Charakteristika jednotlivých vrstiev strešnej záhrady

21. 03. 2011
Zdieľať

Predtým než vegetačnú strechu skutočne zrealizujete, musíte si stanoviť cieľ, ktorý má zeleň spĺňať. Hrúbka vegetačného súvrstvia zelenej strechy, ale aj skladba jej jednotlivých vrstiev totiž závisia od typu vegetácie.

Akými rastlinami sa intenzívna strešná záhrada osadzuje?

„Logicky je nutné voliť druhy, ktoré znesú priame a celodenné slnko,“ hovorí Martin Adamíra zo spoločnosti Zahrady Praha. Uplatnia sa tu trvalky, trávy, kríky, a dokonca aj stromy, zaujímavá je takisto bylinková výsadba, ktorá pekne vyzerá a nádherne prevonia okolitý vzduch.

Pri tvorbe intenzívnych strešných záhrad je dôležité použiť kvalitné špecializované strešné substráty, ktoré dlhodobo zabezpečia optimálnu výživovú hodnotu a dostatočnú priepustnosť nadbytočnej vody. Vhodné sú aj strešné substráty na báze lávy, drvenej tehly a prídavných komponentov. „V architektonicky náročnejších strešných záhradách treba rátať aj s inštaláciou závlahového systému,“ dopĺňa Martin Adamíra.

Charakteristika jednotlivých vrstiev a ich usporiadanie

Vo všeobecnosti môžeme vrstvy strešnej záhrady rozdeliť na tieto skupiny:
•    izolácia stavebnej konštrukcie strechy (dodáva sa pri stavbe objektu),
•    ochranná vrstva (proti prerastaniu koreňov),
•    drenážna vrstva,
•    hydroakumulačná vrstva,
•    filtračná vrstva,
•    substrát,
•    vegetačná vrstva.

Extenzívna strešná záhrada si nevyžaduje pravidelnú starostlivosť. Keďže pri tomto type zazelenenia strechy stačí malá vrstva substrátu, je možné ju realizovať aj na starších objektoch, bez špeciálnej stavebnej prípravy. (foto: martes FLORA)

 

Ochranná vrstva

Ochranná vrstva chráni izoláciu strešnej konštrukcie pred mechanickým poškodením drenážnou vrstvou. Táto vrstva zároveň zabraňuje prerastaniu koreňov.

Drenážna vrstva

Úlohou drenážnej vrstvy je spoľahlivý odtok prebytočnej vody, ktorá môže byť buď dažďová, alebo aj závlahová. Jej hrúbka, výber materiálu sú závislé od rôznych faktorov – či už hmotnostných, alebo klimatických podmienok prostredia. Môže byť minerálneho pôvodu (keramzit, láva, pemza, škvara, štrk, štrkopiesok), prípadne ide o priemyselne vyrábané rohože z rôznych materiálov. Pri použití čistých minerálnych substrátov (bez pôdy) možno drenážnu vrstvu nahradiť plastovou rohožou vytvárajúcu plastovú tvarovku schopnú zadržiavať vodu a zároveň ju vzlínať do substrátu. Tieto plastové tvarovky sú vyrobené väčšinou z recyklovaných odpadových materiálov. Ak sa použijú, drenážnu vrstvu možno vypustiť, a tak výrazne znížiť celkovú hmotnosť strešnej záhrady. Pri vyšších hrúbkach substrátov intenzívnych záhrad možno odtok vody zo strechy urýchliť sieťou drenážnych rúr v substráte.

Hydroakumulačná vrstva

Je v priamom styku s filtračnou vrstvou a zabezpečuje akumuláciu vody. Hydroakumulačná vrstva nemusí byť súčasťou všetkých strešných systémov. V oblastiach s pravidelnými zrážkami nemá táto vrstva prakticky nijaký význam. Hydroakumulačná vrstva môže tvoriť samostatnú vrstvu alebo je súčasťou inej vrstvy, najčastejšie drenážnej.

Intenzívna strešná záhrada. Založenie trávnika na streche potrebuje minimálnu vrstvu substrátu 25 cm  a s tým treba rátať už v návrhu stavby. (foto: martes FLORA)

 

Filtračná vrstva

Funkciou filtračnej vrstvy je chrániť drenážnu alebo hydroakumulačnú vrstvu pred zanášaním jemnými čiastočkami z pôdy či substrátu, ktoré splavuje pretekajúca voda. Zabraňuje aj prerastaniu koreňov do drenážnej, respektíve hydroakumulačnej vrstvy.

Substrát

Použitie substrátu závisí od intenzívnosti strechy a jej maximálneho povoleného zaťaženia na štvorcový meter.

Vegetačná vrstva je závislá od použitia technológie strešnej záhrady, klimatických podmienok a stupňa intenzívnosti strešných záhrad. Ak zvolíte intenzívny trávnik, stromy a kry, treba počítať s ich zavlažovaním v suchých mesiacoch. Pri extenzívnych záhradách sú najvhodnejšie rozchodníky, prípadne trávy alebo iné suchomilné trvalky. Pri intenzívnych záhradách možno použiť aj kry a stromy.

Všetky technické detaily strešnej záhrady treba riešiť systémovými prvkami, vrátane okrajov, ukončení vegetačnej časti so substrátom, odtokov a kontrolných šácht, ako aj napojenia na iné konštrukcie. Improvizácia tu nie je vítaná. (foto: Bawaco)

 

Ing. László Kovaly z firmy Bawaco, ktorá sa špecializuje na strešné záhrady, radí:

•  Nikde na streche so zeleňou nesmie byť miesto, kde by neodtekala voda. To znamená, že strecha musí byť pripravená tak, aby bola dokonale odvodnená – musí mať primeraný spád, musí mať vyriešené vpusty – či už vnútorné, atikové, alebo vonkajšie zvody. Nad strešným vtokom treba umiestniť kontrolnú šachtu s poklopom. Jej úlohou je zabezpečiť kontrolu ohraničeného priestoru nad odtokom vody. V závislosti od výšky ozelenenia sa volí výška kontrolnej šachty. Zo skúseností odporúčame, aby sa tieto konštrukčné detaily riešili systémovými prvkami, nie svojpomocne a aby sa firma, ktorá bude realizovať hydroizolácie, nesnažila vytvoriť okolo vpustu nejaké mriežky či sieťky, ktoré by mali zachytávať nečistoty a vyplavené časti vrstiev substrátu. To nefunguje. Treba tu použiť kontrolné šachty – systémové prvky, ktoré sa napoja na pripravené vpusty. Ak je odvod vody zo strechy riešený okrajovými strešnými odtokmi, možno využiť lemovacie lišty, ktoré zachytia substrát – to sú takisto systémové prvky overené v praxi.
•  Dôležité je, aby sa na vytvorenie fungujúcej strešnej záhrady využili systémové prvky, ktoré spĺňajú požiadavky medzinárodných predpisov.
•  Ako drenážnu vrstvu extenzívnych záhrad sa odporúča využiť drenážne a hydroakumulačné dosky, ktoré majú veľkú kapacitu na zadržanie vody potrebnej pre rastliny a vytvárajú aj vzduchovú medzeru nad aj pod sebou. Takto sa vytvoria ideálne podmienky na prevzdušnenie korienkov rastlín, a tým aj na ich zdravý rast – bez zahnívania. U nás sa ako drenážna a hydroakumulačná vrstva častejšie využívali kupolkové (tzv. nopové) fólie, a to najmä pre dobrú cenu, ale pre zdravý rast vegetácie sa nie vždy osvedčili.
•  Ak sa rozhodnete za intenzívnu strešnú záhradu, už vysadenie trávnika si vyžaduje aspoň 20 cm substrátu, preto s tým treba rátať už v projekte stavby.
•  Pri intenzívnej výsadbe s hrúbkou substrátu okolo 80?cm a viac preberá funkciu drenážnej vrstvy samotný substrát, v ktorom sa vytvoria špeciálne podmienky.
•  Pozor na mechanické poškodenie hydroizolačných vrstiev počas výstavby a pred vytvorením ochranných a vegetačných vrstiev! Po skúsenostiach s realizáciou mnohých strešných záhrad odporúčame nepustiť po ukončení hydroizolačných prác na strechu žiadneho stavbára ani tam neodkladať stavebný materiál (bežná prax na Slovensku). Na ochranu hydroizolačných vrstiev môžu slúžiť špeciálne drenážne zlisované polystyrénové panely, ktorých súčasťou je už aj filtračná vrstva, takže jednoduchým položením možno vytvoriť drenážnu, filtračnú a ochrannú vrstvu.

Realizáciu vegetačnej strechy zverte do rúk odborníkov. (foto: Bawaco)
Kategória: Stavba a rekonštrukcia Strecha, podkrovie
Tagy: drenážna ekologia izolácia ochranná strecha strešná substrát terasa vrstva záhrada zakladanie zeleň
Zdieľať článok

Diskusia