Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 8.

08.05.2014  |     

Dom Sokrates bude mať len elektrinu. Z plynu má architekt celkom strach, veď predsa len vybuchuje. Najdôležitejšiu tepelnú úlohu bude zohrávať slnko, pec a v čase ich nočného oddychu ich veľmi rady zohrejú infrapanely. Stále sme však ešte v štádiu pokus – omyl.

Kapitoly článku

  1. Úvod
  2. Trombeho stena
  3. Otázky a odpovede

Úvod

Sokratov vykurovací trojsystém bude fungovať nasledovne: Kachle tvoria gro celého vykurovacieho systému. Podľa zistení architekta: „Kachle by mali vykúriť 230 kubíkov a náš dom ich má približne 180. Stále sme ešte v rezerve.“ Umiestnené takmer v strede domu sú pripravené prevziať hlavnú zodpovednosť za tepelnú pohodu majiteľov domu. Komín je otočený smerom ku kúpeľni, či bude toto vykurovanie postačujúce, sa uvidí, ak aj nie, do miestnosti sa pridá infrapanel. Na reguláciu niekoľkých infrapanelov, umiestnených po takmer celom dome, využil architekt termostat. A teda, kým pec bude hriať, panely budú v stave pokoja, ak však teplota výraznejšie klesne, nahradia pec infrapanely. Ak bude teplota v dome dostatočná, panely zostanú vypnuté. Funkčnosť a spotrebu energie infrapanelmi sa architekt Tesák ešte len chystá vyskúšať. Reklama je stále len reklama, a o čom sa nepresvedčí sám, tomu len ťažko uverí.

Infrakúrenie

Infravykurovanie, presnejšie infračervené žiarenie, je veľmi efektívny spôsob šírenia tepla. Tepelná energia sa formou elektromagnetického žiarenia prenáša na okolité telesá (nábytok, steny, ale aj na človeka) a po dopade sa premieňa na teplo. Murivo oveľa lepšie akumuluje teplo ako vzduch a následne toto teplo vyžaruje späť do miestnosti. Steny majú vyššiu povrchovú teplotu, sú suché a bez plesní. Infrakúrenie si za svoj ideál zobralo slnko v tom, ako povrch našich tiel intenzívne zohrieva formou infračerveného žiarenia z obrovskej vzdialenosti aj v zime, keď je teplota vzduchu nízka. A presne takto to funguje aj u vás doma. Tepelnú pohodu dosiahnete oveľa skôr a pri nižšej teplote, ako je to pri konvenčnom vykurovaní, kde sa najprv zohrieva vzduch a až následne na to ďalšie predmety. Infrakúrenie nevíri a neprepaľuje vzduch.

Vlastnosti:
•  Efektívne produkuje teplo prostredníctvom elektromagnetického vlnenia.
•  Ohrieva priamo predmety, plochy a osoby pri nižšej teplote vzduchu v porovnaní s konvenčnými vykurovacími systémami, čím sa zvyšuje úspora energie. Infračervené žiarenie ohrieva z viac ako 80 % priamo okolité telesá a iba menej ako 20 % okolitý vzduch.
•  Premieňa elektrickú energiu na teplo bez strát energie. Až 50 % nákladov na elektrický prúd je vďaka tomuto spôsobu vykurovania ušetrených.
•  Nespôsobuje vírenie vzduchu v takom rozsahu ako konvenčné vykurovacie systémy.
•  Veľmi jednoducho, presne a priamo sa reguluje.
•  Okolitý vzduch nevysychá, pretože teplo odovzdávané výhrevnou plochou prestupuje vzduchom bez zmeny fyzikálneho stavu. 

Okrem pece a infrapanelov veľkú nádej vkladá aj do prirodzených slnečných lúčov. 
Už samotný presah strechy dáva predpoklad na premyslené využívanie slnečných lúčov. V lete dom pred nimi ochráni, v zime im nebude nijako zavadzať. „Už od nepamäti ľudia považujú slnko za neodmysliteľnú súčasť života, kedysi ho dokonca považovali za boha. Zo slnečných lúčov človek i všetko živé získava množstvo pozitívnych impulzov potrebných pre život. Mnohé choroby sa dajú liečiť len tým, že ľudia začnú viac chodiť na čerstvý vzduch, na slnko. Bežná rutina súčasných pracujúcich ľudí je nasledovná – ráno sa zvezú výťahom do garáže, odvezú sa do podzemnej garáže firmy, v ktorej pracujú, celý deň strávia v klimatizovanej kancelárii a možno na obed zbehnú do jedálne umiestnenej na prízemí,“ hovorí architekt Tesák a dodáva: „možno by sa ľudia mali navrátiť opäť k prirodzenosti.“

Stenové vykurovanie architekt považuje za neprirodzené a neustále ho má spojené s rekonštrukciou, počas ktorej zaťali do živého. Bez projektu rozmiestnenia stenového vykurovania sa rekonštrukcia môže stať stenovovykurovacím fiaskom. Jednoducho sa začalo sekať, a tak sa dosekalo aj vykurovanie. Nad podlahovým chvíľku premýšľal, potom si však uvedomil jedno: „Rovnomerné teplotné rozloženie je neprirodzené. Všade rovnaká klíma, rovnaká teplota, ... Ak všade svieti slnko, človek potrebuje trochu tieňa. Jednoducho mu začne chýbať.“ Podobne to funguje aj s nočným osvetlením. Ak nie je v rohoch tieň, ale priestor je celoplošne osvetlený, začne pôsobiť trochu plocho, bez hĺbky a tajuplnosti. Jedným z najväčších objavov celej histórie ľudstva je žiarovka. Z noci sme si spravili deň a postupne sme sa odtŕhali od prírody a prestali ju počúvať.

Prečo sa vlastne stavajú vzduchotesné domy?

Dôvodov je hneď niekoľko. Pri vzduchotesnom dome nedochádza k toľkým stratám energie. Práve vzduchotesnosť nás chráni nielen v zimnom období pred chladom, ale aj pred horúčavou v letnom období. Zamedzí vnikaniu studeného vzduchu do miestnosti, ktorý nám ochladzuje nohy a vytvára pocit väčšieho chladu. Netesnosti v obvodovom plášti budovy zhoršujú účinnosť vzduchotechniky a rekuperačnej jednotky. Zabraňuje prenikaniu hluku z exteriéru.

Ako tvrdí staviteľ Tesák: „Najväčší luxus je ten, ak dom funguje sám. To je môj veľký sen: dom, ktorý nepotrebuje žiadne kúrenie. Nie je ovládaný systémom, napríklad rekuperáciou.“ K rekuperácii nemá architekt pozitívny vzťah. Aj napriek tomu, že ho známi presviedčali o výhodách tohto systému, on je v tejto otázke neoblomný: „Nedávno som počul, že súčasná mládež je networková. Pán, ktorý o tejto mládeži hovoril, sa bojí internetu, no tvrdí, že jeho deti sa internetu báť určite nebudú, pretože s ním vyrastajú. On vyrastal s chladničkou, a preto z nej strach nemá. Ja to mám podobne s rekuperáciou.“ Nedôvera k rekuperácii má aj iný dôvod. Architekt nemá rád tesné priestory. Žiť v domácnosti s rekuperáciou prináša isté obmedzenia a tie on jednoducho nemá rád. Vetrať iba krátkodobo je pre neho nepredstaviteľné. Celodenne otvorené dvere na terasu predstavujú pocit slobody, to by však dalo rekuperácii riadne zabrať. Je to rovnaké, ako jeho vzťah k vzduchotesnosti, čím vyvracia súčasné tendencie ostatných architektov, ktorí sa snažia dom čo najlepšie utesniť. V kancelárskych podmienkach, či vo veľkých komplexoch, kde je omnoho väčšia energetická náročnosť objektu, to však považuje za opodstatnené. Totálna pasivita sa však k Sokratovi jednoducho nehodí. O poriadny kus ju predbehla prirodzenosť. „Dom by mal podľa mňa dýchať. Možno budem mať zle nasadené rámy okien, možno bude niekde trošku fúkať, ale to všetko je prirodzené,“ hovorí architekt a zároveň si spomína na biočističku. „Rekuperáciu si neviete opraviť sami. Musí prísť technik. Pre rovnaký dôvod sme sa vzdali biočističky. Po tom, ako som sa bol informovať, zistil som, že približne raz za dva týždne by som musel kontrolovať stav baktérii, či sa náhodou nepremnožili alebo nepodmnožili, prípadne úplne nevymreli, musel by som kontrolovať pH, používať špeciálne prípravky na čistenie, pretože ak by som sa náhodu pomýlil, všetky baktérie by som vyvraždil, musel by som do nej neustále vháňať vzduch, aby bola čistička prevzdušnená, a raz do roka by sme si mali zaplatiť údržbu a vyviesť kal. Keď som sa nad tým zamyslel – ak by som využil tie najmodernejšie technológie, pravdepodobne by boli u nás každý týždeň len údržbárske návštevy. Technológie naviazané na obsluhu treťou osobou ma jednoducho nelákajú. Podobne je to s vodou. Naša voda má príliš veľa mangánu a železa a rovnako obsahuje aj množstvo baktérií. Susedia síce mangán a železo odstránili, no vďaka baktériám si radšej vodu nechávajú dovážať. My sa snažíme vyriešiť situáciu tak, aby sme sa stali nezávislí, aby sme mali aj pitnú, aj úžitkovú vodu k dispozícii bez toho, aby sme museli niekoho žiadať o pomoc. Ak by som to mal celé podčiarknuť, dom má slúžiť človeku, a nie človek domu.“ Architekt Mike Reynolds stavia domy tak, aby potrebovali čo najmenej údržby. Určite sa nedá docieliť ideálny stav, že sa v dome nikdy nič nepokazí. To by bola utópia, pretože všetko podlieha istému rozpadu. Avšak myšlienka plne integrovaného systému nie je na zahodenie. Aj z tohto dôvodu by architekt Tesák chcel časom vytvoriť zimnú záhradu, ktorá by v kombinácii s Trombeho stenou vzduch otepľovala. Pre letné dni má však opačnú alternatívu: „V lete by výrazne pomohol chladník. Chladník je zasklená miestnosť orientovaná na severnú stranu, kde sa prirodzeným spôsobom vzduch vymieňa krížovým vetraním.“ 


Text: Mgr. art. Juraj Tesák
Foto: Dano Veselský, Juraj Tesák, Fenix Slovensko perovky: Juraj Tesák schémy: ENVIC
Zdroj: Všetko o úsporách energie JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 5/2019 v predaji


21 horúcich jesenných trendov




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky