pracovný názov dostal dom od architektovej ženy Beátky, ktorá ho nazvala Sofokles. Ide o najjednoduchší typ domu, aký môže byť: strecha so šikminou len na jednu stranu, čím odpadlo nakupovanie rôznych hrebeňov a materiálu, ktorý je potrebný na komplikované strešné krytiny. Ako architekt vysvetlil, strecha nemusí mať až taký veľký sklon: „Veľmi sa mi páči menší sklon striech, čo sa môže zdať nepraktické pri záľahe snehu. Vizuálne pôsobia však tieto strechy jemnejšie a aj skromnejšie. Zaujímavé je, že aj v Tibete majú rovné strechy. A kúria jačím trusom. Ideálne by bolo vymyslieť toaletu, ktorá by už sama vypľúvala brikety.“ Rozhodnutie postaviť jednoduchý dom pre architekta znamená zjednodušiť si celý život, či už sa to týka veľkosti domu, jeho tvaru či jeho výstavby a údržby. Aby mohol bývať, nepotrebuje veľký palác ani niekoľkomiliónový dlh, hlavné je to, čo staviteľ Tesák vyjadril slovami: „Omnoho viac sa mi páči venovať tento čas rodine.“ 

S rozlúštením hlavolamu nečakajte

Hlavný cieľ stavby musel zostať zachovaný – postaviť dom rýchlo, jednoducho a nízkonákladovo. K problémom dochádza, ak sa pri výstavbe niektorej časti domu zastavíte a zdržíte. Okamžite sa čas začína nabaľovať a pracuje proti vám. To, čo by trvalo možno deň-dva, zrazu trvá niekoľko týždňov. Jeden časový sklz vytvára ďalší, preto bolo treba premýšľať a hľadať okamžité riešenie počas stavby. Tomuto sa architekt chcel vyhnúť, nechcel však stavať na úkor kvality. Stavba je hlavolam, ktorý treba okamžite rozlúsknuť, inak hrozí, že vás omrzí.

Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.

Prvý diel

Druhý diel

​Tretí diel


Text: Mgr. art. Juraj Tesák
Foto: Juraj Tesák PEROVKY: Juraj Tesák
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o ekodome a ekobývaní

Mohlo by vás tiež zaujímať:

PREČÍTAJTE SI TIEŽ Desatoro zelenej architektúry Desatoro zelenej architektúry x

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 10/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky