Domy so zelenou čiapkou

19.01.2006  |     

V súčasnosti sa stále viac presadzuje trend návratu k prírode. Snažíme sa tráviť v nej čo najviac času. Nečudo, veď človek je oddávna spätý s prírodu. Žiaľ, zelených plôch je čoraz menej, najmä v mestách. Jedným z riešení, ako včleniť zeleň do bývania tak, aby celkom prirodzene prestupovala interiér aj exteriér, aby sa skĺbila so stavebnými prvkami, je vegetačná strecha. Možno ste v niektorom časopise o bývaní obdivovali dom, ktorého strecha hýrila farbami a nežnou zeleňou. V ostatnom čase sa vegetačné strechy začínajú udomácňovať aj u nás. Je niekoľko firiem, na ktoré sa so svojimi požiadavkami môžete bez obáv obrátiť.

Čo si vlastne máme pod pojmom vegetačná strecha predstaviť? Jednoducho povedané, je to zelená strecha alebo strecha pokrytá vegetáciou. Vegetačné strechy nie sú výdobytkom modernej doby, práve naopak, ich klady oceňovali už staré historické kultúry. Stačí, ak si spomenieme na jeden zo siedmich divov sveta – visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone. Klady strešných záhrad oceňovali aj obyvatelia starého Ríma. Rozšírené boli v Taliansku, vo Francúzsku aj v ďalších európskych krajinách. Aj na Slovensku majú svoju históriu – v stredoveku ľudia vysádzali na strechy domov skalničky. Opustime však históriu a vráťme sa do súčasnosti. Vďaka širokej ponuke kvalitných materiálov a snahe o skvalitnenie životného prostredia sa vegetačné strechy začínajú vo väčšej miere presadzovať už aj dnes. Svoje opodstatnenie nachádzajú najmä pri rekonštrukciách plochých striech v husto zastavaných oblastiach s obmedzenou vegetáciou.

Za...

Aj tento druh striech má svoje klady, ale i zápory. Majú však viac výhod ako nevýhod. Ako sa rozhodnete, závisí len od vás. Dôležité je vedieť, čo toto riešenie so sebou prináša. Tu je zopár dôvodov, prečo zaodieť váš dom zelenou čapicou:

  • Vegetačná strecha v prvom rade chráni strešnú konštrukciu a jej izolačné vrstvy pred účinkami ultrafialového žiarenia. Znižuje náklady na údržbu hydroizolácie, ktorej životnosť je v tomto prípade dlhšia ako na streche, ktorá nie je chránená vegetáciou.
  • Vegetačná strecha zadržiava časť prirodzených vodných zrážok, ktoré by inak odtekali do kanalizácie, čím znižuje dimenzovanie a šetrí peniaze.
  • Tým, že sa zo strechy zachytená voda postupne odparuje, zlepšuje mikroklímu.
  • Vegetačná strecha zadržuje oxid uhličitý, časť prachu z ovzdušia a iné emisie.
  • Zeleň produkuje kyslík, čím prispieva k lepšej kvalite vzduchu.
  • Okrem iného vegetačná strecha tlmí hlučnosť a chráni priestory umiestnené priamo pod strechou pred nadmerným prehrievaním. V lete zabraňuje pretepleniu a v zime prílišnému ochladzovaniu obytných vnútorných priestorov. Zároveň zmierňuje teplotné výkyvy medzi dňom a nocou v obývacom priestore.
  • Zelená strecha spríjemňuje a oživuje prírodnými prvkami okolité prostredie vášho bydliska.
  • Strešná zeleň je vhodným biotopom pre rozličné druhy hmyzu či vtáky, ktoré práve v mestskej aglomerácii často márne hľadajú svoje prirodzené prostredie potrebné pre život. Okrem toho rastliny v čase kvitnutia sú lákadlom pre opeľovače (včely a motýle).

... a proti

Všetky spomínané vlastnosti jednoznačne hovoria v prospech zelených striech. Iste viete, že každá minca má svoj rub aj líce. A to platí aj pre vegetačné strechy. Skôr než sa rozhodnete, mali by ste niečo vedieť aj o ich „temnej“ stránke:

  • Vytvorenie zelenej strechy je pomerne finančne náročné. Cena štvorcového metra sa pohybuje od 1484 do 2195 Sk vrátane hydroizolácie a s dodávkou strešného substrátu s hrúbkou 8 cm. Ceny sú bez DPH.
  • Vegetačná strecha predstavuje veľkú statickú záťaž. Na to treba pamätať, ešte keď je váš dom vo fáze projektovania. Včas upozornite architekta na váš zámer vytvoriť si zelenú strechu. Jej dodatočné vybudovanie je zložitejšie a rozhodne si vyžaduje odbornú konzultáciu so statikom.
  • Pri nedostatočnom utesnení môže dôjsť k zatečeniu strechy, čo je spojené s ďalšími finančnými nákladmi.
  • Základná údržba sa robí jedenkrát do roka. Po ôsmich až desiatich rokoch treba rastlinky vytrhať a premnožiť.
  • Ak si myslíte, že si vegetačnú strechu vytvoríte raz a na celý život, musíme vás sklamať. Časom sa pôvodná kompozícia farebného usporiadania rastlín zmení, a to aj napriek pravidelnému prihnojovaniu. Až raz príde deň D, budete musieť špeciálny substrát vymeniť, aby vaša strecha mohla naďalej plniť svoju estetickú aj praktickú funkciu.

Aby nám nezatekalo do domu

Pri kladení jednotlivých vrstiev treba dodržať určité pravidlá – konštrukčné a statické parametre, kvalitné tesnenie, zateplenie a odvodnenie, aby ste boli s vegetačnou strechou spokojní a neľutovali svoje rozhodnutie.

Realizácia strešnej vegetácie si vyžaduje:

    • potrebnú nosnosť strešnej konštrukcie,
    • dôkladnú izoláciu,
    • zabránenie prerastaniu koreňov cez hydroizolačnú vrstvu.
    Hydroizolačná vrstva. Materiál použitý pri kladení tejto vrstvy by mal vyhovovať hydrofyzikálnej námahe. Hydroizolácia by sa mala testovať proti prerastaniu koreňov, v prípade plastových fólií to neznamená ďalšiu investíciu, fólie plnia spomínanú ochrannú funkciu. Ak použijete na hydroizoláciu bežné asfaltové pásy, nezabudnite ich doplniť o špeciálnu ochrannú vrstvu, kovovú vložku a pod. Ochranná vrstva proti prerastaniu koreňov sa musí chrániť pred mechanickým poškodením ochrannými textíliami, doskami alebo rohožami, ochrannými pásmi (najčastejšie plastovými), drenážnymi vrstvami, betónovou mazaninou alebo liatym asfaltom. Všetky tuhé vrstvy musia byť od hydroizolácie oddelené dilatačnou vrstvou.

    Pre správne fungovanie vegetačnej strechy je dôležitá drenážna vrstva, ktorá nielen zachytáva a odvádza vodu, ale súčasne zväčšuje priestor potrebný na rast koreňov. Na jej tvorbu môžeme zvoliť drenážne dosky a rohože či sypké materiály, ako sú štrk, láva, keramzit, drvená tehla alebo expandovaná bridlica. Tento materiál musí byť odolný proti biologickej korózii.

    Filtračná vrstva zabraňuje vyplavovaniu jemných častíc zo substrátu, a tým aj zanášaniu drenážnej vrstvy. Väčšinou sa používajú tkané alebo netkané geotextílie. Tie však nesmú obmedzovať rast rastlín. Kladú sa najmenej s desaťcentimetrovým presahom.

    Potrebné minimálne množstvo vody pre rastliny zabezpečuje hydroakumulačná vrstva, ktorú tvoria sypké materiály s dobrou nasávacou schopnosťou, hrubovláknitá rašelina, dosky z minerálnych vláken, textílie, profilované plastové fólie alebo penové plasty.

    Na takto pripravenú strechu nanesieme špeciálny záhradný substrát určený na vegetačné strechy, ktorý bude základom na rast vybraných druhov rastlín. Tie by sme mali počas vegetačného obdobia pravidelne prihnojovať.

    Zelenú záhradu si môžete založiť nielen na plochej, ale aj na šikmej (až do sklonu 40°) streche. Pri vegetačných strechách treba počítať s osvetlením a so zavlažovacím systémom. Od druhu vegetácie závisí aj hrúbka substrátu. Vegetácia môže byť intenzívna (stromy a kríky nad päť centimetrov) alebo extenzívna (machy, tráva do päť centimetrov).

    Poradie vrstiev pri intenzívnej vegetácii:

    • nosná strešná konštrukcia,
    • spádová vrstva (umožňuje bezproblémový odtok vody),
    • parotesná vrstva (zabraňuje šíreniu vlhkosti v strešnom plášti a zároveň slúži ako poistka v prípade poškodenia hydroizolačnej vrstvy),
    • tepelnoizolačná vrstva,
    • povlaková krytina s expanznou vrstvou, ak táto krytina nie je odolná proti prerastaniu koreňov, treba pridať ochrannú vrstvu proti prerastaniu koreňov,
    • drenážna vrstva (polystyrén, štrk) s maximálnou hrúbkou 100 mm,
    • filtračná vrstva,
    • hydroakumulačná vrstva (môže byť rašelina) s hrúbkou približne 50 mm,
    • pletivo (zabezpečuje stabilitu koreňov),
    • zemný substrát (podľa druhu vegetácie),
    • vegetácia.


    Text: Eva Kašáková, odborná konzultácia architekt Ing. Ondřej Fous;
    Foto: Stavcom, Tukan V. H., Vedag

    Mohlo by vás tiež zaujímať:

    Foto dňa

    Energeticky sebestačný mobilný dom ponúka plnohodnotné bývanie

    Najnovšie knihy a časopisy

    Najnovšie príspevky