Vegetačná strecha – skvelé miesto na raňajky v tráve

02.05.2007  |     

Vegetačná strecha nie je novodobý pojem. Poznali ju už starí Rimania. Nemusíte sa však obávať, že budete vyzerať ako spiatočníci, ak sa pre ňu rozhodnete dnes. Práve naopak. Zelené strechy patria k dlhodobým trendom výstavby rodinných domov v zahraničí a svojich priaznivcov si pomaly nachádzajú aj u nás.

Plusy a mínusy zelenej strechy

Tak ako minca má rub aj líce, tak aj vegetačná strecha má svoje za a proti. Kladov zelenej strechy je hneď niekoľko:
  • Predlžuje životnosť strešnej konštrukcie. Vegetačná vrstva ju chráni pred výkyvmi teplôt a pred slnečným žiarením.
  • Znižuje náklady na údržbu hydroizolácie.
  • Vegetačná vrstva slúži ako izolant – v lete zabraňuje prehrievaniu a v zime chráni pred mrazom.
  • Postupným odparovaním dažďovej vody sa produkuje viac kyslíka, vďaka čomu sa zlepšuje mikroklíma. Okrem toho zachytáva prach, ochladzuje okolité prostredie a celkovo tak prispieva k vyššej kvalite ovzdušia.
  • Tlmí hlučnosť – znižuje hladinu rušivých zvukov z okolia takmer o 8 %.
  • Vysadená zeleň spríjemňuje zastavané územie.

Samozrejme, aj táto strecha má svoje chybičky krásy. Patria medzi ne:
  • Cena. Zelená strecha je drahšia ako akékoľvek iné riešenie plochej strechy. Aby plnila dostatočne svoju funkciu, nemožno na jej vytvorení šetriť.
  • Zvýšené nároky na statiku. V prípade, že sa rozhodnete pre plochú strechu, je dobré, ak si s architektom ujasníte, či bude aj zelená. Dodatočné dimenzovanie len zvyšuje náklady.
  • Každá strecha si vyžaduje údržbu. Ani zelená nie je výnimkou.

Ako začať

S výstavbou zelenej strechy treba rátať už pri architektonickom návrhu domu. Aj v prípade rekonštrukcie plochej strechy na vegetačnú je dôležité obrátiť sa na odborníka, ktorý posúdi technický stav a nosnosť strechy. Najdôležitejším kritériom je statika domu. Hmotnosť bežnej vrstvy mokrého substrátu je totiž až 250 kg/m2. Čím väčší porast na streche plánujete, tým väčšie množstvo zeminy budete potrebovať. Menšie stromy potrebujú až metrovú vrstvu pôdy, čo si vyžaduje odborný prístup už pri navrhovaní prvotného projektu.

Dôležitým faktorom na vytvorenie vegetačnej strechy je jej precízna technická realizácia. Ak sa pýtate, ako predísť nepríjemnostiam, existuje len jedna správna odpoveď – presným dodržaním technológie. Neodborná príprava môže spôsobiť, že rastlinám sa na streche nebude dariť, stavba začne vlhnúť a zatekať. Problémov môže byť niekoľko, preto radšej nepodceňujte nijakú fázu tvorby zelenej strechy.

Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce návrh vegetačnej strechy patria využitie miestností pod strechou, sklon strechy, možnosti prístupu na strechu, orientácia strechy na svetové strany, ako dlho bude strecha v tieni a jej viditeľnosť z okolia.

Ako vrstviť

Základom je hydroizolačná vrstva, ktorá musí byť odolná proti prerastaniu korienkov rastlín. Plastové fólie sú väčšinou odolné, asfaltové pásy sa dopĺňajú špeciálnou ochrannou vrstvou (plastovou fóliou), prípadne sa pri výrobe upravia prísadami alebo kovovou vložkou. Hydroizolácia sa inštaluje na spádovú vrstvu nad nosnou konštrukciou strechy. Minimálny spád, ktorý zabraňuje akumulácii vody pri dlhodobých dažďoch, je 1,5 až 2 %.

Hydroizolačnú vrstvu chráni ochranná vrstva, ktorú môžu tvoriť ochranné textílie, dosky, rohože, plastové pásy, drenážne vrstvy alebo betónová mazanina. Nasleduje drenážna vrstva, ktorá odvádza pretekajúcu vodu k strešným vtokom. Chráni vrstvy strešnej konštrukcie ležiace pod ňou. Niekedy slúži aj na akumuláciu vody. Vhodnými materiálmi sú pemza, štrk, expandovaná bridlica, štruktúrované plastové rohože, tvarované dosky z penových plastov a pod. Vždy však musia byť odolné proti biologickej korózii.

Filtračná vrstva zasa zabráni vyplavovaniu jemných častí substrátov a hydroakumulačnej vrstvy do drenážnej vrstvy. Zvyčajne sa používa difúzne otvorená, hnilobe odolná geotextília (polypropylénová) s nízkou nasiakavosťou (napríklad TYPAR SF 40).

Predposlednou je hydroakumulačná vrstva, ktorá zabezpečuje dostatok vody rastlinám. Tvoriť ju môžu sypké nasiakavé materiály, hrubovláknité rašeliny, savé penové plasty, textílie a pod. Najrozšírenejšie sú plastové profilované fólie, ktoré sa zvyčajne kombinujú s filtračnou vrstvou. Na záver kladieme substrát na pestovanie zelene.

Zeleň vo výškach

Výber vhodnej skladby zelene závisí od výšky substrátu, drenážnej a hydroakumulačnej vrstvy. Výsev by sa mal prispôsobiť požiadavkám jednotlivých porastov a rovnako aj starostlivosť. Samozrejme, nevyhnutné je pravidelné zavlažovanie.

Sú dva základné typy strešnej zelene:
  • Extenzívna zeleň je nižšia. Ide najmä o nenáročné suchomilné porasty (trávy, kvety, bonsaje, nízke kríky), ktoré sú schopné znášať extrémne podmienky. Vegetačnú vrstvu najčastejšie tvorí zmiešaný substrát s hrúbkou od 8 do 15 cm. Má schopnosť akumulovať vodu. Zavlažovací systém sa pri extenzívnej zeleni zvyčajne nebuduje. Čo je dôležité – na takej streche treba zaťažiť oblasti pri atikách, napríklad dlažbou.
  • Na strechách s intenzívnou zeleňou sa stretnete s vyšším porastom. Výnimkou nie sú náročnejšie rastliny, kríky a nižšie stromy. Vegetačná vrstva môže obsahovať jeden alebo viac typov substrátu. Jeho výška sa pohybuje od 20 cm vyššie, podľa druhu zelene. Intenzívna zelená strecha si vyžaduje vybudovanie zavlažovacieho systému a pravidelnú starostlivosť.

Rastliny vhodné na vegetačnú strechu: skalnica strechová (Sempervivum tectorum), ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), mednička brvitá (Melica ciliata), rožec plstnatý (Cerastium tomentosum), rozchodník skalný (Sedum reflexum), iskerník hľuznatý (Ranunculus bulbosus) a iné.


Text: Zuzana Joneková;
Foto: APP Bawaco, Stanislav Čižmárik, Fatra Izolfa, Sika, Vedag, archív vydavateľstva;
Zdroj: Všetko o streche, JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 5/2019 v predaji


21 horúcich jesenných trendov




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky