Usporiadajte si obytný priestor

12.12.2011  |     

Obytný priestor domu či bytu dopraje svojím obyvateľom voľnejší pohyb, pocit usporiadanosti a stane sa aj priestrannejším, ak sa ešte pred zabývaním podriadi istým pravidlám.

Nie je tajomstvom, že viac ako dve tretiny svojho života trávime v uzavretých, človekom naprojektovaných domoch, prechádzame ich chodbami a miestnosťami, sedíme, dýchame, cítime každý ich detail, vnímame ich otvorenosť alebo uzatvorenosť. Každý po svojom a s vlastnou predstavou o pohodlnom a praktickom bývaní.

Pozorné zóny

Niekomu viac vyhovuje bezpečná blízkosť steny, inému sa páčia veľké presvetlené priestory s vysokými stropmi. Ako príjemne prežívame svoj čas v práci a doma, nemálo závisí od rámca, ktorý nám bol vymedzený stavebnými konštrukciami a architektonickým členením interiéru. Ak sa od začiatku citlivo dbalo na tvar pôdorysu a proporčnosť jednotlivých častí obytného priestoru, vzniká predpoklad pre harmonické bývanie. Na rovnakom pôdoryse a v rovnako veľkom obytnom priestore môže vzniknúť kvalitatívne odlišný interiér. Pri jeho modelovaní na funkčné zóny – komunikačnú, zónu činností a úložnú zónu – pomáha viacero alternatív rozmiestnenia priečok a ich vyhotovenia. Voľným priestorom bez nábytku a osou dispozície obytného priestoru má byť komunikačná zóna.

Tá sa, nezaprataná nábytkom, vetví do jednotlivých miestností, umožňuje voľný prístup k oknám, dverám, vypínačom a k zariadeniu domácnosti. Zóna ukladania má priamo nadväzovať na komunikačný priestor. Tam, kde sa varí, perie, pracuje pri počítači alebo relaxuje pri knihe, patria police a nábytok, do ktorého možno ukladať predmety spojené s vybranou činnosťou. Čo najmenšia vzdialenosť medzi týmito zónami minimalizuje zbytočné úkony. Interiérový odborník by mal určiť polohu, rozlohu a vzájomné väzby spomínaných zón už v návrhu. Mali by fungovať rovnako v rámci celej domácnosti, ako aj samostatných miestností. Vo veľkej miere sa na rozumnom dispozičnom členení a zónovaní domácnosti podieľajú priečky. Tie aj v modernom, voľne usporiadanom interiéri buď vymedzujú, alebo aspoň naznačujú hranice funkčných častí bytu či domu.

Podmienkou usporiadaného bývania je:

• umožniť bezprekážkový pohyb v miestnostiach a spojovacích častiach domácnosti vrátane vstupu do bytu či domu,
• vytvoriť dostatok priestoru na domáce aktivity (i pasivity), najmä na ranný nápor na kúpeľňu, prípravu pokrmov, ukladanie sa na spánok, ale aj spoločenský život v dennej časti bytu,
• vhodne umiestneniť a navrhnúť kapacitne postačujúci úložný priestor pre všetkých účastníkov domácnosti,
• vytvoriť dispozíciu obytného priestoru, ktorá odzrkadlí logickú nadväznosť jednotlivých miestností s ohľadom na činnosti, ktoré sa v nich odohrávajú,
• vopred zvážiť, či sú dôležitejšie stabilné priečky s možnosťou upevnenia policových systémov a ťažších nábytkových kusov, alebo na oddelenie postačí sadrokartónová priečka, ktorú možno po čase jednoducho odstrániť.


Priečna dispozícia

Rytmus a tok domáceho života nie je ustálený. Mení sa s potrebami a vekom rodinných príslušníkov. Bytová prevádzka je teda otvorený systém, vystavený nárazovým požiadavkám, ale aj postupným premenám. Miestnosti časom zmenia funkciu, komunikačný priestor sa musí prispôsobiť veku rodinných príslušníkov. Tam, kde bola niekoľko rokov nevyhnutná deliaca stena, treba v istej chvíli dispozíciu otvoriť a tam, kde sa prechádzalo, chcú mať domáci znenazdajky svoje zákutia na relax. Intimitu interiéru dotvoria priečky. Niekde ich treba viac, inde menej. Inak sa „priečkuje“ v prípade novostavby a inak pri prestavbe. Možno si vyberať podľa druhu materiálu, konštrukcie, funkcie, vzhľadu. S vývojom nových konštrukčne ľahkých a jednoducho zabudovateľných priečok sa ich technické riešenie stáva pre investorov druhoradým. Neoprávnene. Aj tu treba zvážiť vlastnosti a charakter susediacich miestností, ako i vzťah priečok k ostatným konštrukciám. Sú také priečky, ktoré sa zhotovia mokrou cestou, iné čiastočne mokrou a napokon tie, ktorých inštalácia je najrýchlejšia, a vybudujú sa nasucho. Skráti sa tak čas výstavby, a keď sa znova zmenia nároky spolubývajúcich na životný priestor, možno sa takýchto konštrukcií jednoducho zbaviť. Aj v prípade, že sa o dobudovaní priečky rozhodlo za plného chodu domácnosti, bude tento spôsob najprijateľnejší.

Priečka – ticho a ľahko

Priečky sa vyhotovujú ako samonosné konštrukcie. Prenášajú len vlastnú hmotnosť a nie sú oporou pre stropy!. Kotvíme ich výlučne do zvislých nosných častí domu. Akékoľvek kotvenie do stropu alebo do podlahy bráni prirodzenej dilatácii a prispieva k hlučnosti – takéto priečky by zintenzívnili prenos krokového hluku a na spojoch s vodorovnými konštrukciami by sa postupom času objavili trhliny. Ak priečka úspešne bráni šíreniu hluku vzduchom z jednej miestnosti do druhej, hovorí sa o jej dobrej vzduchovej nepriezvučnosti. Vytvorením dutín a vzduchových medzier v skladbe priečky sa zvyšuje jej schopnosť pohlcovať alebo tlmiť zvuk. Osvedčeným riešením pre tiché bývanie sú dvojité priečky. Pri ich vyhotovení sa kombinuje mäkká vrstva z drevovláknitých alebo drevotrieskových dosiek s tvrdou časťou priečky vymurovanej z tehly, pórobetónu alebo betónu. Medzi mäkkou a tvrdou vrstvou sa vynechá vzduchová medzera, ktorá sa sčasti zaplní zvukovou izoláciou.

Akčne a na sucho

Suchá výstavba priečok nepotrebuje vodu, aby sa pri chemických a stavebno-technologických procesoch naviazali jednotlivé prvky konštrukcie. Tie sa spájajú mechanicky s vopred pripravenou podkonštrukciou bez nároku na technologické prestávky. Takto sa možno k výsledku dopracovať za jeden až dva dni. Zaťaženie konštrukcie domu priečkami zmontovanými na sucho je minimálne, a tak nimi možno predeľovať priestor v klasických panelákoch bez obavy z neprimeraného namáhania stropných konštrukcií. Vo väčšine prípadov stačí ohlásiť stavebné úpravy iba preto, aby sa umožnila kontrola nakladania s odpadmi (sadrokartón nepatrí k nebezpečnému odpadu).

Ľahké priečky a polpriečky montované či na sucho postavené z kusových stavív za svoju existenciu vďačia sadrokartónu, sadrovláknu, drevocementu, prípadne materiálom z prírodných či plastových vlákien. Výrobcovia ich môžu dodávať ako monolity alebo vo forme viacvrstvových panelov s nosnou, ale aj izolačnou vrstvou. Na to, aby sa montované priečky nezosypali, potrebujú kostru z kovových či drevených profilov, na ktorú sa ukotvia. Má to výhodu – vytvorí sa stena s dutinou, ktorá sa môže vyplniť tepelnou či zvukovou izoláciou, inštalačnými rozvodmi, alebo poslúži ako stavebné puzdro pre posuvné dvere. Ľahké priečky možno tiež jednoducho demontovať a postaviť na inom mieste.

Noc a deň

Pôdorys navrhovaného obytného interiéru by mal zohľadniť delenie na dennú a nočnú časť. V tichej časti sa zvyčajne nachádza spálňa a detská izba. Kto v nich odpočíva, toho nerušia zvuky televízneho programu alebo rozhovor tých, ktorí ostali v obývačke. Kuchyňa s jej rušnými aktivitami by mala byť čo najďalej od nočnej zóny, najlepšie na opačnej strane dispozície bytu, ako sú spálne. V prípade rodinných domov alebo mezonetových bytov sa osvedčilo umiestnenie spální a pracovne na poschodie. Aj samotné miestnosti možno zónovať: pomôže nábytok vysunutý do priestoru, paraván, materiálové alebo farebné zmeny v použitom povrchu podlahy, obkladu či náteru. V prípade rozdelenia na nočnú a dennú časť ide len o provizórium alebo riešenie pre jednočlenné domácnosti. Obytný priestor najvýraznejšie a funkčne najdôslednejšie predelia priečky.


Text: Marína Ungerová, Etela Veselá
Foto: archív firiem
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 2/2020
v predaji


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

kúpiť v eshope

 

 

Najnovšie príspevky