Navrhovanie a technické parametre pecí (2.)

12. 01. 2011
Zdieľať

Potreba postaviť pec či kozub sa zvyčajne ohlási až v poslednej fáze projektovania alebo počas výstavby domu. Rozpracovaná budova či projekt sa ťažšie prispôsobujú potrebám takéhoto zariaďovacieho prvku.

Nemožno už optimálne trasovať prívod vzduchu, rozvody teplého vzduchu a podobne. Nezmestí sa sklad dreva. Preto je najlepšie tlmočiť požiadavku na kozub či pec projektantovi hneď na začiatku a súbežne túto požiadavku konzultovať s realizačnou kachliarskou firmou.


Otázniky okolo nízkoenergetických domov

Nízkoenergetické domy potrebujú vykurovanie v iných podobách na aké sme boli ešte donedávna zvyknutí. Nízkoenergetický dom je maximálne tepelne zaizolovaný, utesnený. Ak v ňom postavíme ľahkú pec alebo ľahko obmurovanú vložku, môže sa stať, že krátko po zakúrení sa priestor domu neúmerne prehreje. Keďže pec nemožno vypnúť, teplota stúpa – steny ju nepohltia a napokon sa nepríjemná horúčava musí vypustiť von oknom, inými slovami – nehospodárne vyvetrať. Preto v takýchto domoch preferujeme ťažké pece, ktoré teplo akumulujú a po ukončení horenia postupne zo seba vydávajú. Vtedy je teplota v dome rovnomerná.
V energeticky úsporných domoch, ktoré majú zabudovanú aj vnútornú akumulačnú vrstvu, môže byť umiestnená stredne ťažká pec, lebo steny teplo pohltia a postupne vyžiaria.

Keď to priestor dovoľuje, možno v ňom postaviť aj mohutnejší kozub – tajomný pavilón s ohňom, ktorý žije svojím vlastným životom. Odkladanie predmetov „nečistej“ prevádzky autor vyriešil za zošikmenou stienkou.

 

Oheň sa živí ohňom

Horenie je plynný proces. Drevo je pevná látka a aby zhorelo, musí sa najprv premeniť na plyn. Pomaly a nebadateľne sa odparuje, splyňuje a až potom sa spojí s kyslíkom zo vzduchu a zhorí. Aby začalo horieť, potrebuje sa zahriať na teplotu zapálenia – vzplanutia. Skúsme hrubé drevo zapáliť zápalkou. Nevzbĺkne, lebo veľké poleno sa od maličkej zápalky nezahreje. Naopak, tenké triesky sa rýchlo ohrejú (aj od zápalky) a začnú horieť, zahrejú väčšie polená a od nich sa chytí hrubé drevo. Ak však vyberieme veľké poleno z ohniska, zhasne, lebo sa ochladilo. V ohnisku sa drevo zahrieva teplom z naakumulovaných stien a zasa spätne horením zahrieva steny. Rovnako dokáže tlieť aj jediné polienko v kúte ohniska, ale iba pri stene, v strede ohniska sa môže natoľko ochladiť, že zhasne. Aby k tomu nedošlo, nemôžeme odoberať z ohniska veľa tepla. Stáva sa to napríklad pri kovových pieckach – plášť pece dokáže odobrať viac tepla, ako sa vyrobí, a plamene zhasnú. Preto je dobré, keď je ohnisko vyložené tepelno-akumulačným materiálom, obvykle šamotom. Zahriaty šamot nedovolí nadmerný odber tepla z ohniska. Teplo naakumuluje a vydá smerom von, ale aj dnu pre potreby horenia. V takomto ohnisku dohorí aj jediné poleno.

Aby plameň blčal, živí sa vlastným teplom. Časť tepla vyrobeného horením sa spotrebuje na prípravu ďalšieho paliva. Dá sa to aj odmerať alebo vypočítať. No vždy závisí od množstva okolitých premenných podmienok, napríklad od veľkosti ohniska – spaľovacieho priestoru, kvality paliva a množstva vzduchu potrebného na horenie.Množstvo tepla, ktoré je potrebné na proces horenia, sa pohybuje od 5 do 20 % z celkového vyprodukovaného tepla. Ak spaľujeme mokré drevo, musí sa najprv vysušiť až potom môže horieť – vtedy je spotreba tepla na proces horenia najvyšia a výkon pece prudko klesá. Podobný jav vzniká, ak horia dve či viaceré polená v tesnej blízkosti. V úzkej medzierke si odovzdávajú teplo. Zároveň prúdiaci vzduch vytvorí miniatúrny komínik. Zvyšuje sa rýchlosť prúdenia spalín. K spaľovaniu sa privádza ďalší vzduch a horenie sa zintenzívňuje, no iba dovtedy, kým medzera nevyhorí natoľko, že polená si teplo neodovzdávajú a vzduchu je toľko, že sa neohreje, ale začne chladiť.

Polená v peci sú ako ľudia v posteli – iba dve sa spolu ohrejú. Tak hovorí ľudové porekadlo. Má pravdu, a preto treba polená v ohni k sebe pristrkovať.

Kategória: Technológie
Tagy: návrh interiéru pece
Zdieľať článok

Diskusia