Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 10.

22.05.2014  |     

Myšlienky architekta Juraja Tesáka sú nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Preto už teraz vie, čo presne by na projekte Sokrates zmenil a čo ho ešte v budúcnosti čaká. Film celého projektu sa v jeho hlave odvíja veľmi rýchlo, až máte pri ňom pocit čo deň, to nový nápad.

Ideálna krajina čiar

Stavba vlastného domu dala architektovi Tesákovi jednu nenahraditeľnú skúsenosť – nie všetko, čo sa v škole naučil kresliť, zodpovedá aj reálnym možnostiam. Ako sám hovorí: „Ideálna krajina čiar na výkrese a realita sú dve úplne odlišné veci. Mohol som sa akokoľvek snažiť dodržať pri stavbe nakreslenú presnosť, jednoducho to nešlo.“ Nedodržané výkresové detaily však neboli jediným architektovým problémom: „Každá chyba urobená počas stavby sa v priebehu ďalších stavebných prác len znásobuje, a čo je horšie, vždy sa mi pripomenie, keď to najmenej čakám.“ 
To, že sa pustil do vlastnej stavby domu, do tvorby netradičného projektu, bola zatiaľ, okrem narodenia syna Jakuba, jeho najväčšia výzva. Pri myšlienkach o architektúre sa inšpiroval obľúbeným architektom Martinom Rajnišom, ktorý povedal: „Architekt by mal postaviť aspoň jeden dom, aby spoznal detaily a procesy celej stavby.“ Mnoho sa od tejto stavby v jeho živote zmenilo. „V mladosti som brigádoval na stavbách, pomáhal som bratovi pri rekonštrukcii domu, s otcom sme postavili drevenicu, ale vždy som robil len pomocné práce. Premýšľali za mňa druhí. Keď som začal stavať vlastný dom, mylne som sa domnieval, že už ma nič nedokáže prekvapiť. Prekvapilo ma ale úplne všetko. Je iné navrhnúť si dom, pracovať na ňom, platiť všetok materiál a stavebné práce a zároveň celú stavbu manažovať. Fyzicky som sa stretol s detailmi, ktoré sa objavovali z ničoho nič. Zrazu som si množstvo vecí začal uvedomovať – kde som spravil akú chybu, čo som nedomyslel. Zároveň ma však mnoho vecí prekvapilo a tam, kde som to nečakal, mi veci na milimeter pasovali.“ Pri stavbe domu sa architektovi Tesákovi potvrdila jedna jeho obľúbená myšlienka – dokonalosť sa skrýva v detaile.

Skamenelý odkaz

„Mnoho vecí v živote človeka sa mení už len tým, aké vedomosti, či skúsenosti nadobúda,“ hovorí architekt a dodáva, „na začiatku som o veciach uvažoval inak. Keď som sa snažil realizovať detaily, či keď som stavbu dokončil, zistil som, že som mohol veľa vecí urobiť lepšie. Sú to chyby minulosti, ktoré vás majú naučiť, čoho sa v budúcnosti vyvarovať, a pripravia vás do ďalšej etapy vášho života. Stavba je pre mňa skamenelý odkaz doby, ktorú práve prežívate. Zhmotňuje rôzne situácie, ktoré ste prežívali, ako sa udalosti odohrávali, čo vás často nesmierne pobaví.“ Ak by mal architekt teraz celú stavbu začínať odznovu, určite by si všetko najprv dôkladne premyslel: „Mal som v hlave víziu, ktorú som sa snažil naplniť, avšak úplne som opomenul inštalatérsku sféru.“ Najdôležitejšou skúsenosťou však zostáva naplánovať si projekt do čo najväčších podrobností, so stanovením presného postupu a nadväznosti prác, s konkrétnym rozpisom materiálu, pričom nemožno zabudnúť ani na obyčajné skrutky, pretože „... čas, ktorý stratíte tým, že nemáte na stavbe všetko prichystané, či suma, ktorú by ste mohli ušetriť, ak by ste premýšľali dopredu a objednali si tovar na stavbu komplexne, pričom by ste si mohli uplatniť rôzne zľavy, sú nevyčísliteľné. Ak by som sa teda pustil do stavby ďalšieho domu, určite by som pracoval viac s časom a nákladmi na dopravu.“ Všetko objednať naraz, rozmiestniť okolo stavby, tak aby bolo všetko po ruke, sú jednoduché rady na nezaplatenie. Riziko nakúpiť všetko naraz je z hľadiska pohybu cien a akcií veľké, a preto vytvoril svoju nákupnú stratégiu: „Vytvorte si harmonogram stavby a na základe neho objednávajte. Ja som napríklad drevo objednával na trikrát, čo považujem za chybu v plánovaní.“ Ak zhrnieme všetky architektove rady, začať treba harmonogramom stavby, rozpisom materiálu a objednávkou čo najväčšieho množstva materiálu, ktorý v daný moment stavby potrebujete.

Daň za recyklovanie

Čo po dokončení stavby architektovi najviac prekáža a s čím sa bude musieť ešte popasovať, je, že nemá svoju zimnú záhradu a vytvorené závetrie. Chystá sa teda na ňom pracovať ešte pred tým, ako vypukne zima. Vchod do domu je zo severozápadnej strany, odkiaľ dosť často a intenzívne fúka. „To je pre mňa taká najhorúcejšia téma,“ dodáva Juraj Tesák. Novinkou však je výmena prasknutého skla, ktoré puklo pri osádzaní či skiel na balkónových dverách so svojimi zlatými predeľovacími krížmi, čo architekt so smiechom okomentoval: „To je daň za recyklovanie.“ Inak by na dome nič nemenil a aj celá rodina je s výsledkom spokojná. 

Iluzionista

Chýb, ktoré sa počas stavby udiali, bolo toľko, že sa architekt rozhodol rozdeliť ich na dôležité a nedôležité. Aj napriek tomu, že detailný plán sa bežne počas stavby mení, ide o záchytný bod, o ktorý sa dá vždy oprieť. Pôvodný architektov plán bol nasledovný: „...mesiac dovolenky a dom bude postavený. Na základe tohto môjho prvotného výroku ma moja žena nazvala iluzionistom. Určite by som si zabezpečil väčšiu pracovnú partiu, pričom traja až štyria ľudia by pracovali so mnou neustále.“ Mnoho vecí si architekt začal uvedomovať trochu neskoro, v dôsledku čoho vznikol napríklad septik umiestnený tak komplikovane, že ho sám nazýva inštalačným labyrintom. Kúpil priveľa zbytočných vecí, ktoré nakoniec ani nepoužil. Ďalšou vecou, ktorú by zmenil, je udržanie poriadku na stavbe, viac by sa radil so skúsenými stavbármi a niektoré objednávky by nenechal až na poslednú chvíľu, keďže ešte teraz na ne musí čakať. Teoreticky tak už mohli bývať, pre zlé plánovanie sa však musia ešte doriešiť posledné neopomenuteľné veci, ako napríklad čistenie vody zo studne. Bez ich dokončenia sa jednoducho nedá plnohodnotne bývať.

Prútikár

Voda bola pre architekta tvrdý oriešok a pri riešení tohto problému sa vyvrátili jeho mylné predstavy. „Mýlil som sa, keď som si myslel, že voda, ktorá pochádza zo studne, musí byť zákonite čistá a kvalitná. Takže sme sa na ňu príliš nezameriavali. Aj keď mi sused povedal, že ich studňa je kopaná do hĺbky až 40 m, nebral som to do úvahy. Povedal som si, že na tom určite budeme lepšie, čo mi potvrdil aj prútikár, ktorý odhadol hĺbku vody na 12 m. Voda síce bola v hĺbke 12 m, ale jej tlak bol veľmi slabý. „...oči nám otvoril až kopáč studní. Prišiel a oznámil nám, že ak začnú kopať a náhodou narazia na skalu, čo je veľmi pravdepodobné, budeme platiť nielen za každý vykopaný meter, ale aj za dni, ktoré u nás strávia.“ S kopanou studňou sa tak architekt rozlúčil. 

Nasledovalo hľadanie firmy, ktorá by studňu vyvŕtala. O dva mesiace sa firma ukázala. Pán, ktorý prišiel, studne nielen vŕta, ale vodu si dokonca sám hľadá. Na otázku, ako to funguje, architektovi odpovedal: „Hele, tady to chyť a sám zjistíš.“ Aj v architektových rukách sa prútik dosť veľkou silou stočil k zemi, akoby ho priťahovala magnetická sila. Studňu síce vyvŕtal, ale jej výsledná hĺbka nakoniec bola 48 m. „Vodu sme však mali, a to bolo v tom momente najdôležitejšie,“ dodáva Juraj Tesák. Nasledovalo rozhodovanie, ako vodu zo studne dostať na povrch a spracovať ju tak, aby bola použiteľná. Voda, ktorá sa nachádza bližšie k povrchu, je čistejšia, voda v hĺbke 48 m však obsahuje množstvo mangánu, železa či dusičnanov, a teda bude musieť prejsť rôznymi čiastiacimi procesmi. Ešte pred samotným rozborom prebehla laická analýza trhu s filtrami, ktoré by sa v tomto prípade dali použiť. Architekta však odradil výpočet činností, ktoré by s čistením boli spojené – údržba, výmena filtrov, sledovanie ich stavu, ale aj samotná chemická úprava. „Rozbor sme si dali urobiť nezávislej firme, ktorá nepredáva žiadne zariadenia. Zistilo sa, že baktérie vo vode rovnako ako mangán sú nad limitom tolerancie, čo mohlo byť spôsobené vrtom, a že baktérie boli pravdepodobne prinesené z povrchu, to znamená, že sa obsah mangánu môže ešte ustáliť, ak voda nadobudne stratenú rovnováhu. V januári sa preto chystáme na nový rozbor,“ uzaviera Juraj Tesák. Kým však nebudú nové výsledky, skúsia do studne naliať chemický prípravok, ktorým sa voda zbaví baktérií, a budú dúfať, že im za tie tri mesiace mangán nespôsobí veľmi veľké škody na potrubí. „Podľa výsledkov ďalšieho rozboru si určíme systém čistenia. A potom si už môžeme spievať: Voda, voda, vodička, umýva nám očičká, voda, voda, vodenka, umýva nám kolienka,...,“ dospieval príbeh o vode zo studne architekt Tesák.

Voda využívaná v záhrade však nebude len zo studne. Pokiaľ ide o odpadovú vodu, architekt Tesák by rád docielil dve veci – jednak zber dažďovej vody, jednak vodu zo septiku prefiltrovať natoľko, aby sa mohla využívať v záhrade. „Chcel by som vytvoriť malé vodné hospodárstvo, aby sme čo najviac šetrili vodou zo studne.“ 

Home is land

Architekt Tesák nestaval dom len pre seba a svoju rodinu. Poznatky z tejto stavby by chcel zhrnúť do istého systému, pri uplatnení ktorého by sa uľahčila samotná práca a ušetrili sa celkové náklady. Projekt takéhoto domu chce ponúkať svojim klientom bez toho, aby čo len na chvíľu zaváhal, naopak, obhajuje ho slovami: „Tento dom som postavil sám pre seba. Verím preto použitým materiálom, verím aj samotnému domu.“ Či sa mu ale podarí obhájiť ho pred klientmi, je stále otázne. Podľa jeho slov už ľudia prestávajú veriť ľuďom a za všetkým vidia nejakú nástrahu. Architekt Tesák nedávno založil ateliér Home is land, ktorý sa zaoberá systémovým vytváraním architektonického diela. Či už ide o rekonštrukciu alebo o novostavbu, cieľom tohto ateliéru je poskytnúť klientovi komplexnú službu, od návrhu až po samotnú realizáciu. Ide o ateliér, ktorý eliminuje nástrahy a bude pre klientov plne transparentný, to znamená, že im poskytne prehľad vo vynaložených nákladoch. Dopredu tak budú vedieť, ako na 99 % stavba dopadne, a teda ako bude vyzerať a aké náklady budú na ňu potrebné. V tomto duchu by rád staval pre svojich klientov aj domy podľa projektu Sokrates. Tvarovo sa môžu líšiť, ale ich princípy zostanú zachované, a najmä všetko bude dopredu premyslené a vyskúšané. Dom Sokrates bol nielen výzvou, ale zároveň aj tréningom, aby architekt nielen projektoval, ale si vyskúšal aj samotnú realizáciu – čo všetko je za riešením detailov v projekte a v stavbe.

Smutný Sokrates

S odstupom času má architekt Tesák ešte niekoľko plánov: „Sokrates by nemal zo mňa príliš veľkú radosť. Dom by som chcel dostavať do tvaru L. Tým by som na jednej strane uzavrel priestor, pričom orientácia by zostala zachovaná. Do prístavby by som situoval ešte jednu izbu, prípadne obývačku.“ Kým sa tak nestane, architekt sa spolieha na priestor mimo domu: „Zatiaľ stále dúfam, že 80 m2 nám bude stačiť, a kým sa nedokončí dostavba, ďalší priestor nám poskytne terasa a pozemok.“ Okrem prístavby má ešte niekoľko plánov – drevenú terasu, kôlňu na drevo, zeleninovú záhradu a samostatný ateliér v rámci pozemku.

Prvý diel

Druhý diel

​Tretí diel

Štvrtý diel

Piaty diel

Šiesty diel

Siedmy diel

Ôsmy diel

Deviaty diel


Text: Mgr. art. Juraj Tesák
Foto: Dano Veselský Vizualizácia: Juraj Tesák
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o ekodome a ekobývaní

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 09/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky