Energia čakajúca za dverami

27. 01. 2011
Zdieľať

V súčasnosti z viacerých strán počúvame o potrebe systémov, ktorými možno získavať teplo z obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka tomu chránime životné prostredie pred exhalátmi a stávame sa nezávislými od dodávok ropy a zemného plynu. Medzi takéto systémy patria solárne kolektory, kotly na biomasu a v neposlednom rade aj tepelné čerpadlá.

Tepelné čerpadlá odoberajú voľne dostupnú energiu zo vzduchu, zeme alebo z vody, posúvajú ju na vyššiu teplotnú úroveň, a tak ohrievajú vykurovacie médium. I keď to znie neuveriteľne, tepelné čerpadlá pozná a využíva prakticky každý z nás. Na tomto princípe totiž pracujú chladničky aj klimatizačné jednotky. Zatiaľ čo tieto zariadenia ochladzujú vnútorný uzavretý priestor a prebytočné teplo odovzdávajú okoliu, pri tepelných čerpadlách je to presne naopak – odoberajú teplo z okolitého prostredia do vnútorného, obytného priestoru.

Áno či nie?
Zmysluplné využívanie tepelných čerpadiel umožňuje iba dobre izolovaná stavba, ktorej energetické nároky zodpovedajú úrovni nízkoenergetických či pasívnych budov. V ideálnom prípade by mal byť návrh tepelného čerpadla súčasťou projektu domu. Samozrejme, tepelné čerpadlo možno vybudovať aj dodatočne, môže to však navýšiť náklady v súvislosti s potrebnou prestavbou domu (zateplenie, výmena okien) a celého vykurovacieho systému.

Tepelné čerpadlá možno kombinovať so solárnymi panelmi na ohrev teplej vody a vykurovanie domu. (Rehau)


 Voda – voda
Z hľadiska efektívnosti sú najvýhodnejšie tepelné čerpadlá získavajúce teplo z vodného zdroja – zo studní, z rieky či jazera, prípadne aj z odpadovej vody z priemyslu alebo domácnosti. Veľmi vhodným zdrojom tepla pre tepelné čerpadlo je podzemná voda zo studne, ktorá má po celý rok stálu teplotu približne 10 °C.  

Zem – voda
Za najspoľahlivejší a najstabilnejší zdroj tepla možno považovať zem pod hranicou zamŕzania (minimálne 2 m pod zemou). Teplo možno zo zeme odčerpať prostredníctvom vodorovne uložených zemných kolektorov alebo z vertikálnych hlbinných vrtov. Pre rodinný dom zvyčajne stačí jeden, prípadne dva vrty.

 

Ročné náklady na vykurovanie domu s obytnou plochou 150 m2
–  vykurovanie plynom = 1 700 €,
–  vykurovanie tepelným čerpadlom voda – voda = 350 €,
–  vykurovanie tepelným čerpadlom zem – voda = 350 €,
–  vykurovanie tepelným čerpadlom vzduch – voda = 530 €.
Úspory pri prevádzke vrátia zvýšené investičné náklady o 3 až 7 rokov.


Vzduch – vzduch a vzduch – voda
Tepelné čerpadlá vzduch – vzduch využívajúce teplotu vonkajšieho vzduchu, možno nainštalovať prakticky kdekoľvek – aj v mestách, kde je málo miesta alebo vo vybraných priestoroch budovy na vyššom podlaží. Pri nízkych teplotách vzduchu potrebuje toto čerpadlo aj doplnkový zdroj tepla na vykurovanie. Pri týchto tepelných čerpadlách sa často využíva možnosť reverzného chodu (v zime vykuruje, v lete zasa ochladzuje vzduch v miestnosti). Na rozdiel od klimatizačných jednotiek tepelné čerpadlo vzduch – voda slúži na ohrev teplej úžitkovej vody alebo na vykurovanie komfortnejším sálavým spôsobom – cez steny alebo podlahu.

Voda v bazéne sa ohrieva tepelným čerpadlom vzduch – voda. (Mountfield)

 

Zatiaľ bez podpory štátu
Napriek tomu, že budúcnosť jednoznačne patrí alternatívnym zdrojom energie, na Slovensku sa záujemcom o ich využívanie dostáva podpora od štátu zatiaľ v menšej miere. Zatiaľ čo Program vyššieho využitia biomasy slnečnej energie v domácnostiach sa po dvoch rokoch váhania a hľadania finančných prostriedkov (hoci s veľkými problémami, ale predsa) v lete minulého roka rozbehol, program podpory užívania tepelných čerpadiel – či už formou dotácií, alebo výhodnejších úverov – je zatiaľ v nedohľadne.

Sprísené pravidlá
Od roku 2002, keď sa prijala európska smernica o energetických vlastnostiach budov, Európska únia prijala viaceré ďalšie opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti. Rastúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie však vyvolali potrebu urobiť v tejto oblasti ešte viac. Podľa Európskej komisie by sme vďaka šetreniu energiami mohli do roku 2020 znížiť ich spotrebu ešte minimálne o 20 %.
Členské štáty budú musieť vypracovať národné plány na zvýšenie počtu energeticky vysoko efektívnych budov a do polovice roka 2011 musia predložiť zoznam finančných a iných opatrení vrátane technickej pomoci či pôžičiek s nízkym úrokom, ktoré sú pri splnení tohto cieľa nevyhnutné.
Kategória: Technológie
Tagy: dvere energie
Zdieľať článok

Diskusia