Zásady rekonštrukcie podkrovia (2.)

04.06.2010  |     

V centrách miest pribúdajú opravené strechy, na ktorých strešné okná signalizujú obývané priestory, a v okrajových štvrtiach vyrastajú na panelákoch nadstavby. Mesto sa nerozpína do šírky, ale rastie do výšky.

Dôvody sú celkom zrejmé: výhodou sú kratšie vzdialenosti, úspora investícií za nový pozemok a vybudovanie inžinierskych sietí aj ušetrená pôda, ktorú by sme ako cenné prírodné bohatstvo mali chrániť nielen pre súčasnosť, ale aj do budúcnosti.

Stavebný úrad

Na zobytnenie podkrovia je vždy potrebné stavebné povolenie. Aj v prípade, že sa nemení tvar krovu, zachová sa výška hrebeňa aj uličnej rímsy, teda ostáva rovnaký vonkajší vzhľad strechy, vždy ide o zásah do nosných konštrukcií a zmenu spôsobu užívania stavby, ktoré bez stavebného povolenia nesmiete urobiť. Každý prípad sa rieši individuálne na príslušnom stavebnom úrade podľa miestnej pôsobnosti. Výhodné je, ak si s architektom dojednáte v rámci vypracovania projektovej dokumentácie aj vybavenie potrebných povolení. Stavebný zákon je totiž zložitý a dať si vypracovať projekt, ktorý si budete musieť po prvej návšteve stavebného úradu prerobiť, nie je práve ekonomické riešenie.

Do priestorov po obvode dispozície, ktoré nemajú dostatočnú svetlú výšku, sú vhodné napríklad skrine a skrinky vyrobené na mieru. Ak sú hlbšie, je praktické vybaviť ich zásuvkami, vďaka ktorým budú dobre dostupné aj veci uložené celkom vzadu.

Všeobecné zásady

Podkrovný priestor sa musí rekonštruovať tak, aby ostala zachovaná únosnosť a stabilita konštrukcií v celom objekte. Na zabezpečenie celkovej pohody je dôležitá dostatočná a kvalitne zhotovená izolácia strešného plášťa, ako aj vhodný systém vykurovania, komfort môže zvýšiť klimatizácia. Musia sa splniť tiež nároky na denné osvetlenie a vetranie všetkých obytných miestností – dôležité je dobre rozvrhnúť počet, veľkosť a umiestnenie strešných okien a vikierov, napríklad aj vzhľadom na svetové strany. Kvalitné okná s možnosťou primeraného vetrania sú základom priaznivej klímy tak v lete, keď majú podstrešné priestory tendenciu prehrievať sa, ako aj v zime. Dôležité je tiež dodržanie platných noriem pre požiarnu bezpečnosť stavieb, ktoré sa týkajú stavebných konštrukcií a materiálov vrátane povrchových úprav.

 

V podkroviach je optimálnym stavebným postupom suchá výstavba. Jedným z vhodných stavebných materiálov sú sadrovláknité dosky, ktoré sú zároveň ochranou proti požiaru aj akustickým izolačným prvkom. Vďaka impregnácii, ktorá sa nanáša už pri výrobe, ich možno použiť aj v miestnostiach s vysokou vlhkosťou vzduchu – v kuchyniach a kúpeľniach. Sú relatívne pevné – napríklad doska s hrúbkou 12,5 mm zabudovaná v priečke alebo stene dokáže bez akejkoľvek výstuhy alebo využitia podpornej konštrukcie uniesť na skrutke s príchytkou (hmoždinkou) zvislé zaťaženie až 50 kg. Prebrúsením a vytmelením spojov sa jednoducho dosiahne rovný a hladký povrch.

Zateplenie strechy

Základom príjemného bývania v podkroví je dobre zateplená strešná konštrukcia – na výber je niekoľko typov izolačných materiálov (napríklad minerálna vlna, penový polystyrén, fúkaná celulózová izolácia atď.) aj niekoľko možností ich uloženia. Aby celkový tepelný odpor zodpovedal súčasným stavebným normám, vrstva tepelnej izolácie by mala byť hrubá okolo 200 mm (a viac). Tepelnú izoláciu možno umiestniť viacerými spôsobmi. Asi najčastejšie sa jedna vrstva ukladá medzi krokvy a ďalšia pod alebo nad ne tak, aby sa v súčte dosiahla potrebná hrúbka izolácie. Ak bude izolácia nad krokvami, nezmenší sa výška podkrovného priestoru a obnažené krokvy sa môžu stať originálnym interiérovým prvkom. Zaujímavá je aj možnosť prakticky využiť drevenú konštrukciu krovu – môže sa stať súčasťou políc, poslúžiť na zavesenie dekorácií a podobne.

Sadrovláknité dosky sú vhodným materiálom na montáž deliacich priečok (nenosných aj nosných), predsadených stien, zavesených podhľadov, nosných stropných konštrukcií aj podlahových systémov.

Pri zatepľovaní podkrovia sa nesmie zabudnúť na parozábranu – jej úlohou je zabrániť prenikaniu vlhkosti z interiéru do strešnej konštrukcie. Vlhkosť by totiž znížila izolačnú schopnosť zatepľovacieho materiálu a mohla by tiež zapríčiniť hnilobu, plesne a ďalšiu degradáciu materiálov v strešnej konštrukcii, ktorá by mohla vyústiť až do narušenia statiky celej strechy. Parozábrana sa ukladá pod vrstvu tepelnej izolácie (zo strany interiéru) a svoju funkciu bude plniť iba vtedy, ak budú všetky jej spoje aj pripojenia na ostatné strešné prvky dokonale tesné.

Akú technológiu výstavby zvoliť?

Mokrým stavebným procesom je lepšie sa v podkroví vyhnúť – skúsenosti ukazujú, že technológia suchej výstavby najlepšie vyhovuje tak na vybudovanie priečok, oddeľujúcich jednotlivé priestory, ako aj na realizáciu nových podláh. Takéto konštrukcie majú pre podkrovia hneď dve výhody – sú relatívne ľahké, takže zbytočne nezaťažia pôvodnú stavbu, a drevenému krovu vyhovuje aj to, že do stavby nevnášajú žiadnu vlhkosť.

Pri suchých podlahách sa nepracuje so žiadnou vlhkosťou, ktorá by ohrozila staré drevené konštrukcie a predĺžila čas výstavby. Na vyrovnanie podkladu sa používa suchý podsyp, ktorý zároveň zlepšuje tepelne- a zvukovoizolačné i protipožiarné vlastnosti konštrukcie, úlohou roznášacej vrstvy zo sadrovláknitých, cementovláknitých alebo drevovláknitých dosiek je rovnomerne rozložiť zaťaženie, ktoré sa ďalej prenáša do stropu pod podlahou.

Pri priečkach je v zásade na výber niekoľko typov konštrukčných dosiek (najčastejšie sa používajú sadrokartónové a sadrovláknité), ktoré sa montujú na základnú konštrukciu z kovových pozinkovaných profilov alebo z drevených lát (konštrukcia sa upevňuje ku krokvám, k podlahe a k stropu). Typ dosiek na opláštenie sa volí podľa požadovanej požiarnej odolnosti a účelu miestnosti (priestory so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou a pod.), zvukovoizolačnú schopnosť možno zvýšiť vložením izolácie (napríklad minerálnej vlny). V takýchto priečkach sa tiež dajú viesť všetky inštalácie.

Sendvičové panely s dreveným rámom a opláštením zo sadrovláknitých dosiek sa môžu použiť aj na nosné konštrukcie. Ich výhodou je nízka hmotnosť (preto minimálne zaťažujú konštrukciu stropov) spojená s vysokou únosnosťou. Hrúbka takejto nosnej steny môže byť už od 10,5 cm.

Aj do suchej podlahy sa dá zabudovať podlahové vykurovanie. Keďže suché podlahy sú konštruované ako plávajúce, dôležité je, aby boli od všetkých zvislých konštrukcií – priečok a stien – oddelené dilatačnou medzerou.

 

V súlade so stavebnými normami
• Svetlá výška obytných a pobytových miestností v podkroví musí byť aspoň 2 300 mm (odporúčaná je 2 600 mm). Miestnosti so skosenými stropmi musia mať túto svetlú výšku minimálne nad polovicou podlahovej plochy.
• Obytné miestnosti musia mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie a musia byť dostatočne vykurované s možnosťou regulácie teploty.
• Strešné okná a okná vo vikieroch by mali byť osadené tak, aby ich spodná hrana bola najviac 1 100 mm nad podlahou. Okno, ktorého spodná hrana je 1 500 mm nad podlahou alebo vyššie, neumožňuje dobrý výhľad na okolie ani pohodlné ovládanie. Najmä ak je vyššia nadmurovka, treba problém s výškou okenného parapetu vyriešiť stavebnou úpravou (okná sa napríklad osadia do výklenku). Pravidlá pritom platia tak pre maximálnu, ako aj pre minimálnu výšku parapetu – v obytných miestnostiach viac než 500 mm nad terénom musia byť okenné parapety najmenej 850 mm vysoké. Inak musí byť okno doplnené zábradlím alebo iným riešením, ktoré nahrádza zábradlie najmenej do tejto výšky.

ZDROJ: časopis Môj dom december 2009 - január 2010 JAGA GROUP, s.r.o.


Foto: Fermacell, archív vydavateľstva;
Text: Jitka Kulhánková, odborná spolupráca: Peter Šovčík, Fermacell

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Z mesta na vidiek: Druhú šancu na kúpu tohto domu už neprepásli

Najnovšie knihy a časopisy

Záhrada 9/2019
v predaji


Zimný rez stromov a krov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

 

Najnovšie príspevky