Akú omietku použiť na fasádu domu

11.05.2012  |     

Aby obvodové steny budovy dlhodobo a bezchybne plnili svoju funkciu, musia byť chránené pred vplyvmi vonkajšieho prostredia, ktoré by mohli zmeniť ich fyzikálne vlastnosti a v konečnom dôsledku mať negatívny vplyv na kvalitu vnútorného prostredia.

Fasády bytových a rodinných domov sa najčastejšie upravujú omietaním. Okrem estetického dotvorenia vzhľadu budovy omietky chránia konštrukciu domu pred mechanickým poškodením, zrážkovou vodou, výkyvmi teplôt, nápormi vetra, pôsobením slnečného žiarenia, ale aj pred agresívnymi látkami obsiahnutými v daždi a vo vzduchu.

Jadrové omietky

Na omietanie muriva z pálenej hliny alebo pórobetónu sa tradične používajú vápenno-cementové omietky na minerálnej báze. Na murivo sa nanášajú vo viacerých vrstvách a tvoria tzv. jadrové omietkové systémy. Prvú vrstvu, ktorej úlohou je pevné prepojenie muriva s omietkou, tvorí prednástrek. Jeho dobrú priľnavosť k podkladu treba zabezpečiť tak, že sa nanesie na pevný a navlhčený povrch. Pri rekonštrukcii treba dbať na to, aby boli odstránené a opravené všetky nesúdržné a sypké časti, odstránený prach a nečistoty. Na zvýšenie súdržnosti starého muriva a na homogenizovanie rôznorodých materiálov je vhodné použiť aj penetračný náter, ktorý vsiakne hlboko do muriva a spevní ho. Prednástrek sa aplikuje v redšej konzistencii v približne 0,5 cm vrstve. Jadro omietky sa nanáša v jednej alebo viacerých vrstvách hrubých 1,5 až 2 cm. Väčšia hrúbka sa volí vtedy, keď je potrebné popasovať sa s nerovnomernosťami či širokými škárami v murive. Každá vrstva omietky sa môže nanášať až po dostatočnom vyzretí a vyschnutí tej predošlej vrstvy, pričom na každý 1 mm hrúbky omietky treba rátať s jedným dňom zretia. Priľnavosť novej vrstvy zabezpečí jemné zdrsnenie podkladu. Finálnu vrstvu fasády tvorí tenšia vrstva omietky (3 až 5 mm). Na tento účel slúži buď jemná vápenná, čiže štuková omietka, ktorá sa zvyčajne hladí, alebo niektorá z ušľachtilých omietok, ktoré dostať v rôznych farebných odtieňoch a zvyknú byť štruktúrované striekaním, škrabaním, ryhovaním a podobne.

Vrchné omietky

Na vrchné vrstvy omietok sa kladú najvyššie nároky, pretože musia spĺňať predstavy stavebníka z praktickej aj estetickej stránky. Svoje trvalé miesto v stavebníctve majú ušľachtilé omietky na minerálnej báze. Okrem toho, že domu prepožičiavajú krásny vzhľad, sú odolné, trvanlivé, svetlostále, majú vysokú difúznu priepustnosť a čo je dôležité – vyrábajú sa z ekologicky neškodných surovín – vápna, cementu, mramorového piesku, prípadne ďalších prírodných surovín. Ich nedostatok je, že sa pomerne rýchlo zanášajú prachom a sivejú. V daždivom počasí, keď prevlhnú, na čas stmavnú, pričom môžu byť viditeľné plochy z rozdielnych materiálov (napríklad betónové prievlaky alebo rôzne druhy muriva). Tento nedostatok možno odstrániť použitím egalizačného náteru, ktorý zabezpečí hydofóbnosť minerálnej omietky.

Popri klasických, tzv. ušľachtilých minerálnych omietkach, ktoré sa predávajú ako sypké omietkové zmesi, sú v ponuke aj moderné pastovité omietky na báze akrylátovej disperzie, vodného skla (silikátové) alebo silikónovej živice. Pre menších odberateľov sa predávajú vo vedrách, v pastovitej konzistencii, takže sú pripravené priamo na použitie. Nanášajú sa v tenkých vrstvách – buď na minerálnu jadrovú omietku, alebo na iný, dostatočne hladký podklad, či už priamo na murivo z presných murovacích tvárnic, alebo ako finálna úprava zatepľovacieho systému.

Ak sa tenkovrstvová omietka nenanáša na jadrovú omietku, zvyčajne treba použiť pod ňu výstužnú sieťovinu, ktorá povrch spevní a zhomogenizuje, čím zabráni vzniku trhlín a zmierni riziko mechanického poškodenia. Aby sa predišlo zbytočnému znehodnoteniu kvalitného prievzdušného muriva, sieťovina by sa nemala lepiť neprievzdušným lepidlom, ale zatláčať do tenkej vrstvy omietky. Takto možno predísť problémom s vysokou stavebnou vlhkosťou pri renovovaných stavbách, ako aj pri rýchlom uvedení novostavieb do prevádzky.

Prednosti pastovitých omietok

K výhodám moderných pastovitých omietok patrí najmä odolnosť proti vode, mechanickému poškodeniu alebo znečisteniu. Vďaka dobrému pomeru kvality a ceny sú najpoužívanejšie akrylátové omietky, ktoré sú odolné, hydrofóbne a dajú sa veľmi dobre tónovať. Dá sa s nimi pracovať aj pri teplotách pod bodom mrazu. (Povrchové úpravy fasád možno robiť aj v zimnom období pri teplotách od 1 do 15 °C, ak sa na finálnu úpravu použijú omietky so zimnou úpravou.) Ich nevýhodou je nízka prievzdušnosť a fakt, že po ich aplikovaní už nie je možné použiť materiály na báze vápna a cementu, ani na silikónovej alebo silikátovej báze.

Medzi najkvalitnejšie, ale i najdrahšie patria omietky na silikón-silikátovej báze, ktoré majú nielen všetky výhody akrylátových materiálov, ale zachovávajú si aj vysokú úroveň prievzdušnosti. Niektoré druhy týchto omietok boli vyvinuté tak, aby zabraňovali množeniu rias a machu na fasáde, iné majú vďaka použitej nanotechnológii samočistiaci efekt. Sú vhodné prakticky na všetky podkladové materiály s výnimkou akrylátu. Rovnako ako omietky na minerálnej báze, aj pastovité omietky môžu mať rôzne štruktúrovaný povrch.

Špeciálne omietky

Okrem omietok s primárnou funkciou ochrany muriva pred počasím poznáme aj špeciálne druhy omietok, ktoré toho dokážu o niečo viac. Medzi ne patria najmä tepelnoizolačné a sanačné omietky. Ich spoločným znakom je, že ide o jadrové omietky, ktoré sa nanášajú vo viacerých vrstvách. Omietacia zmes je pritom obohatená o také látky alebo materiály, ktoré vylepšujú ich vlastnosti.

Pri tepelnoizolačných omietkach sa do jadrovej omietky pridáva perlit alebo polystyrén. Keďže takýmto spôsobom možno zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti steny len veľmi mierne, tieto omietky sa používajú ako núdzové riešenie pri rekonštrukciách starších budov, ktoré nie je možné zatepliť tradičným spôsobom, alebo pri novostavbách, pri ktorých je vylepšenie tepelnotechnických vlastností muriva o pár percent dostačujúce.

Najčastejšie používaným typom špeciálnej omietky pri rekonštrukciách sú sanačné omietky. Ich úlohou je umožňovať rýchle a permanentné odparovanie vody a zároveň eliminovať účinky hydrofóbnych solí v murive, ktoré sú zodpovedné za zvýšenú hladinu vlhkosti v murive. Ide o soli, ktoré sa do muriva dostávajú spolu so vzlínajúcou vlhkosťou zo zeme. Sanačné omietky sa zvyčajne nanášajú len do výšky približne 2 m. Zvyšok budovy so zdravým murivom, ktoré nie je poškodené soľami, sa omieta bežnými typmi omietok. Spodné časti budov, ktoré zvyknú byť opticky vyčlenené ako sokle, sú zvyčajne chránené materiálmi odolnejšími proti mechanickému poškodeniu. Namiesto keramického či kamenného obkladu dobre poslúžia aj pevné cementové omietky alebo mozaikové omietky s obsahom drveného kameňa, či už žuly, alebo iných odolných hornín. Tieto omietky sú vďaka svojej farebnosti a štruktúre aj veľmi estetické.

Fasádne farby

Jednoduchým, rýchlym a účinným spôsobom, ako oživiť vzhľad domu, je aplikovať na fasádu farebný náter. Podobne ako omietky, rozoznávame fasádne farby na báze vápennej, akrylátovej, silikónovej a silikátovej. Obľube sa tešia akrylátové farby, ktoré sú najlacnejšie a ponúkajú širokú škálu jemných aj výrazných a sýtych farieb. Podobe ako tenkovrstvové omietky, aj fasádne farby môžu na seba preberať funkciu ochrany pred zanášaním špinou či množením rias. Týmito vlastnosťami sa vyznačujú najmä silikónové a silikátové farby, ako aj minerálne materiály. Tieto špeciálne farby sú ideálne najmä do prostredia s vysokým zaťažením, napríklad do priemyselných oblastí alebo na severné strany budov. V lokalitách s častými a najmä silnými náporovými dažďami sa odporúčajú silikónové alebo disperzné materiály s nízkou nasiakavosťou.

Pre nátery minerálnych omietok, špeciálne v historických a pamiatkovo chránených objektoch, pri ktorých je predpísané použitie pôvodných materiálov a technológií, sú stále v ponuke i vápenné farby.

Farebným náterom možno úspešne zamaskovať miesta po obnove starej opadávajúcej omietky. Aby sa zaručila dobrá priľnavosť farebného náteru a predišlo sa vznikom škvŕn v dôsledku rôznorodého podkladu, odporúča sa pod fasádnu farbu použiť vždy penetračný náter.


Text: Renáta Balogová
Foto: JAGA, Bien-Zenker, Baumit, Cemix, Mapei, Xella
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o výstavbe a rekonštrukcii svojpomocne, 2010

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Keď sa „stodola“ inšpiruje katalógovými domami

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky