Časový harmonogram výstavby rodinného domu

Tento dokument má závažnú výpovednú hodnotu z pohľadu nielen časového trvania realizácie výstavby, ale aj z hľadiska kapacitného (nároky na ľudské zdroje, materiály, mechanizmy, energie) a v neposlednom rade aj z hľadiska financovania výstavby.

Čo obsahuje časový harmonogram

Časový plán na prípravu výstavby je súhrnný časový plán so základnými údajmi o pripravovanej výstavbe. Do časového plánu výstavby rodinného domu sa zaraďujú aj objekty, ktoré súvisia s funkčnosťou objektu. Môžu tam byť aj práce, ktoré súvisia s prípravou staveniska, napríklad asanačné práce v mieste novej výstavby, vybudovanie alebo prekládky inžinierskych sietí, objekt garáže, oplotenie, terénne a sadové úpravy a podobne. Z týchto objektov sa zostaví takzvaná objektová zostava s číslom a názvom objektu, s termínmi začatia a ukončenia výstavby objektov, prípadne aj s predpokladanými finančnými nárokmi (rozpočtovými nákladmi).

Do grafickej časti, ktorá sa skladá z časovej osi rozčlenenej na roky, kvartály a mesiace, sa zakreslí predpokladaný priebeh výstavby objektov s predpokladanými začiatkami a koncami výstavby, s ich nadväznosťami, súbežnosťou výstavby, prípadne s prerušením výstavby. Tento dokument vyjadruje vlastne zámer stavebníka a poskytne mu prehľad o jeho zamýšľaných aktivitách s možnosťou ich korigovania. Na zobrazenie časového prehľadu sa najčastejšie používa harmonogram (lineárne zobrazovanie, os x – čas, os y – objekty).

Technologické etapy

Pre realizáciu výstavby musí zhotovovateľ, respektíve dodávateľ stavby (pri dodávke na kľúč a pri svojpomocnej výstavbe si takúto orientačnú kalkuláciu s pomocou odborníka môže vypracovať stavebník aj sám) spracovať operatívny časový plán pre jednotlivé objekty stavby rodinného domu s podrobným rozpisom rozhodujúcich stavebných procesov, s ich objemami a potrebnými finančnými nárokmi. Pri zostavovaní podrobného časového harmonogramu sa vychádza z technologického členenia objektu. Objekt rodinného domu rozdelíme na jednotlivé technologicky ucelené časti – spodnú stavbu, vrchnú stavbu, zastrešenie a fasádu. Ďalšie členenie treba realizovať podľa technologických etáp (TE). Zaužívané je členenie:

• TE 0 – zemné konštrukcie – tvoria ju prípravné práce, odkopávky, prekopávky, vykopávky, vrúbenie výkopov (zabezpečenie proti zosunutiu), premiestňovanie vykopávok a podobne;
  
• TE 1 – základy – rozličné spôsoby zakladania (napr. vyhotovenie pásov, pätiek, dosiek), vyhotovenie izolácií proti vode. V tejto etape sa zvyčajne realizuje aj ležatá kanalizácia a konštrukcie umožňujúce rozvod energií;
  
• TE 2 – hrubá spodná stavba – vyhotovenie zvislých a vodorovných konštrukcií suterénu, zvislej a vodorovnej izolácie proti vode a ich ochrany, zásypy a obsypy;
  
• TE 3 – hrubá vrchná stavba – vyhotovenie zvislých a vodorovných nosných konštrukcií na vrchnej stavbe (montážou, betonážou, murovaním);
  
• TE 4 – strecha – vyhotovenie strešného plášťa alebo krovu (mazanín, násypov, tepelnej izolácie, hydroizolácie, klampiarskych konštrukcií, bleskozvodov, strešnej krytiny a pod.);
  
• TE 5 – priečky a hrubé inštalácie – vymurovanie priečok a sklobetónových konštrukcií, osadenie zárubní, vyhotovenie hrubých inštalačných rozvodov vody, kanalizácie, plynu ústredného vykurovania, elektroinštalácie, slaboprúdu, vzduchotechniky a podobne;
  
• TE 6 – omietky a podkladové vrstvy podláh – úpravy vnútorných povrchov stien, stropov, vyhotovenie mazanín, poterov, osadenie hrubých stolárskych a zámočníckych konštrukcií a podobne;
  
• TE 7 – podlahy a obklady – vyhotovenie podláh z dlaždíc, terazza, kameňa a keramických či kamenných obkladov;
  
• TE 8 – kompletizácia – vyhotovenie malieb a náterov, nášľapných vrstiev podláh, čalúnnické a sklenárske práce, kompletizovanie inštalácií, osadenie stolárskych a zámočníckych výrobkov, inštalácia výťahov, signalizačných, požiarnych a bezpečnostných zariadení a podobne;
  
• TE 9 – fasáda – vyhotovenie vonkajších povrchových úprav omietaním a obkladaním, klampiarske práce, stavba lešenia, ukončenie bleskozvodov, úpravy okolo objektu, ako sú odkvapový chodník, dlažba, vonkajšie schody, rampa a podobne;
  
• TE 10 – kontrola kvality a odovzdanie – tento proces prebieha súčasne s vyhotovením všetkých stavebných procesov, ktoré sú súčasťou uvedených procesov. Kontrolujú sa v ňom dôležité vlastnosti vstupných materiálov, technologických postupov a výsledných produktov všetkých stavebných procesov podľa kontrolných a skúšobných plánov. O kontrolách sa vedie dôsledná evidencia a zhromažďujú sa certifikáty použitých výrobkov a protokoly o realizovaných skúškach, testoch a revíziách, ktoré sa musia predložiť pri kolaudačnom konaní.

Toto členenie stavebných prác – procesov nie je záväzné, je len pomôckou pri triedení stavebných prác, takže si z neho treba vybrať vhodné časti v súlade s projektom.

Lehota výstavby

Čas trvania výstavby sa označuje pojmom lehota výstavby. Ide o čas výstavby zaznamenávaný od prvého záznamu v stavebnom denníku, do ktorého musí zhotovovateľ pravidelne zaznamenávať všetky vykonané pracovné činnosti, až po odovzdanie stavby protokolom medzi zhotovovateľom a stavebníkom. Lehotu výstavby môžeme určiť z pohľadu:

• platnosti stavebného povolenia, ktoré zväčša trvá 2 roky, to znamená že od vydania právoplatného stavebného povolenia treba do 2 rokov začať s výstavbou; stavebné povolenie na samotnú výstavbu má platnosť 3 roky. V prípade nedodržania stanovenej lehoty treba požiadať stavebný úrad o predĺženie lehoty;
  
• zámerov stavebníka, ktorý má svoje individuálne predstavy o rýchlosti výstavby, ale musia byť v súlade s platnými technickými a technologickými požiadavkami na výstavbu;
  
• možností financovania stavby s prípadným prerušovaním prác, ale v súlade s legislatívou;
  
• porovnateľného už realizovaného objektu, stavebník si koriguje lehotu výstavby podľa skúseností z predchádzajúcej podobnej výstavby;
  
• technologického – čas potrebný na výstavbu na základe technologickej analýzy, určenia sledu stavebných procesov, vypracovania výkazov výmer a ohodnotenia ich náročnosti.

Spôsoby zobrazovania časového plánu

Na znázornenie časového priebehu výstavby sa používajú tieto spôsoby:

• Harmonogram je najčastejšie používaná forma zobrazovania. Skladá sa z textovej a grafickej časti. Textová časť obsahuje v smere osi y základné alebo aj rozšírené informácie o objektoch alebo stavebných činnostiach, v smere osi x je znázornený čas v stĺpcoch, podľa zvolených časových jednotiek (rok, kvartál, mesiac). Pri zobrazovaní viacerých činností treba správne vyriešiť väzby medzi činnosťami – následnosť, súbežnosť, prípadne prestávky. Je to lineárne zobrazovanie, graf je prehľadný a zrozumiteľný. Dá sa však ťažko aktualizovať, v prípade zmien sa musí vypracovať nový harmongram.
  
• Cyklogram je spôsob znázornenia času v pravouhlom súradnicovom systéme, na osi x je čas, na osi y priestor. Činnosť je znázornená šikmo. Má teda len grafickú časť. Hovoríme o časopriestorovom zobrazovaní. Tento spôsob zobrazovania má výhodu v tom, že je prehľadný, vieme určiť aj čiastkové údaje v priestore alebo čase. Nevýhodou je náročné zostavovanie. Tento spôsob sa veľmi nevyužíva.
  
• Sieťový graf na základe sieťovej analýzy je súvislý orientovaný graf, ktorý má začiatok a koniec, môže byť hranovo alebo uzlovo definovaný – podľa spôsobu vyjadrenia činností a stavov. V tomto grafe sa hľadá takzvaná kritická cesta, ktorá je z časového hľadiska najdlhšia, ale bez časových rezerv. Tento spôsob sa menej používa, pretože jeho vypracovanie je viazané na špecialistu a počítačové i softvérové vybavenie. Pri vhodnom softvérovom programe však oceníme jeho vysokú aktualizačnú a výpovednú schopnosť. Výstupom je znázornenie činností lineárne (prehľadný harmonogram), automaticky je možné doplniť aj ďalšie kapacitné údaje.
  
• Časové plány môžeme zostaviť ručne alebo počítačovo. Ku grafickým spôsobom znázornenia časových plánov je vhodné urobiť aj stručnú technickú správu, ktorá slovne dopĺňa a komentuje zostavenie časových plánov.

Časové trvanie prác

Časové trvanie prác záleží na osobitostiach stavby, lokality, dopravnej dostupnosti, na jej špecifikách z hľadiska rozsahu vykonávaných prác, technologickej náročnosti. Časová náročnosť výstavby môže závisieť od:

• rozsahu stavebných prác a ich zložitosti,
  
• technologickej náročnosti,
  
• iných špecifík stavby – lokalita, dopravná dostupnosť, množstvo zemných prác, spôsob založenia objektu, ovplyvnenie spodnou vodou,
  
• ročného obdobia, v ktorom sa bude stavať,
  
• spôsobu výstavby – na kľúč, svojpomocne alebo kombináciou.

Každý objekt má svoje špecifiká, ktoré treba analyzovať, posúdiť a nakoniec navrhnúť riešenia realizácie výstavby. Pri zostavovaní časového plánu, ktorý musí vychádzať z dôslednej analýzy celého výstavbového procesu (počet pracovníkov, stavebných materiálov, mechanizmov, financií, energií, riešenie zariadenia staveniska a staveniskovej prevádzky) by sme mali rešpektovať tieto zásady:

• po prevzatí pozemku sa stavenisko oplotí a vybudujú sa nevyhnutné objekty zariadenia staveniska vrátane prípojok elektrickej energie a vody, ktoré by sa mohli využívať na stavebné účely;
  
• výstavba sa začne najzložitejším objektom;
  
• odporúča sa taký postup výstavby, aby sa v zimnom období dali realizovať práce v interiéri objektu (v minulosti sa odporúčalo nechať stavbu cez zimu „vymrznúť“, takže harmonogram výstavby prebiehal takto: na jeseň základy, od jari do jesene ďalšieho roku hrubá stavba so zastrešením, ďalší rok dokončovacie práce; tí odvážnejší, ktorí súrne potrebovali bývať, začali skoro na jar a na Vianoce sa sťahovali);
  
• mať na stavbe optimálny počet pracovníkov, podľa možností rovnomerný;
  
• prihliadať na finančné možnosti stavebníka a prispôsobiť sa im;
  
• na záver výstavby plánovať ukončenie prípojok inžinierskych sietí, vyhotovenie terénnych a sadových úprav.

131144

Časový harmonogram svojpomocne

Jednoduchý časový plán si môže stavebník vypracovať tak, že z projektovej dokumentácie si urobí výkaz výmer, t. j. vypočíta si objemy základných prác. Prenásobením týchto objemov príslušnými normami času, potrebnými na vykonanie jednotky produkcie, dostane celkový normový čas potrebný na vykonanie práce. Napríklad pri objeme prác 54 m³ muriva a normového času 2,64 Nh/m³ je normový čas 142,56 hodín. Pri časovom trvaní pracovnej zmeny 9 hodín a počte 4 pracovníkov bude práca trvať 3,96 dní, teda zaokrúhlene 4 dni. Dvojnásobný počet ľudí by túto prácu dokázal vykonať za 2 dni. Teda čas trvania jednotlivých prác bude závisieť aj od počtu pracovníkov, od vytvorenia vhodných technologických a pracovných podmienok, od možností plynulého zásobovania a podobne.

Údaje o normovej prácnosti sa dajú získať od špecializovaných odborníkov, ktorí sa zaoberajú zhotovovaním časových harmonogramov. Pri realizácii jednotlivých procesov sú dôležité aj technologické prestávky – v procesoch aj medzi nimi. Je to dôležité z hľadiska budúcej bezpečnosti, kvality aj estetiky stavby. S výstavbou rodinného domu sa môže začať až po získaní právoplatného stavebného povolenia. Časový plán výstavby v prípravnej fáze poskytne stavebníkovi ucelený obraz o celkovom počte objektov a potrebe financovania. Časový plán výstavby – harmonogram v realizačnej fáze bude stavebníkovi slúžiť na prehľad nielen o dĺžke výstavby, ale aj o potrebe zabezpečenia kapacít počas výstavby – pracovníkov, materiálu, mechanizmov, energií, ale aj financií. Jeho aktualizácia bude potrebná pri vážnejších zmenách z rôznych nepredvídaných dôvodov.