Len pár dní v roku, ale kúriť treba (1.)

01.02.2013  |     

Energeticky úsporné domy sú vymyslené tak, aby mali čo najmenšie tepelné straty. Majú kompaktný tvar a výbornú tepelnú izoláciu. Takmer všetko teplo, čo sa v nich vyrobí činnosťou ľudí, používaním elektrospotrebičov alebo sa dovnútra dostane cez južne orientované zasklené plochy, sa v nich aj udrží. Teplo sa v zime nestráca vetraním cez otvorené okná a čerstvý vzduch sa predhrieva pomocou rekuperácie. Napriek všetkým týmto opatreniam aj tieto domy potrebujú v našich zemepisných šírkach tepelný zdroj a s ním súvisiacu vykurovaciu sústavu.

Ako teplo dostať tam, kam treba

Domy s nízkou spotrebou energie na vykurovanie sú ako stvorené na použitie nízkoteplotnej vykurovacej sústavy, v ktorej sa teplota média, určeného na transport tepla po dome, pohybuje na úrovni do 65 °C. Teplo môže po dome rozvádzať vzduch (teplovzdušné vykurovanie) alebo voda (teplovodné vykurovacie sústavy – podlahové, stenové, stropné). 
 
Keď zvažujete, ako si zakúriť vo vašom energeticky úspornom dome, začnite výberom vykurovacej sústavy. Rozhodnite sa, akým spôsobom budete teplo po dome transportovať, a výber tepelného zdroja sa od toho logicky odvinie.

Teplovzdušné vykurovanie:

Tento systém sa na využitie v energeticky úsporných domoch priam ponúka. V lepších nízkoenergetických domoch (so spotrebou tepla na vykurovanie do 25 kWh/(m2 za rok)) a v pasívnych domoch sa totiž nezaobídete bez systému núteného vetrania s rekuperáciou tepla. S rozvodnými kanálikmi na transport čerstvého vzduchu tu teda môžete na 100 % počítať. Mnohých investorov preto poteší, keď sa tieto kanáliky dajú využiť aj na rozvod vykurovacieho vzduchu, pretože ušetria peniaze na realizáciu samostatnej vykurovacej sústavy. Teplovzdušné vykurovanie sa rozdeľuje na systémy s cirkuláciou a bez cirkulácie. Vykurovací vzduch sa dohrieva buď vo výmenníku, kde preberá teplo naakumulované vo vode, alebo špirálou osadenou za rekuperačnou jednotkou. Predpokladom pre použitie teplovzdušného cirkulačného vykurovania je taká tepelná strata objektu, akú je schopná zaistiť vetracia/vykurovacia jednotka. Okrem úspory investičných nákladov sa teplovzdušný vykurovací systém môže pochváliť aj pružnou reguláciou (nemá veľkú zotrvačnosť), využívaním výhod, ktoré prináša samotný systém núteného vetrania (filtrovanie vzduchu, predhrev nasávaného vzduchu, zníženie prašnosti v dome atď.), možnosťou využiť energetické zisky jednotlivých miestností v celom dome (teplo z kozuba, solárne zisky) a schopnosťou v lete interiér chladiť (najlepšie s použitím zemného soľankového výmenníka). Ako to však v živote býva, každé riešenie má svoje pre aj proti. Hneď prvou nevýhodou je vysúšanie vzduchu v zimnom období, čo sa však dá odstrániť práve využitím systému s cirkulačnou vetvou a presne definovaným množstvom primiešavaného čerstvého vzduchu. Chýbajúcu sálavú zložku vykurovania možno doplniť napríklad stavbou kachľovej pece. Citlivejší ľudia môžu v dome vnímať aj zníženie koncentrácie záporných iontov v dôsledku rozvodu vzduchu v kovovom potrubí. Systém sa však dá doplniť vhodným ionizátorom. Pri teplovzdušnom vykurovaní sa nedá regulovať teplota zvlášť pre jednotlivé miestnosti a vzniká aj riziko prenosu hluku alebo pachov po dome.
 
V energeticky úsporných domoch je výhodné nainštalovať si podlahové alebo stropné elektrické vykurovanie. Je to najmä vďaka veľmi malým tepelným stratám objektu, takže nie je problém kúriť elektrinou a nerozvrátiť pri tom rodinný rozpočet. Okrem toho potešia aj malé nadobúdacia náklady, nulové náklady na údržbu a zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu. To všetko skracuje návratnosť celkovej investície do vykurovania. Toto riešenie sa však nedá považovať za ekologické, keďže elektrina sa nezískava len z obnoviteľných zdrojov energie a jej cena rastie a rásť bude. Medzi nevýhody takéhoto spôsobu vykurovania možno zaradiť aj samotný fakt, že nemáte žiadnu vykurovaciu sústavu, a teda uvažovať s odstupom času nad zmenou zdroja tepla (tepelné čerpadlo, kotol) a paliva by znamenalo veľkú investíciu a obrovské stavebné zásahy v celom dome. 

Nízkoteplotné teplovodné vykurovanie:

Veľmi obľúbený systém, ktorý každý pozná zo štandardnej výstavby. V dome s malou tepelnou stratou si však musíte uvedomiť, že na dosiahnutie tepelnej pohody často stačia len tepelné zisky od činnosti jeho obyvateľov a pasívne využívanie slnečnej energie. Ak sa teda nemá interiér prehrievať v okamihu, keď cez južne orientované okná začne páliť slnko, musí byť vykurovací systém navrhnutý tak, aby bol schopný pružne zareagovať na priebežné zmeny potreby tepla. V návrhu regulácie treba zohľadniť, že pri podlahovom vykurovaní je vykurovacím telesom betónová platňa s vysokou tepelnou zotrvačnosťou. V závislosti od konkrétneho typu môže mať podlahové vykurovanie tepelnú zotrvačnosť 2 až 8 hodín. Ak je však zvládnutý jeho návrh a systém reaguje v predstihu už na zmeny teploty v exteriéri, nielen na momentálne potreby interiéru, nemal by problém s prekúreným interiérom vzniknúť. Vhodnou náhradou podlahového vykurovania je vykurovanie stenové, ktoré si zachováva všetky jeho výhody a zároveň je možné ho využiť aj pri letnom chladení. 

 

 


Text: Nora Škripcová
Foto: archív firiem
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Záhrada 10/2019
v predaji


Veľký spievodca: Pestujeme chilli




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

 

Najnovšie príspevky