Pec 3. tisícročia – prognóza vývoja

Do pece možno naklásť všakovaké drevo v rôznom množstve, ale potom sa pec zadusí a dymí aj do miestnosti. Pec si netreba pliesť so spaľovňou kadečoho. Pec na spaľovanie plynu, oleja, peliet má dávkovač a kontroluje si množstvo paliva aj vzduchu. Motor má karburátor alebo vstrekovač. Pec na kusové drevo zatiaľ nemá kontrolné a dávkovacie zariadenia. Pri zlej obsluhe môže vyrobiť veľa nežiaducich spalín. Výrobcovia i stavitelia sa snažia riešiť optimálne spaľovanie. Začína sa éra počítačom riadených pecí. Pokúsime sa predpovedať, ako by mohla fungovať obyčajná pec na kusové drevo v blízkej budúcnosti: Pred začatím kúrenia mechanizmy otvoria komín na streche a prívod vzduchu k spaľovaniu.

Iným médiom sa predhreje ohnisko. Naloží sa prvá dávka paliva. Táto sa dosuší a následne zahriatím iným médiom sa opätovne zapáli ako celok. Pec nebude dymiť, spaľovanie bude ekologickejšie. V inom prípade kontrolný senzor skontroluje vlhkosť paliva a nedovolí samotné zapálenie, ak bude drevo mokré alebo nájde v ohnisku plasty či iné nežiaduce látky.

Bude možné dopredu naklásť drevo do pece a v stanovený čas sa spustia procesy potrebné na zapálenie.

Zapálenie prebehne elektricky, prípadne klasicky zápalkou (pre radosť).

Senzory teploty spalín v komíne, v sopúchu i hlave posielajú údaje do počítača.

Počítač riadi dĺžku dymových ciest, aby nedošlo ku kondenzácii.

Senzory zloženia spalín cez počítač riadia klapky privádzajúce vzduch k spaľovaniu do roštu alebo sekundárnych privádzačov vzduchu. Počítač spolupracuje s centrálnym domovým počítačom a podľa snímačov teploty v okolí pece postupne odstavuje iné zdroje tepla.

Po dosiahnutí požadovanej teploty povrchu pece sa utlmí horenie na úsporný režim. Po ukončení horenia sa uzatvoria klapky prívodu vzduchu i komína, ak senzory ešte nesignalizujú tvorbu spalín. Pec začne vydávať naakumulované teplo. S poklesom teploty vo vzdialenejších miestach od pece centrálny počítač postupne opäť zapína zdroje tepla.

Nie je to fantázia, podobný program už bol realizovaný na otvorenom kozube a klimatizácii.
Niektoré tu popísané regulačné prvky sa zjavujú už v kozubových vložkách vyššej kategórie.

Aj my na základe skúseností našich predkov vieme logickým postupom podobne kúriť a šetriť životné prostredie, drahú pec aj drahé palivo. Postačí na to sedliacka logika a dodržiavanie týchto zásad:

• Používame suché drevo (trojročné).
• Zakurujeme najprv pre „piecku a komín“ a potom pre teplo. Postačí na to 3-vrstvová hranica či horné spaľovanie. Malé drievka v hornej časti hranice vyhrejú komín na prevádzkovú teplotu. Potom spadnú dolu a zapália tenké triesky zmiešané s hrubými polenami. Zahrejú sa steny ohniska, polená sa dosušia a vyhrejú na zápalnú teplotu. Masa dreva začne horieť ako celok.
• Prívod vzduchu môžeme priškrtiť vtedy, keď veľké drevo prehorí a zuhoľnatie na povrchu.
• Prívod vzduchu postupne uzatvárame a uzavrieme ho až po vytvorení žeravej pahreby.
Takáto pahreba si dokáže nasať vzduch cez netesnosti dvierok, prípadne i cez komín.
• Ak treba priložiť, prikladáme do ešte dostatočne veľkej pahreby, aby sa hrubé polená opäť rýchlo prehriali a nečmudili.
• Na ekologické a úsporné kúrenie postačí sledovať dym z komína. Nie je znakom dobrého gazdu, ak sa z komína valí dym. Po priložení alebo zakurovaní chvíľku môže komín dymiť, no inak je dym z dreva a dobrej pece skoro bezfarebný.

Vývoj pecí môže ísť smerom riadenia počítačmi alebo návratom k logike a skúsenostiam našich dedov. Podstatné je, aby sme mali možnosť voľby.