Natrieť či nenatrieť drevenú fasádu?

08.07.2014  |     

Kvalitne navrhnutá a zrealizovaná drevená fasáda je univerzálna a vkusne doplní tradičnú i modernú architektúru. Drevo je prírodný materiál a vplyvom počasia mení svoju farebnosť, preto stojíte po voľbe materiálu okrem výberu vhodného typu aj pred ďalším rozhodnutím – natrieť či nenatrieť?

Aké možnosti úpravy dreva existujú?

Možnosti úpravy dreva pri použití na fasáde závisia predovšetkým od druhu dreviny. Exotické dreviny sa vo väčšine prípadov napúšťajú olejmi, mäkké dreviny sa zase upravujú tenkovrstvovou, zriedkavejšie hrubovrstvovou lazúrou. Pri mnohých drevinách je však stále populárnejšie ponechanie materiálu poveternostným vplyvom bez úpravy, čím sa dosiahne prirodzená striebrosivá patina. Energeticky náročnejšia, ale veľmi účinná je napríklad tepelná úprava, ktorou vzniká termodrevo. Drevo určené na fasádu domu sa môže upraviť aj tlakovou impregnáciou. 

Prečo drevená fasáda?

Drevo umožňuje vytvoriť dvojplášťovú prevetrávanú fasádu, ktorá je vlastne jediná vhodná na difúzne otvorené steny, a to za relatívne nízku cenu. V neposlednom rade je drevená fasáda veľmi ekologická, pretože obzvlášť pri použití európskych drevín zanecháva veľmi malú uhlíkovú stopu.

Termodrevo 

Termodrevo je v podstate akékoľvek drevo, ktoré prešlo tepelnou úpravou. Nemyslí sa tým klasické sušenie v sušičke, ale pečenie pri vysokých teplotách (až 200 °C). Proces pečenia trvá 48 až 96 hodín (v závislosti od dreviny) a výrazne sa ním zvyšuje odolnosť dreva. Pečením sa odstránia mnohé zložky, ktoré skracujú životný cyklus reziva (napríklad glukóza) a ich zvyšky v dreve skryštalizujú. Drevo sa tak stáva nezaujímavé napríklad pre drevokazný hmyz, keďže preň nemá žiadnu výživnú hodnotu. „Odstránením vlhkosti získa drevo rozmerovú stálosť a vďaka pečeniu aj zaujímavú farbu. Niekedy sa pred pečením kefuje oceľovými kefami, čím sa odstráni časť mäkkých vlákien a na povrch vystúpia tvrdé vlákna. Dosiahne sa tým veľmi zaujímavá textúra povrchu,“ vysvetľuje architekt Tomáš Guniš z architektonickej kancelárie ARCHISYSTEMS. Na výrobu termodreva sa dá použiť akákoľvek drevina, najčastejšie je to však smrek, borovica alebo jaseň. „Pre termodrevo je charakteristická tmavohnedá farba a niekedy sa o tejto úprave hovorí aj ako o „mŕtvom“ či „spálenom“ dreve. Nejde teda o klasickú povrchovú úpravu, ale o úpravu dreva ako materiálu v celom jeho priereze,“ dopĺňa Adriana Sedlár z architektonickej kancelárie Domesi, ktorá sa zameriava na drevostavby.   

Ako je to so starnutím dreva?

Odpovedá architekt František Lehocký, Zdravý dom, www.zdravydom.sk 

Často sa v praxi stretávam s požiadavkou, aby drevený obklad vyzeral stále tak, akoby ho práve namontovali. Toto od dreva bez povrchovej úpravy nečakajte. Ak chcete, aby drevo vyzeralo stále ako nové, je nutné ho v pravidelných intervaloch natierať, zvyčajne asi po štyroch až siedmich rokoch – podľa typu náteru a dreviny. Svoje rozhodnutie si dobre zvážte – ak už obklad raz natriete, budete musieť náter pravidelne obnovovať. Samozrejme, to závisí aj od druhu zvoleného dreva, napríklad termodrevo starne inak ako tepelne neupravované drevo.     

Tlaková impregnácia

Tlaková impregnácia je technológia úpravy, pri ktorej sa impregnačná látka dostáva do dreva prostredníctvom zvýšeného tlaku. Ide o metódu vhodnú na mäkké i tvrdé drevo. Výsledkom je sivozelená farba, na výber pritom máte viacero látok, takže drevo môže po aplikácii získať rôzne odtiene. Dôležité je však spomenúť, že aj takto ošetrené drevo časom starne a postupne mení svoju farbu na striebrosivú.  

Aký druh dreva použiť?

Najlacnejším variantom na drevenú fasádu sú mäkké dreviny – sibírsky alebo červený smrek. Z domácich tvrdých drevín je populárny najmä agát. Do cenovo vyššej kategórie, ale s dlhou životnosťou patria rôzne exotické dreviny ako massaranduba alebo ipe. Pri tepelne upravenom termodreve sa najčastejšie používa sibírsky smrek, borovica alebo jaseň.

Bez povrchovej úpravy

Drevené fasády bez úprav ponechané vplyvom poveternostných zmien (čím sa dosiahne efektná prirodzená sivá patina) sú u nás čoraz populárnejšie. Takáto úprava si pritom nevyžaduje žiadnu námahu – o všetko sa postará príroda. V našich podmienkach sa najčastejšie necháva zosivieť sibírsky smrekovec alebo domáci smrekovec opadavý, známy aj ako červený smrek alebo po česky modřín. Práve český názov dreviny dobre vystihuje jeho schopnosť zostarnúť do peknej sivomodrej farby. Celý tento proces, samozrejme, závisí od miestnych podmienok, patina na dreve je však spravidla rovnomerná asi po dvoch rokoch. Aj v prípade tohto typu fasády však odborníci odporúčajú použiť aspoň základnú ochrannú vrstvu vo forme olejov.

Pri úvahách o tom, či drevenú fasádu natierať alebo nenatierať, zvážte aj životnosť fasády – upravená drevina vydrží v našich podmienkach výrazne dlhšie.

Starnutie dreva a jeho rovnomernosť

Ak sa rozhodnete drevenú fasádu nenatierať, je dôležité akceptovať skutočnosť, že drevo v dôsledku rôznych poveternostných vplyvov starne. S ohľadom na rovnomerné zostarnutie je ideálne, ak stena degraduje vplyvom počasia všade rovnako, čo sa dá zvyčajne najlepšie dosiahnuť na stavbe v tvare čistej kocky, ktorá však nemusí vyhovovať každému investorovi. „Všade inde, teda na miestach, kde sú balkóny, presahy striech či rôzne iné členitosti, je to nereálne. Drevo, ktoré je presahom strechy chránené pred UV žiarením a dažďom, je vždy zničené menej. Už len malý presah, napríklad 4 cm oplechovania parapetu, sa po roku prejaví tak, že drevo pod parapetom nebude ešte vyblednté,“ vysvetľuje František Lehocký z ateliéru Zdravý dom, ktorý sa špecializuje na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie.  

Ako vybrať vhodnú povrchovú úpravu a drevinu?

Odpovedá architekt Tomáš Guniš, ARCHISYSTEMS, www.archisystems.sk

Pri výbere povrchovej úpravy a vhodnej dreviny na fasádu zvážte svoje možnosti a očakávania, ale i predpokladanú životnosť budovy či prostredie, v ktorom sa stavba nachádza. Pri vidieckom dome by som napríklad volil červený smrek – či už v prírodnej forme, alebo ako termodrevo. Do prostredia pekne zapadne a zub času jeho estetike neuškodí. Na predĺženie životnosti alebo spomalenie starnutia je možné ho raz za čas pretrieť tenkovrstvovou lazúrou. Do mestského prostredia by som zase vyberal odolné exotické dreviny, ktoré budú dlho pôsobiť elegantne. Prirodzenú patinu alebo olejovanie odporúčam v závislosti od miesta použitia.    

Akú životnosť má drevená fasáda?

Životnosť drevenej fasády ovplyvňuje celý rad faktorov – nielen tie zrejmé ako druh dreviny a povrchová úprava, ale aj zdanlivé detaily, medzi ktoré patria orientácia dreva či uhol zrezania profilu. „Fínsky výskum dokázal, že optimálna hrúbka obkladu by mala byť okolo 30 mm a ukladaný by mal byť zvislo. Životnosť takejto fasády môže byť v porovnaní s tenším vodorovne uloženým obkladom až dvojnásobná,“ vysvetľuje Tomáš Guniš. Zjednodušene sa ale dá povedať, že neošetrené mäkké drevo vydrží na fasáde asi 10 až 15 rokov, tepelne upravené termodrevo približne 30 rokov a napríklad veľmi odolná exotická drevina ipe bez akejkoľvek úpravy 40 až 60 rokov.

Natieranie fasády zvládne každý zručnejší domáci majster. Prax získa pomerne rýchlo, pretože povrchové úpravy treba periodicky opakovať – olejovanie sa odporúča obnoviť každý rok, tenkovrstvovú lazúru raz za niekoľko rokov.

PRIPRAVILA: NATÁLIA ŽÁKOVÁ ODBORNÁ SPOLUPRÁCA: ARCHISYSTEMS, DOMESI, ZDRAVÝ DOM
Foto: ARCHÍV FIRIEM, DANO VESELSKÝ
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 2/2020
v predaji


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

kúpiť v eshope

 

 

Najnovšie príspevky