Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 6.

24.04.2014  |     

Strecha ako jediná nemala žiadne iné alternatívy. O tej bolo rozhodnuté už dávnejšie. Má byť vlnková, aby mala lepšiu statiku, má mať jeden sklon, aby sa lepšie zachytávala dažďová voda a odpadli náklady na drahú škridlu a odtokový materiál. Strecha vyšla podľa predstáv, ba čo viac – pri poslednom rozhovore sa zistilo, že aj o niečo málo lepšie.

Rozprávanie sa začalo stropom. „Nechcel som mať šikmý strop, práve naopak. Aby mi vizuálne nič neprekážalo, strop som o niekoľko desiatok centimetrov zvýšil. Norma síce hovorí o výške 2,60 m, čo sa považuje za niečo ako ideál. V skutočnosti je to však skôr minimál, takže sme si ho z tohto dôvodu dovolili osadiť o málo vyššie.“ 

O niečo vyšší

Vďaka zvýšeniu stropu o 20 cm dosiahol architekt pocit väčšej vzdušnosti, otvorenosti, pri ktorej strop jednoducho prestávate vnímať. Tento pohľad je, podľa slov architekta, možno len subjektívny. On sám ho začal vnímať až po niekoľkých, po sebe nasledujúcich návštevách u klientov. „Pri prvom klientovi som si nič nezvyčajné neuvedomil, keď som však prišiel k ďalšiemu, niečo ma zrazu zarazilo, nadchlo, no nevedel som to pomenovať. Až neskôr som si uvedomil, že to bola tá neuveriteľná vzdušnosť priestoru, ktorú spôsobilo zvýšenie stropu na 2,80 m.“ Tento pocit zo vzdušeného priestoru chcel mať architekt aj vo vlastnom dome, a tak strop osadil ešte o niekoľko centimetrov vyššie.

Mrk do histórie
V minulosti sa ľudia riadili istými normami, či lepšie povedané mierami, ktoré na rozdiel od súčasnosti, slúžili skôr ako len akési vodidlo pri navrhovaní. Tieto miery boli zväčša odvodené od proporcií ľudského tela, čo značí, že miera bola niečo ako modul, z ktorého sa vychádzalo. V našich európskych končinách sa používala stopa. Bolo preto veľmi jednoduché, aj keď trochu nepresné, merať stavbu, či stavebný materiál, keďže človek mal meter neustále so sebou.

O niečo nižšie

Aby dosiahli prepojenie s okolitou prírodou, rozhodli sa vytvoriť si pri osadení okien vlastnú výšku parapetu (samozrejme s dodržaním normy). „Niektoré okná , najmä tie v novostavbách, ma udivujú. Parapety sú položené tak vysoko, že detská izba vyzerá skôr ako komora. Podľa Vitruvia to Sokrates vyjadril veľmi múdro a rozumne:
„Ľudská hruď by mala mať okná a byť otvorená, aby sa do nej dalo pozerať.“
My sme sa rozhodli okná položiť o niečo nižšie, a to tak, aby sme cez ne videli aj vtedy, keď sedíme na zemi. Našli sme si zlatý stred. Okná máme dostatočne vysoko, aby sme nemali pocit nedostatočnej bariéry medzi vonkajškom a vnútrom, a zároveň ich máme dostatočne nízko, aby sme nemali pocit utopenosti, pretože všetko, čo je od pása nižšie, dáva pocit vzdušnosti, všetko od pása vyššie, dáva pocit vnorenia.“ Ide len o správnu interpretáciu normy. Na okná je architekt obzvlášť hrdý. Nielenže sú recyklované, ale po balkónové dvere, resp. dvere smerujúce na terasu, boli so ženou až v Žiline, čo pre nich znamenalo ďalšie plus – výlet. Okná vyberal s dvoma podmienkami: „Museli byť drevené a s izolačným dvojsklom.“

Radšej zimu ako teplo

Aby sme však neodbočili príliš od stropu. Vyšší strop dáva predpoklad, že teplo sa v lete bude zdržovať vyššie. „Mnohí mi hovorili, že vysoký strop znamená aj vyššie výdavky na kúrenie, pretože budem musieť zohrievať väčšiu miestnosť.“ To ale architektovi v tejto situácii príliš neprekáža. Ako sám vysvetľuje: „V konečnom dôsledku mi viac kúrenia neprekáža, pretože v lete nebudem musieť aspoň chladiť. Zakúriť si viem, ale keďže nebudem mať žiadnu klimatizáciu, ochladil by som priestor v dome len veľmi ťažko. Tento problém za mňa vyriešil vysoký strop.“

