Využívate dažďovú vodu?

13.07.2012  |     

Desiatky rokov sa u nás o intenzívnom využívaní dažďovej vody vôbec neuvažovalo. Nebol dôvod. Cena vodného aj stočného bola nízka. Pitnej vody bolo vďaka našej zemepisnej polohe a konfigurácii terénu dostatok a v postačujúcej kvalite. Dažďovú vodu využívali iba záhradkári, ktorí už dávno poznali jej blahodarné účinky na rastliny, preto ju zachytávali do sudov a polievali ňou záhony.

Od roku 1990 sa cena vodného aj stočného neustále zvyšuje a hoci je pomaly 40-násobne vyššia ako pred 20 rokmi, ešte stále to asi nie je konečné číslo (cena pitnej vody je vo väčšine krajín Európskej únie ešte vyššia ako u nás). V Nemecku, Rakúsku či vo Švajčiarsku, v krajinách známych ekologickým prístupom, si hodnotu pitnej vody uvedomili dávnejšie a začali využívať dažďovú vodu v domácnostiach už pred vyše desaťročím, čo znamená, že tieto technológie overili v praxi. V niektorých krajinách dokonca poskytujú na zriadenie systému využívajúceho dažďovú vodu štátne dotácie. U nás síce tento trend ešte nie je badateľný, ale môžeme predpokladať a zároveň dúfať, že v dohľadnom čase dorazí aj k nám. Preto bude užitočné dozvedieť sa viac o rôznych možnostiach šetrenia, ktoré ponúka dažďová voda.

Vlastnosti dažďovej vody

Denne človek minie na osobnú spotrebu priemerne 100 až 120 l pitnej vody. Z toho na pitie a varenie 2 až 4 %, na umývanie riadu 8 %, na osobnú hygienu 40 až 45 %, na splachovanie WC 30 až 40 %, na pranie 12 až 16 % a zvyšok na upratovanie, umývanie auta či polievanie záhrady. Nikto, samozrejme, od vás nechce, aby ste všetku pitnú vodu nahradili dažďovou, ale prinajmenšom na splachovanie WC, upratovanie, polievanie a pranie je škoda ju nevyužiť – má lepšie fyzikálne vlastnosti ako pitná voda. Pod týmito jej fyzikálnymi vlastnosťami sa myslí najmä tvrdosť vody, ktorá zodpovedá množstvu solí horčíka a vápnika rozpustených vo vode. Dažďová voda je vždy mäkká. Vo verejných vodovodoch závisí tvrdosť vody od miesta odberu – v horských oblastiach býva mäkšia, v suchších oblastiach v nížinách zasa tvrdá a v oblastiach s vápencovým podložím až veľmi tvrdá. Presné informácie o tvrdosti vody by vám mala vedieť poskytnúť príslušná vodárenská spoločnosť.

Tvrdosť vody verzus čistota

Väčšia tvrdosť vody znamená napríklad nutnosť použiť väčšie množstvo pracích (a čistiacich) prostriedkov. Ich výrobcovia zvyknú udávať dávkovanie priamo na obale – v závislosti od tvrdosti vody. Prečo je potrebné použiť viac pracích prostriedkov, ak máte tvrdú vodu? Pretože čím je voda tvrdšia, tým viac solí horčíka a vápnika obsahuje. Tie keď sa dostanú do kontaktu s práškom na pranie alebo mydlom, zreagujú s časťou prášku a vzniknú zrazeniny stearanu a palmitanu vápenatého podobné vločkám, pričom sa spotrebuje časť prášku potrebná na utvorenie peny určenej na očistenie bielizne. Čím viac solí je vo vode, tým viac zrazenín a zároveň aj viac prášku musíte použiť na vypranie rovnako znečistenej bielizne.


Ďalšou veľkou nevýhodou tvrdej vody je, že podporuje usadzovanie vodného kameňa. Keď sa tvrdá voda ohrieva, rozpustené soli zreagujú s vodou a vzniká tuhý uhličitan vápenatý, ktorý obaľuje napríklad vyhrievacie špirály práčok a utvorí na nich časom škrupinu. Tá spôsobuje ich prehrievanie a zvýšenú spotrebu elektrickej energie. Navyše, po odpadnutí môže upchať odtokové potrubie a zapríčiniť ďalšie zbytočné výdavky spojené s opravou. Okrem tuhého uhličitanu vápenatého pri ohreve tvrdej vody vzniká aj agresívna kyselina uhličitá, ktorá útočí na kovové povrchy (napríklad práčky), ktoré potom korodujú a miestami môže dôjsť až k ich prederaveniu. Ak chránite práčku pred tvrdou vodou, musíte použiť rôzne chemické prostriedky, ktoré nielen že stoja ďalšie peniaze, ale aj zbytočne znečisťujú životné prostredie. Aj pri plákaní bielizne je vhodnejšie použiť mäkkú vodu, lebo ju lepšie zbaví zvyškov pracích práškov (čo má veľký význam najmä pre alergikov).

Ak periete v mäkkej vode, často netreba použiť aviváž (ide o ďalšie finančné a environmentálne zaťaženie) a bielizeň bude aj tak mäkká a hebká. Tieto argumenty jednoznačne hovoria pre použitie mäkkej vody pri praní a očistená dažďová voda je mäkká vždy na rozdiel od pitnej vody, ktorá síce môže byť mäkká, ale častejšie je tvrdá, až veľmi tvrdá.

Pre tých, ktorým napriek všetkému použitie iba dažďovej vody pri praní príliš nevonia, sú k dispozícii špeciálne druhy práčok s dvomi prípojkami na vodu. Tie používajú úžitkovú vodu na hlavné pranie a prvé pláchanie a pri poslednom pláchaní spotrebúvajú pitnú vodu. Dlhodobé štúdie štátneho hygienického ústavu v Brémach však nezistili nijaké rozdiely medzi praním bielizne v pitnej vode a v dažďovej vode.

Spôsoby využitia

► Okrem prania je vhodné dažďovú vodu použiť pri upratovaní a umývaní áut. Saponáty v nej dobre penia, preto ich postačí menšie množstvo. Navyše, mäkká dažďová voda nezanecháva biele stopy od solí.
► Množstvo pitnej vody sa v bežnej domácnosti spotrebuje na splachovanie WC. Podľa druhu splachovania je to 3 až10 l na jedno spláchnutie, čiže priemerná denná potreba vody na osobu a deň je približne 24 až 40 l. Upravovaná pitná voda je zbytočne drahá na to, aby len tak odtiekla potrubím, preto môžete použiť prečistenú dažďovú vodu, ktorá nespôsobuje také silné usádzanie vodného kameňa. Čistiace prostriedky sa správajú podobne ako pracie prášky, preto určite zbadáte úsporu aj pri údržbe WC.
► Na sprchovanie a umývanie rúk je vhodnejšie použiť pitnú vodu, preto by ste mali ešte počas výstavby kúpeľne (pred položením obkladov a dlažieb) pripraviť miesto na rozvod pitnej (do umývadla a sprchy) aj úžitkovej vody (do práčky a WC). Bude to možno iba niekoľko metrov vodovodných rúrok navyše, ktoré vám pomôžu ušetriť mnoho peňazí za pitnú vodu, pracie prášky, čistiace prostriedky, aviváž či dokonca novú práčku. Aj keď ihneď po výstavbe neuvažujete, že budete používať dažďovú vodu, môžete sa rozhodnúť zhotoviť potrubia. Stojí to zanedbateľnú sumu a kedykoľvek v budúcnosti ich môžete bez náročných stavebných úprav v kúpeľni začať využívať.
► Záhradníci už oddávna poznajú blahodarné účinky dažďovej vody na rastliny. Preto ju zachytávali do rôznych nádob, aby ňou v čase sucha mohli zalievať. Polievanie záhrady pitnou vodou je vyslovené plytvanie. Navyše, prítomnosť chlóru vo vode neprospieva ani samotným rastlinkám (niektoré, napríklad kanadské čučoriedky, pitnú vodu doslova neznesú, a niektoré, napríklad paradajky, rastú preukázateľne rýchlejšie, ak ich zalievate dažďovou vodou). Ak má verejný vodovod tvrdú vodu, môže pri dlhšie trvajúcom polievaní dôjsť k nepríjemnému zasoľovaniu pôdy. Dokonca v prípade sužujúceho sucha môže obecný úrad zakázať používanie pitnej vody na polievanie v záhrade. Problémy s pitnou vodou síce môže vyriešiť vykopanie či vyrazenie studne, ale aj podzemná voda môže byť napríklad príliš tvrdá a spôsobovať usádzanie vodného kameňa na dýzach záhradných rozprašovačov alebo na povrchoch fontán. Elegantným riešením je preto využitie dažďovej vody na polievanie záhrady, prípadne aj na prevádzku záhradnej fontány.
► To, že sa zrážková voda môže výhodne využívať aj na vykurovanie, znie síce nezvyčajne, ale je to naozaj pravda. Každé teplovodné ústredné kúrenie sa počas roka musí dopúšťať chýbajúcou vodou cez dopúšťací ventil, lebo v rôznych spojoch, ventiloch a expanzných nádržiach sa z neho časť vody stráca. Ide o desiatky, niekedy aj stovky litrov vody ročne. Ak sa dopúšťa tvrdá alebo veľmi tvrdá voda, ktorá obsahuje veľa minerálov, začne sa tvoriť kyselina uhličitá (spôsobujúca hrdzavenie) a usadzovať vodný kameň. Zanášajú sa potrubia aj výmenník; v prípade liatinových kotlov môže vodný kameň dokonca spôsobiť aj prasknutie jednotlivých článkov. Aj keď sa kotol nepoškodí, vodný kameň tvorí miernu tepelnoizolačnú škrupinu, čo spôsobuje zhoršené vykurovacie vlastnosti kotla. Ak dopúšťate do systému ústredného kúrenia dažďovú vodu, v ktorej nie sú soli vápnika a horčíka, spomenutým problémom predchádzate a šetríte plyn, prípadne elektrinu potrebnú na vykurovanie.

Ako to funguje

Vyššie uvedené argumenty za používanie dažďovej vody v domácnosti určite podnietili otázku, ako to celé funguje? Voda steká zo strechy (ktorá by nemala byť eternitová alebo lepenková, aby sa z nej neuvoľňovali nebezpečné látky), prechádza cez prvé filtre, tzv. gaigre, ktoré zachytia hrubé nečistoty, a dažďovými zvodmi sa privedie ležatým zberným potrubím k šachte s centrálnym filtrom. Tam sa prefiltruje a nečistoty, ktoré na filtri zostanú, sa odvádzajú pomocou zostatkovej vody do vsakovacej jamy alebo kanalizácie. Cez antikorové sito filtra prechádza už prečistená voda. Tá sa privedie potrubím do prítokového hrdla nádrže, ktoré je ukončené špeciálnym prvkom tak, aby prichádzajúca voda nevírila usadeniny na dne nádrže. Prívod vody je bezhlučný a kyslík sa vnáša aj do hlbších vrstiev nádrže. Ťažšie častice, napríklad piesok, sa budú usadzovať na dne nádrže, ľahšie častice, napríklad peľ alebo prach, vyplávajú na hladinu, kde zostanú až do úplného naplnenia nádrže, potom sa odplavia do kanalizácie alebo vsakovacieho systému. Nádrž na vodu má aj prepadový sifón, ktorý istí situácie, keď by malo byť vody v nádrži priveľa – nadbytočná voda jednoducho odtečie do kanalizácie alebo vsakovacej jamy. Vždy treba zabezpečiť, aby sa voda a plyny nedostali z kanalizácie späť do nádrže. Preto sa sifón umiestneni nad rovinu spätného vzdutia kanalizácie alebo sa použije spätná klapka. Priemer potrubia prepadového sifónu musí byť vždy väčší ako prívod vody do zásobníka. Ďalším doplnkom môže byť mriežka proti hlodavcom. Z podzemnej nádrže sa voda k spotrebiteľovi dostáva pomocou sacej súpravy, ktorá je umiestnená tak, aby sa prívod vody vyhol prípadným usadeninám na dne nádrže, ako aj nečistotám na hladine. Nádrž je vhodné nechať niekoľkokrát ročne pretiecť, aby sa očistila od špiny plávajúcej na hladine.
Čerpadlo-vodáreň je riadené automatickou jednotkou, ktorá monitoruje množstvo dažďovej vody a v prípade jej nedostatku prepne pomocou hladinového spínača odber vody z vodovodu verejnej siete do zásobníka alebo, čo je podstatne ekonomickejšie, priamo do rozvodov úžitkovej vody (špeciálna úprava však musí zabezpečiť, aby z potrubia neprechádzali do úžitkovej vody škodliviny do potrubia na pitnú vodu). Rozvody v dome musia byť urobené dvojmo. Z hygienických dôvodov nie je prípustné, aby bolo niekde priame prepojenie medzi rozvodom úžitkovej dažďovej vody a rozvodom pitnej vody. Norma takéto riešenie nepripúšťa. Z automatickej doplňovacej jednotky sa voda dostáva výtlakovým potrubím priamo k spotrebiteľovi.

Miesta odberu by mali byť označené tak, aby bolo zrejmé, že prichádzajúca voda nie je pitná. Systém funguje automaticky, občas však treba skontrolovať filtre a vyčistiť nádrž. Ak chcete mať ešte čistejšiu vodu, môžete do výtlačného vedenia zaradiť kartušovací odkaľovací mikrofilter a na prítokové vedenie košíkový alebo samočistiaci filter. Naopak, ak chcete používať dažďovú vodu iba na polievanie záhrady, postačí systém bez špeciálnej filtrácie vody – treba len zabezpečiť, aby sa do akumulačnej nádrže nedostalo lístie a väčšie nečistoty.

Lapače dažďovej vody

Na trhu sú viaceré typy zariadení na zachytávanie dažďovej vody. Vyberajte ich podľa miestnych podmienok a toho, na čo chcete zachytenú vodu používať. Ak ju budete používať iba mimo domu, celé zariadenie môže byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak plánujete vodu využívať v dome, budete potrebovať podzemnú filtračnú šachtu v kombinácii s pokojným prítokom vody do nádrže. Pri používaní vody na pranie bielizne je dôležité, aby ste mali kvalitný filter a nádrž umiestnili pod zem (zamedzí sa tak prístupu svetla).
Nádrž na povrchu čelí zmenám teploty a prípadnému znečisteniu, preto nemožno očakávať kvalitnú vodu. Na polievanie záhrady však postačuje. Voda bez pohybu uskladnená v podzemnom zásobníku v tme a pri teplote 10 až 15 °C má minimálne podmienky na biologickú aktivitu. Do domácnosti sa voda dodáva síce krištáľovo čistá, no predsa len musíte počítať s miernym znečistím choroboplodnými zárodkami zo strechy a z potrubí. Podľa skúseností je to však také nepatrné zaťaženie, že pri zodpovednom používaní tejto vody nemôže prísť k ohrozeniu zdravia.

Osobitným prípadom pri výbere nádrže je požiadavka, aby slúžila nielen na zásobovanie vodou, ale aj na retenciu, čiže dočasnú akumuláciu nadmerného množstva zrážkovej vody. Tá pomáha odľahčovať kanalizačný systém v čase najväčších špičiek, čím chráni osoby aj majetok. Na využitie dažďovej vody by mala byť nádrž plná, naopak, na retenciu prázdna. Pre tento špeciálny prípad sa vyvinuli nádrže s plavákovou škrtiacou klapkou, kde časť nahromadenej vody odteká s časovým odstupom, a tým umožňuje, aby bola v nádrži istá zásoba vody, ale aj aby bol vždy dostatok voľného miesta na jej retenciu.
Veľkosť nádrže sa riadi veľkosťou strešnej plochy, prípadne predpokladanou spotrebou dažďovej vody (volí sa menšia z oboch veľkostí a prípadný zvyšok vody odchádza do vsakovacej jamy alebo kanalizácie). Používajú sa betónové, plastové, sklolaminátové alebo oceľové nádrže.

► Dažďovú vodu môže využívať každý rodinný dom. Množstvo zrážok spadnutých na 1 m2 v našich podmienkach variuje od 500 do 800 mm/m2 ročne. Samozrejme, závisí to od sklonu, tvaru a riešenia strechy.
► Na jedného člena domácnosti obvykle postačí objem zásobníka dažďovej vody približne 1 m3, čo v priemere zabezpečí zásobovanie domácnosti úžitkovou vodou na 3 týždne.
► Z hygienických dôvodov sa neodporúča skladovať vodu príliš dlho. Ak ste dlhší čas mimo domu, odporúča sa zásobník pred odchodom vyprázdniť a vyčistiť prívodné potrubie.
► Vybrať správnu veľkosť nádrže je dôležité z prevádzkových dôvodov aj z hľadiska jej optimálneho využitia. V súčasnosti sa na túto problematiku zameriavajú viaceré renomované firmy, ktoré vám s výberom veľkosti nádrže, ako aj celého systému pomôžu a dokážu ho aj osadiť a sprevádzkovať. Cena systému sa môže
pohybovať od 600 do 4 000 € (závisí od spôsobu využitia zrážkovej vody).

