Fasádne omietky a nátery

09. 12. 2010
Zdieľať

Pestrá ponuka, cielený marketing, vtipná reklama výrobcov fasádnych omietok a náterov patrí už k overeným spôsobom, ako nakriatnuť stavebníkov na kúpu materiálu. Množstvo a intenzita ponúk robia trh neprehľadným a stavebníkom, ale aj projektantom, neraz zamotajú hlavu. Pokúsili sme sa teda o malý vhľad do úprav fasádnych povrchov.

Poznáte to. Susedia už dokončili dom, tešia sa, že ich čakajú len drobné úpravy v dome… Po roku–dvoch zistia, že síce dom omietli a poriadne natreli, ale povrch praská alebo sa olupuje.

Možno chceli len ušetriť na penetračnom nátere a zbytočne ho riedili vodou, možno zabudli na aspoň 1,5 mm zrnitosť finálnej omietky alebo jednotlivé samostatné časti fasády neomietali na jeden záber. Pochybiť mohli aj v prípade, že nanášali klasickú vápenno-cementovú omietku pri použití kontaktného zatepľovacieho systému. Silikátový alebo akrylovo-silikónový penetračný náter, i keď nanesený na vyschnutú armovaciu vrstvu, je vhodným podkladom len pre ušľachtilé omietky. Vzhľad fasády môže nepriaznivo ovplyvniť aj striedanie výrobnej šarže omietky na ploche, ktorá má tvoriť ucelený povrch. Päť dní a vonkajšia teplota aspoň od 5 do 25 °C pomáhajú vyzrievaniu a vyschnutiu podkladu pred finálnou úpravou fasády. Ak však posledné dni pred omietaním alebo nanášaním náteru pršalo, dažďová voda, ale aj nižšie teploty znížia pevnosť a súdržnosť povrchu. Horúčavy a privysoké teploty zas príliš urýchlia vysychanie fasády, a tá napokon popraská.

Natierať alebo omietať?

O výbere vhodnej povrchovej úpravy by mala rozhodnúť predstava, aký bude výsledný vzhľad a členitosť fasády. Podľa finančných možností, farebnosti a štruktúry konečnej podoby fasády si možno vybrať z troch možností:
•    hladké fasádne nátery nanášané na zahladený povrch štukovej omietky (drsné plochy zvyšujú prácnosť a spotrebu náterového materiálu),
•    cenovo menej náročné minerálne ušľachtilé omietky nanášané na nahrubo stiahnutý povrch jadrovej omietky vzhľadovo pripomínajú pamätníkom staršej výstavby dobre známy brizolit (nahrubo stiahnutý alebo zdrsnený podklad je podmienkou dobrej prídržnosti minerálnej omietky),
•    tenkovrstvové v jadre prefarbené omietky, ktoré si pred konečnou úpravou fasády vyžadujú dostatočne vyzretý a zahladený povrch štukovej omietky.
Fasádne nátery majú nižšiu oteruvzdornosť, a tak sa automaticky predpokladá ich častejšia obnova. Tenkovrstvové prefarbované omietky v rôznych štruktúrach a farebných odtieňoch najúspešnejšie odolávajú poveternostným vplyvom, sú stálofarebné, a tak si za ich vlastnosti a dlhšiu životnosť treba aj priplatiť.

Povrchová vzájomnosť

Hladký náter či štruktúrovaný povrch fasády. Oba pre svoje prežitie a odolnosť proti poveternostným vplyvom musia mať vhodné zloženie a vlastnosti, ktoré im dovolia spolužiť s podkladom. Od okamihu, ako ich nanesú, začne ich úspešné alebo menej vydarené spolupôsobenie za slnečného počasia, v daždi, snehu, vetre, pod vplyvom výfukových plynov z automobilov, prachu, kyslých dažďov, obrastania machom či riasami… Pri výbere konkrétneho druhu fasádnej povrchovej úpravy treba preto navzájom zosúladiť podmienky spolupôsobenia fasádneho materiálu s materiálovými vlastnosťami povrchovej úpravy.

Vlastnosti fasádnych materiálov sú dané ich zložením; podstatný vplyv na ich kvalitu má druh použitého spojiva. To určuje vhodnosť použitia povrchovej úpravy na konkrétny podklad. Čo podklad, to iné materiálové zloženie, čo objekt a vonkajšie podmienky, to iná úroveň vlhkosti a priľnavosti. Spojivo sa má za každých okolností postarať o pevné a trvalé spojenie ostatných zložiek materiálu a o priľnavosť povrchovej úpravy k podkladu. Spomedzi moderných fasádnych materiálov si možno vybrať podľa druhu spojiva akrylátové, silikátové, silikónové a minerálne. V menšej miere sa používajú vápenné, cementové a rôzne rozpúšťadlové farby. Pri výbere vhodného materiálu sa musia rešpektovať charakteristické vlastnosti jednotlivých materiálov.

Nanášanie penetračných náterov:

Vynechaním penetrácie v celkovej skladbe fasádnych vrstiev možno dosiahnuť chvíľkovú úsporu financií, ale po čase sa zvýšia náklady na dodatočné opravy fasády. Penetračnými nátermi sa upravujú nosné podklady pred následným nanášaním materiálu na hladké a málo nasiakavé podklady alebo na zjednotenie nasiakavosti pri silno a nerovnomerne nasiakavých povrchoch. Materiály na penetráciu sa obyčajne spracujú neriedené, iba v odôvodnených prípadoch – pri dvojnásobnej penetrácii mimoriadne nasiakavých podkladov sa pri prvej aplikácii riedia s vodou v pomere 1:1 a nanesú valčekom, prípadne štetcom. Penetrácia zjednotí nasiakavosť povrchu armovacej vrstvy (sieťkovania) tak, aby ďalšia finálna vrstva omietky rovnomerne vyschla a mohla sa štruktúrovať. Na tento prípad slúži silikátový penetračný náter, na ktorý sa potom nanesie silikátová alebo silikónsilikátová omietka.
Akrylátovo-silikónový „penetrák“ patrí pod silikónovú alebo akrylátovú omietku a pod mozaikové či sadrové omietky. Takáto penetrácia spevňuje podklad, zabraňuje predčasnému vyschnutiu vrchnej omietky a zvyšuje súdržnosť s podkladom. Zjednotí prekrytie fasádnych farieb. Na hladké podklady sa zas nanášajú penetračné nátery s pridaním kremičitého piesku, ktorý vytvorí povrch podobný brúsnemu papieru.
Na ošetrenie poréznych a zvetraných povrchov hľadajte penetračný náter na hĺbkové spevnenie a zníženie nasiakavosti minerálnych podkladov. Tie spevní, zníži ich nasiakavosť pred aplikáciou ušľachtilých, ale aj bežných omietok a vyrovnávacích stierok. (zdroj: Cemix)

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: fasáda stavba domu
Zdieľať článok

Diskusia