Prekvapenie

Strop je zhora zateplený 30-centimetrovou stropnou izoláciou a po ňom už nasleduje strecha. Medzi strechou a stropom je vzduchová medzera, ktorá by mala zabrániť prehrievaniu konštrukcie, tzv. odvetrávaná strecha. Nedávno strešná krytina staviteľa milo prekvapila: „Dnes sme boli s kamarátom hore na streche, aby sme zaizolovali komín, a dospeli sme k zaujímavému zisteniu. Aj napriek tomu, že slnko pálilo, strecha nebola vôbec horúca. Okolo komína máme odlišný materiál. Je lesklejší, strieborný. Tento kúsok bol však taký horúci, že nebolo možné sa ho ani dotknúť. Vyskúšal som teplotu ostatnej časti strechy a – nič. Bola síce teplá, no skôr tak, ako keď sa prechádzate po pláži a pod nohami cítite príjemné teplo z kameňov.“ Cementovláknitá vlnková strecha mnohým ľuďom pripomína strechu klietky pre zajace, architekt má však na to svoj vlastný názor. „Nie je to strecha klietky na zajace. Mohlo by to byť zastrešenie centra Červeného kríža v krajinách, kde potrebujú jednoduchú a funkčnú strechu a nemajú dostatok financií, napr. v Ugande. Presne tam majú takéto strechy.“ Vlnková strecha sa skladá z väčších, 2,5 × 1 m plátov, ktoré architekt s ďalšími stavbármi ukladal vo veternom počasí. „Počas dní, kedy sme strechu ukladali, veľmi fúkalo. Strechár, ktorý bol k stavbe prizvaný, nám – tým, čo boli na streche a držali veľké pláty v rukách, hovoril: „Dúfam, že neuvidím lietajúcich Čestmírov.“ Upozornil nás, aby sme pláty v prípade, že by nás s nimi začalo odfukovať, pustili.“

Prierez strechou
1 – strop, 2 – 30-centimetrová stropná izolácia, 3 – vzduchová medzera, 
4 – priečne hranoly, 5 – vláknocementová strešná krytina (perovka: Juraj Tesák)

Ľahká ako pierko

Sokratova strecha pôsobí veľmi ľahko. Je to zapríčinené tým, že prečnievajúce trámy držiace presah strešnej krytiny sú na koncoch spílené, a teda tenšie. Priečne sú k nim pripevnené tenšie trámy. „Dosiahli sme ľahký efekt, čomu sa veľmi teším. Ani som len nepremýšľal nad škridlou, a to z dvoch dôvodov. Vedel som, že chcem vlnkovú strechu, pretože vlnka má najlepšiu statiku, a priečne laty môžu mať väčší rozpon. Osádzali sme ich s rozstupmi 1,2 m. Ak by sme chceli škridlu, laty by od seba museli byť približne každých 30 cm.“ Vďaka tomuto kroku architekt Tesák ušetril množstvo materiálu a stavba strechy prebehla jednoduchšie a rýchlejšie. 

Prierez materiálmi použitými od stropu až po strešnú krytinu:
♦  OSB doska,
♦  30 cm stropnej izolácie,
♦  vzduchová medzera, vďaka čomu sa strecha celá odvetráva, a v dome sa tak netvorí nadbytočné teplo,
♦  poistná hydroizolácia,
♦  cementovláknitá vlnková strešná krytina pripevnená k trámom.

Ekologický je ten, čo vyrástol na stavbe

Na otázku či považuje svoju strechu za ekologickú, architekt odpovedá: „Je veľmi ťažké odpovedať na otázku, čo je ekologické. Ja by som veci skôr nazval znovuobnoviteľné. O dreve mnohí hovoria, že je ekologické, ale ja skôr premýšľam nad tým, že aj to drevo sa predsa muselo doviezť, OSB doska sa predsa musela nejak spracovať. Za všetkým stojí istá uhlíková stopa. Premýšľal som aj nad tým, prečo sa používa pojem ekologický v súvislosti s materiálom. Podľa môjho názoru ekologický by bol, ak by vyrástol na stavbe, kde by ho aj použili. Uvediem príklad: Ak by teraz všetci začali stavať z dreva, bolo by to skutočne ekologické? Počas anglicko-španielskych bojov Španieli vyrúbali polovicu Anglicka len preto, aby si postavili lode. Tieto lode by sa mohli považovať za ekologické, pretože boli drevené. Dosah na ekosystém sa však vôbec nebral do úvahy. Ak by teda všetci začali stavať z dreva, bol by to veľký problém. Málokedy sa rieši to, že ekologický dom, ktorý je zateplený polystyrénom, vlastne za ekologický nemožno považovať. Keďže však tento dom je pasívny, podľa mnohých je aj ekologický.“ Architekt ďalej spomína aj fotovoltický panel, ktorý sa považuje za ekologický, ale na jeho výrobu sa spotrebuje viac energie, ako je on sám schopný vyrobiť počas celej svojej životnosti. Takáto nerovnováha však patrí k vývoju a bolo by úžasné, keby jedného dňa bola slnečná energia energiou primárnou. „Slnko sme dostali ako dar a využívame ho len veľmi málo,“ hovorí architekt a dodáva, „snáď v oblasti panelov nájdu cestu, ako ich vyrobiť prirodzenejšou formou, bez straty toľkej energie.“ Ako príklad architekt uvádza Grätzelov článok, ktorý patrí k relatívne nízkonákladovým solárnym článkom. Tento článok funguje na princípe fotosyntézy, a teda spôsobom, ktorým rastliny premieňajú svetelné žiarenie na energiu. Grätzelove solárne bunky používajú na výrobu energie zo slnečného svetla nanotechnológie. Takáto technológia predurčuje napríklad aj okná na to, aby vyrábali energiu. Okrem toho jeho atraktivita stúpa vďaka relatívne lacným materiálom a lacnému výrobnému procesu.

Je len veľmi otázne, čo je a čo nie je ekologické. Z tohto a z mnohých ďalších dôvodov architekt odmieta nazývať svoj dom pasívny, nízkoenergetický a ekologický. „Je to jednoducho náš dom, kde budem žiť so svojou rodinou a dvoma psami – Klárou a Miou – a snáď sa k nám časom pridajú aj zajace, bažanty či srnky...“

Jedného sa však architekt obáva, a to vetra. Vďaka presahu priesvitnej časti strechy, ktorá vytvára tienenie, existuje riziko jej odfúknutia. Aj z tohto dôvodu uvažuje o výrobe vetrolamu.

 

Uhlíková stopa je suma vypustených skleníkových plynov. Môže sa týkať jedinca, výrobku alebo istej činnosti. Najčastejšie sa však používa v spojitosti s výrobkami a definuje sumu všetkých skleníkových plynov, ktoré boli vypustené pri výrobe daného produktu. Ide o zaťaženie životného prostredia. Bezpochyby sem môžeme zaradiť aj dovoz materiálu na stavenisko.

 

Na otázky týkajúce sa vetrolamu odpovedá Miroslav Jílek (www.zelenycarodej.cz):

Čo je to vetrolam?

Vetrolam je výsadba drevín v jednom alebo viacerých riadkoch vysadených s cieľom poskytnúť úkryt proti vetru a ochrániť tak pôdu pred eróziou, vytvoriť mikroklimatické minioblasti na zvýšenie biodiverzity a podobne. Ak sú vetrolamy navrhnuté správne, môžu okolo domu znížiť náklady na vykurovanie a ušetriť energiu. Sú vysádzané tak, aby zabránili tvorbe závejov a rovnako vytvárajú prostredie pre voľne žijúce zvieratá.

Aké vetrolamy poznáme?

Poznáme tri základné typy vetrolamov:

1. Bezprúdový vetrolam

Tieto vetrolamy sú charakteristické svojou veľkou šírkou, tvorí ich väčší počet radov stromov s kerovým poschodím na náveternej aj záveternej strane. Týmto typom vetrolamu vietor neprefukuje, ale ho obteká. Zníženie rýchlosti vetra tesne za vetrolamom je výrazné. Podobne je to pri poloprúdovom type vetrolamu, ale tento efekt sa dosahuje len na kratšiu vzdialenosť. Rýchlosť vetra na náveternej strane klesá na 60 % pôvodnej rýchlosti, tesne za vetrolamom klesá takmer na nulu, ale v malej vzdialenosti znovu rýchlo narastá až na svoju pôvodnú hodnotu, ktorú dosahuje vo vzdialenosti 15 – 20-násobku výšky vetrolamu.

2. Poloprúdový vetrolam

Je zložený z radu (alebo z niekoľkých radov) stromov s kerovým poschodím. Šírka poloprúdového vetrolamu je výrazne menšia ako je to pri vetrolamoch bezprúdových. Tento typ je vo väčšine prípadov najvhodnejší, pretože práve tu dochádza ako k obtekaniu vetra cez vetrolam, tak aj k jeho prestupovaniu porastom. Na záveternej strane splývajú prúdnice, ale vo väčšej vzdialenosti ako pri vetrolamoch bezprúdových. Rýchlosť vetra dosahuje svoju pôvodnú silu vo vzdialenosti 25 – 30-násobku výšky vetrolamu. Tesne pred vetrolamom klesá rýchlosť vetrolamu na 60 % a za ním asi na 10 – 20 % pôvodnej rýchlosti. Ideálna optická priepustnosť vetrolamu je 20 – 50 %. To znamená, že pri pohľade cez vetrolam je skrytých 50 – 80 % výhľadu.

3. Prúdový vetrolam

Tvorí ho jediný rad stromov, bez kríkového poschodia. Tento typ vetrolamu sa neodporúča, pretože pri ňom hrozí riziko vzniku tryskového efektu, a tým aj možnosť nepriaznivého ovplyvnenia plochy za vetrolamom.

Aké sú výhody vetrolamov?

Výhod je hneď niekoľko:
  Zvýšená infiltrácia vody
Pôda pod vetrolamom má väčšiu schopnosť pohlcovať vodu.
  Odpad z lístia
Odpad slúži ako zdroj organickej hmoty na zúrodňovanie pôdy.
  Podpora mykorízy
Dreviny vysádzané do vetrolamu vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj mykoríznych húb.
  Protierózny efekt
Zníženie veternej erózie vďaka zníženiu rýchlosti vetra. Zníženie vodnej erózie vďaka rozrušeniu skoncentrovaného vodného odtoku – zníženie rýchlosti pretekajúcej vody.
  Životný priestor
Ekosystém vetrolamov poskytuje úkryt rôznym živočíchom a vytvára zvláštnu mikroklímu pre rastliny.
  Produkcia plodov
Plody rastlín z vetrolamu slúžia ako potrava pre voľne žijúce živočíchy.
  Produkcia dreva
Pri obnove vetrolamov sa získava drevo.
  Produkcia jedla
Predovšetkým záveterná strana vetrolamu vytvorená z úžitkových stromov môže slúžiť ako zdroj potravy.
•  Produkcia krmiva
Plody, lístie a mladé vetvy je možné používať ako krmivo pre domáce zvieratá.
•  Ochrana pred vetrom
Zníženie rýchlosti vetra, obmedzenie škôd spôsobených vetrom.
•  Teplota
Zvýšenie teploty vďaka obmedzeniu ochladzujúcich účinkov vetra.
•  Vlhkosť
Zvýšenie vlhkosti vďaka zníženej intenzite odparovania.
•  Funkcia slnečnej pasce
Vytvorenie priaznivejšej mikroklímy.
•  Odklonenie studeného vzduchu
Líniová výsadba môže odkloniť klesajúci studený vzduch – opatrenie proti mrazom.
•  Príležitosť na vzdelávanie
Možnosť vytvoriť zóny divočiny. Príležitosť na pozorovanie prírodných procesov.
•  Estetický prínos
Krajinotvorný prvok prispievajúci k zvýšeniu estetickej hodnoty kultúrnej krajiny.
•  Zníženie hluku
Vetrolam pôsobí aj ako protihluková bariéra.
•  Obmedzenie výhľadu
Možnosť zatienenia nežiaducich výhľadov
•  Zlepšenie kvality ovzdušia
Produkcia kyslíka, zachytávanie prachových častíc.

Výhod je skutočne veľmi veľa, nájdu sa aj nejaké nevýhody?

Určite áno. Medzi najväčšie nevýhody patria:
•  Nežiadúca konkurencia koreňov
Korene v úrodných pôdach dorastajú do vzdialenosti najmenej 1,5-krát väčšej ako vetvy. V piesočných pôdach to môže byť až trojnásobok. Produkčné plochy je preto vhodné umiestniť ďalej od vetrolamov a najbližšie susedstvo vetrolamu využiť napríklad ako prístupovú cestu. Tento efekt je významný predovšetkým tam, kde je nedostatok priestoru. Pri rozľahlom pozemku nemá väčší význam.
•  Podpora škodcov a chorôb
Keď obmedzíme prúdenie vetra, dôjde v dôsledku zníženého odparovania vody k nárastu vlhkosti. Vlhšie prostredie môže podporovať rozšírenie niektorých druhov chorôb, napríklad hubových. Vetrolam môže rovnako slúžiť ako vhodný úkryt pre nežiaduce druhy živočíchov – škodcov.
•  Zachytávanie studeného vzduchu
Studený vzduch sa správa podobne ako voda – tečie z kopca dolu. Nevhodne umiestnené vetrolamy a živé ploty môžu studenému vzduchu brániť vo voľnom pohybe a vďaka tomu môžu vznikať jazerá studeného vzduchu.
•  Tienenie
Intenzita tienenia je rôzna podľa výšky vetrolamu, jeho orientácie vzhľadom na svetové strany a takisto podľa ročného obdobia. Môžeme tvrdiť, že vzdialenosť, do ktorej je susediaca plocha ovplyvnená tienením, je zhruba rovnaká, ako je výška vetrolamu.

Existujú nejaké zásady pri návrhu vetrolamu?

Úplne nepriepustný vetrolam (stena) slúži ako ochrana len na veľmi malé vzdialenosti. Za prekážkou dochádza k turbulenciám, a tie môžu mať ešte horší efekt ako vietor, proti ktorému má vetrolam slúžiť (obr. 3).
Vrchná časť vetrolamu by mala byť priepustnejšia ako jeho spodná časť. Toto pravidlo možno využiť aj pri znížení nežiaducich turbulencií za nepriepustnou prekážkou – stenou. Výsadba stromov presahujúcich svojou výškou stenu túto turbulenciu obmedzí.
Vetrolam s trojuholníkovým profilom vietor len obteká a znovu sa vráti do pôvodnej podoby (obr. 2). Účinnejší je vetrolam, ktorý má kolmé steny alebo vetrolam s kolmou náveternou stenou a postupne sa znižujúcou stranou záveternou (obr. 1).
Vetrolam nesmie byť príliš riedky v spoločnej časti (holé kmene stromov). Pokiaľ to tak je, môže sa rýchlosť vetra v oblasti nízko nad zemou zvýšiť (obr. 4) – to je presný opak toho, čo od vetrolamu požadujeme. Podsadba stromov radom kríkov tento problém vyrieši.
Správna veľkosť a vzdialenosť vetrolamu od chránenej plochy má tiež svoje pravidlá. Je potrebné si uvedomiť, že účinnosť vetrolamu klesá so vzdialenosťou. Je však možné navrhnúť maximálnu možnú vzdialenosť vetrolamu podľa požadovaného zníženia rýchlosti vetra.
Vetrolam nesmie byť prerušený. Väčšie prerušenie vetrolamu (napríklad, ak cez vetrolam prechádza cesta) funguje ako dýza – rýchlosť vetra sa za týmto otvorom zväčší. V prípade, že je nutné nejaký priestup cez vetrolam urobiť, musí byť prekrytý ďalším radom vetrolamov, ktoré otvor zakryjú (obr. 7).
Dostatočná dĺžka vetrolamu zohráva dôležitú úlohu. Rýchlosť vetra sa na okrajoch vetrolamu zvyšuje a v prípade malého presahu vetrolamu cez chránenú plochu môže túto plochu nepriaznivo ovplyvniť zrýchlené prúdenie (obr. 6).
Vetrolam má byť umiestnený kolmo na smer vetra. V prípade, že vietor vanie na vetrolam pod príliš malým uhlom, môže dôjsť k zvýšeniu rýchlosti vetra (obr. 5). Ak je to možné, je potrebné navrhnúť vetrolam kolmo na smer prevládajúcich vetrov (alebo smerom k vetru, ktorý chceme zmierniť). V prípadoch, keď toto pravidlo nie je možné dodržať, môžeme navrhnúť vetrolam v tvare pílových zubov (obr. 8).

 

Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.

Prvý diel

Druhý diel

​Tretí diel

Štvrtý diel

Piaty diel


Text: Mgr. art. Juraj Tesák
Foto: Dano Veselský, Juraj Tesák perovky: Juraj Tesák, Miroslav Jílek
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o ekodome a ekobývaní

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Záhrada 7/2019
v predaji


Čo musíte robiť v záhrade na jeseň




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky