Vykurovacie zariadenia

Veterné elektrárne

V súčasnosti sú na Slovensku tri veterné parky s inštalovaným výkonom asi 5,1 MW (Cerová, Ostrý vrch, Skalité). S tvrdením oficiálnych miest, že potenciál Slovenska pre využívanie energie vetra je malý a na našom území je len obmedzený počet lokalít vhodných na inštaláciu veterných turbín, nesúhlasí Matej Hlôška, predseda Združenia pre veternú energiu Slovenska. Na ilustráciu uvádza, že aj v Rakúsku v roku 1990 tri nezávislé inštitúcie v súvislosti s veternými elektrárňami zhodne konštatovali, že „v Rakúsku nefúka“. A dnes je tu približne 500 veterných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 995 MW. Podľa členských spoločností ZVES sú u nás veterné podmienky podobné ako v Rakúsku, Maďarsku či Českej republike a máme dostatok lokalít, kde priemerná rýchlosť vetra v relevantnej výške presahuje 6,5 m/s (výrobcovia uvádzajú, že veterná turbína potrebuje na svoje fungovanie vietor s rýchlosťou 4 m/s). Hoci jedna turbína s výkonom 2 MW zabráni za rok spáleniu uhlia, ktoré by do vzduchu uvoľnilo 270 ton CO₂, 17 ton oxidov síry a 11 ton oxidov dusíka a Slovensko má v oblasti OZE ambiciózne medzinárodné záväzky, ktoré bez vetra nedokáže splniť, o podpore veternej energie u nás nemôže byť reč. Na Slovensku nie je dotovaná a realizáciu veterných elektrární komplikuje aj zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Podľa neho podliehajú všetky zariadenia využívajúce vietor na výrobu energie posudzovaniu EIA (porovnanie: na uhoľné elektrárne s výkonom 600 000-krát vyšším sa táto povinnosť nevzťahuje). Takže na chalupe bez elektriny vám na produkciu elektrickej energie pre vlastnú potrebu nestačí dobrá veternosť, stožiar s vrtuľou za 1 500 € a zapojenie na vlastné elektrické rozvody. Potrebujete posúdenie spôsobilou osobou – to znamená náklady ďalších 3 000 € a asi rok času, kým dostanete definitívne stanovisko. (A to nemusí byť priaznivé.) Okrem toho budete, samozrejme, potrebovať aj realizačný projekt a stavebné povolenie. (zdroj: www.zves.sk)

Energia prostredia a geotermálna energia

Žeravé vnútro našej planéty uvoľňuje geotermálnu energiu, ktorá sa dá energeticky využiť. Zo zeme vyviera horúca para alebo voda, ktoré možno čerpať pomocou vrtov a použiť priamo na ohrev, prípadne, ak majú dostatočnú teplotu, aj na výrobu elektriny. Územie Slovenska je na zdroje geotermálneho tepla pomerne bohaté – na základe geologického prieskumu sa vytypovalo približne 25 perspektívnych oblastí. Problémom však je pomerne vysoká mineralizácia geotermálnej vody, teplota a spôsob nakladania s odpadovými vodami. Geotermálna energia sa v našich podmienkach využíva najmä na balneologické účely, v geotermálnych kúpaliskách a aquaparkoch, na vykurovanie skleníkov (napr. Prievidza, Bešeňová) či bazénov, vo väčšom meradle sa teplo z geotermálnej vody dodáva do sústav na centralizovanú prípravu teplej vody a vykurovanie bytových domov, nemocnice a ďalších objektov v Galante či v Podhájskej.
Pomocou vrtov však môžeme čerpať zemské teplo aj na vykurovanie rodinného domu – vďaka tepelnému čerpadlu. To dokáže previesť nízkopotenciálne teplo na teplotu 40 až 50 °C rovnakým procesom, na akom pracujú chladničky. Podobne môže využiť aj teplotu povrchovej vrstvy pôdy pomocou plošného výmenníka uloženého v nezamŕzajúcej hĺbke alebo teplotu vody (v studni, rieke). Asi najčastejšie využívajú tepelné čerpadlá ako zdroj tepla okolitý, prípadne odpadový vzduch. Aj keď tepelné čerpadlo môže byť v dobre izolovanom dome jediným zdrojom tepla na vykurovanie, zvyčajne ho dopĺňa aj ďalší zdroj, najčastejšie s elektrickým ohrevom.

Riziká nestabilných zdrojov energie

Pre výrobu elektriny zo slnka a vetra sú typické výkyvy v objeme výroby, ktoré pri veľkých fotovoltických elektrárňach a veterných farmách do určitej miery negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť elektrizačnej sústavy. Rizikom je aj príliš masívne využívanie štátom podporovaného zdroja OZE so zvýhodnenou výkupnou cenou elektriny niekoľkonásobne vyššou ako je trhová cena – to sa môže premietnuť do vyššej ceny pre koncového spotrebiteľa. Tieto riziká má u nás eliminovať nový prístup vlády k výstavbe zdrojov, ktoré sa vyznačujú nestabilnou výrobou. Medzi opatrenia patrí napríklad systém tendrov, vďaka ktorým má byť výstavba zdrojov s uvedenými rizikami v zhode s očakávanými príspevkami výroby. Preto je úmyslom Slovenska napríklad preferovať výstavbu menších fotovoltických elektrární. (Poznámka redakcie: Podľa ZVES existujú účinné metódy na vyrovnanie kolísania výkonu veterných elektrární a ich výpadky sa počítajú rádovo na minúty až hodiny.)

Na slovíčko s Ing. Martinom Zifčákom, riaditeľom technického úseku a vývoja spoločnosti Attack:

Prečo sa podľa vás pelety využívajú u nás na vykurovanie rodinných domov len v takej malej miere?
Faktorov môže byť viacero: Je to relatívne nový spôsob vykurovania, vstupné náklady na zariadenie sú pomerne vysoké a dotácie nízke. Príčinou môže byť aj cena peliet – po prepočte je takéto vykurovanie porovnateľné s plynom – a slabá osveta, keďže ľudia sú u nás dosť konzervatívni a zvyknutí sú na palivá ako drevo či zemný plyn.

Ako vidíte využívanie biomasy v blízkej a vzdialenejšej budúcnosti?
Využívanie biomasy ako obnoviteľného zdroja na energetické účely má z celospoločenského hľadiska strategický význam. Jej dostupnosť je jednoduchá a pri rozumnom hospodárení je udržateľnou formou vykurovania, známe je aj pestovanie biomasy na energetické účely. Z hľadiska tvorby tzv. skleníkových plynov je biomasa neutrálnym palivom. Rastliny počas svojho rastu prijmú toľko CO₂, koľko sa ho uvoľní pri ich spálení. Legislatíva Európskej únie podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie, teda aj biomasy, rôznymi dotáciami či daňovými úľavami, ktoré sa využívajú v rôznych členských krajinách viac alebo menej. Na Slovensku sa finančná podpora realizuje prostredníctvom Programu vyššieho využívania biomasy v domácnostiach.