Montované betónové nádrže

Montované betónové nádrže z niekoľkých kusov skruží nie sú príliš výhodné, lebo je dosť pravdepodobné, že po niekoľkých desaťročiach prestanú v spojoch dobre tesniť. Lepšie je preto zhotoviť monolitickú betónovú nádrž, pri ktorej je predpoklad dlhodobého bezporuchového fungovania. Výhodou betónu je, že prirodzene neutralizuje kyslejšiu dažďovú vodu. Betónové nádrže sú odolné proti tlaku, môžete ich zhotoviť napríklad priamo pod príjazdovou cestou k domu (nádrž so vstupom by sa však nikdy nemala nachádzať pod garážou – oxid uhoľnatý z výfukových splodín je ťažší ako vzduch a klesá dole, čo môže znemožniť čistenie nádrže). Nevýhodou betónových nádrží je vyššia prácnosť pri zhotovení, vyššie priestorové nároky pri osadení a aj to, že treba dorobiť všetky inštalačné prestupy, ktoré niektoré druhy plastových nádrží majú už pripravené.

Plastové nádrže

Plastové nádrže sa vyrábajú z polyetylénu, polypropylénu alebo plastu zosilneného sklenými vláknami. Pri veľkosti nádrže do 6,5 m3 sú najlacnejším a najjednoduchším riešením. Sú odolné proti korózii, vďaka ich nízkej hmotnosti sa ľahko dopravia a ľahko sa s nimi manipuluje. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, takže si môžete vybrať presne takú nádrž, akú potrebujete. Navyše, odpadá starosť s prestupmi (tieto nádrže mávajú všetky potrebné otvory pripravené). Osadzujú sa na vopred zhotovenú vodorovnú betónovú dosku (prípadne na zhutnený štrkový podklad podľa pokynov výrobcu). Ak je zemina ľahko priepustná alebo hrozí prítomnosť spodnej či povrchovej vody, je vhodné obetónovanie nádrže v hrúbke 15 až 20 cm, aby sa steny nepoškodili tlakom vody. Neutralizáciu kyslej dažďovej vody zaistí kúsok prírodného vápenca.

Výber čerpadla

Môžete sa rozhodnúť pre ponorné alebo sacie čerpadlo – závisí od toho, ako budete využívať dažďovú vodu. Mimo domu, napríklad na zavlažovanie záhrady, je najjednoduchšie použiť ponorné čerpadlo, ktoré sa zavesí približne 15 cm nad dno nádrže a zaistí sa tak odber čistej vody, usadenín pri pravidelnej údržbe nádrže nebude určite na dne viac. Pri nedostatku vody sa čerpadlo samé vypne – je vybavené plavákovým spínačom, ktorý signalizuje pokles hladiny.

Sacie čerpadlo býva umiestnené mimo nádrže približne do vzdialenosti 10 m. K čerpadlu je pripojené sacie vedenie so sacím košom a spätnou klapkou. Sací kôš môže mať plavák, ktorý zaistí odber vody asi 10 až 15 cm pod hladinou alebo sa voda odoberá 10 až 15 cm nad dnom nádrže, kde je umiestnený klasický sací kôš. Čerpadlo s tlakovým spínačom udržiava tlak dažďovej vody v rozvodoch. Ak je umiestnené v dome, malo by mať tlakový zásobník, aby sa nespúšťalo po každom otočení kohútika a nespôsobovalo hluk.


Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: AEG-Electrolux, Fotky & Foto, isifa.com, Keramag kresby: Ing. arch. Jana Macinská
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o úsporách energie, 2011

Mohlo by vás tiež zaujímať:

PREČÍTAJTE SI TIEŽ Na inštaláciu kolektorov sú Slnko namiesto kotla x

Foto dňa

Drsný dom do drsnej prírody: Asymetria a hrdzavá fasáda

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky