06. 08. 2008
Zdieľať

Výber vhodného fasádneho materiálu a systému konštrukcie závisí od toho, na čo bude drevená fasáda slúžiť a aké sa na ňu budú klásť nároky. Okrem bežných požiadaviek treba posúdiť aj špecifické požiadavky, ktoré sú dané miestom stavby, nadmorskou výškou, podnebím alebo odlišnou prevádzkou budovy.

Základné požiadavky na fasádne plášte sú: zamedzenie prieniku vody a vetra do ďalších vrstiev konštrukcie, pevnosť (proti vetru a ďalším klimatickým vplyvom), odolnosť proti mechanickému poškodeniu alebo dokonca vniknutiu osôb, estetická funkcia, umožnenie prevetrávania spodných vrstiev (predovšetkým pri difúzne otvorených systémoch), ľahká údržba a dlhá životnosť. Pri drevených obkladoch a fasádach to býva kombinácia drevených pohľadových prvkov a podkladových fólií.

 


Drevené fasády

160202
Daniel Veselský

Základné konštrukčné princípy drevených fasád

Drevená fasáda by mala byť koncipovaná tak, aby sa v priebehu času menila a starla, a to, ak je to možné, ako jednotný celok. Na fasádne obklady možno použiť širokú škálu drevín s rôznou kresbou, štruktúrou, kvalitou, s rozličnými farebnými odtieňmi. Zásadný vplyv na estetiku fasády má zvolený profil a formát. Voľba profilu závisí od spôsobu jeho zamýšľaného použitia. Iné profily sa používajú na obklad orientovaný vertikálne a iné na horizontálny obklad. Smer vláken obkladu možno zvoliť zvislo, vodorovne alebo diagonálne. Pre zvislé, ako aj pre vodorovné usporiadanie dosák existujú rozmanité profilovania, ktoré zabezpečujú dobré odvedenie vody.

Pri diagonálnom usporiadaní dosák sa musí dbať na správne zhotovenie zvislých stykových škár. Vzhľadom na šikmé usporiadanie dosák voda odteká podľa usporiadania škár a zhromažďuje sa v stykových škárach a v rohoch, dverných a okenných otvoroch. Na fasádu sa odporúča používať radiálne a poloradiálne rezané dosky, pretože pri bočných (tangenciálnych) doskách môže v súvislosti s poveternosťou dochádzať k oddeleniu horných vrstiev dreva. Pri bočných doskách dochádza navyše k väčším deformáciám a častejším trhlinám. Najmenšia hrúbka vonkajšieho obkladu z masívneho dreva je 20 mm. Najväčšia šírka dosák na obklady na pero a drážku by nemala prekročiť 140 mm pre obklady nevystavené alebo málo vystavené poveternosti, prípadne 120 mm pre obklady extrémne vystavené poveternosti.

Všeobecne sa majú uprednostňovať úzke lamely (60, 70, 80 mm) pred širokými (120, 140 mm). Ošetrené drevené prvky musia mať polomer hrán najmenej 2,5 mm, aby sa zabezpečila dostatočná hrúbka náterového filmu. Pre väčšinu oblastí použitia možno odporučiť vlhkosť dreva (pri zabudovaní) medzi 12 až 16 %. Okrem paluboviek si možno vybrať zo širokého sortimentu dosák a hranolov.

Najjednoduchším typom dreveného obkladu sú tzv. prekladané dosky. Ide o pomerne starý a osvedčený spôsob, keď sa jednotlivé dosky cez seba jednoducho prekladajú a vďaka tomu môže voda stekať po fasáde a riziko zatekania do priestoru pod fasádou je len minimálne. Veľmi obľúbené sú tzv. latkové fasády skladané z jednotlivých latiek s rozličnými prierezmi od pravidelného štvorca až po obdĺžnik.

Rôzne fasádne preglejky sú veľmi populárnym typom drevených fasád, ale majú veľa úskalí. Pokiaľ ide o formáty doskových materiálov, výber je veľký. V závislosti od architektonického zámeru možno voliť od úzkych dlhých lamiel až po veľkoplošné dosky. Vždy je však vzhľadom na ekonomickosť prerezania vhodné voliť rozmery vychádzajúce z výrobných formátov jednotlivých dosák.

Navrhovanie drevených fasádnych systémov

Navrhovanie drevených fasádnych systémov má niekoľko základných pravidiel. Prvé pravidlo sa týka odsadenia dreveného obkladu od upraveného terénu minimálne o 250 (lepšie 300) mm. Dôležitým prvkom prevetrávaných drevených fasád, najmä pri drevostavbách, je zabezpečenie nepriepustnosti vody do vnútorných izolačných a konštrukčných vrstiev a zároveň umožnenie funkčného odvetrania.


Drevené fasády

160203

Na zabezpečenie požiadavky na zabránenie prenikania vody sú dve možnosti – vhodné použitie fasádnych prvkov s dobre vyriešenými detailmi a aplikácia vhodnej podkladovej difúznej fólie. Jeden z najstarších a dodnes používaných spôsobov dobre utesnenej fasády proti poveternosti sú práve prekladané dosky – z tohto princípu vychádzajú všetky profily palubových obkladov. Môžeme sa rozhodnúť pre najrôznejšie profily zabezpečujúce najrozmanitejší estetický efekt. Palubovky sú zároveň najlepším riešením z hľadiska dilatácií.

Úplne iná situácia je pri fasádnych prvkoch, ktoré nezaručia dostatočnú tesnosť a pri ktorých je podkladová fólia úplnou nevyhnutnosťou. Ide predovšetkým o zmienené latkové fasády, pri ktorých je dobrá voľba a dobré zhotovenie podkladovej fólie nevyhnutnosťou. S touto fóliou často pracujeme aj ako so súčasťou pohľadovej vrstvy vrátane vhodnej voľby jej farby.

Pri týchto systémoch počítame s tým, že sa voda dostane až na povrch fólie alebo po nej dokonca bude stekať. Na zabezpečenie funkčnosti takejto fasády je nevyhnutná jej správna dimenzia a zhotovenie vzduchovej medzery medzi vnútorným povrchom drevených prvkov a fólií. Zrážkové vody v medzere stratia rýchlosť a stečú dole.

Detaily drevených fasád

Dobre zvládnuť drevenú fasádu v ploche je základ, mať dobre vyriešené jej detaily je umenie. Hlavnou skupinou detailov, ktoré sú charakteristické pre drevené fasády, rovnako ako pre akékoľvek zavesené fasády, sú detaily zakončenia a prechodov. Ide najmä o zakončenia pri nárožiach, sokloch, strechách, výplniach otvorov (napr. okien a dverí), parapetoch a atikách. Princíp riešenia nárožia drevených fasád vždy záleží od použitého fasádneho prvku.

Jedným z najelegantnejších riešení je skosenie oboch prvkov tak, aby vytvorili súmerné nárožie. Toto riešenie však vyžaduje zvýšenú presnosť. Ďalšou možnosťou je nárožie, kde uprednostníme jeden z povrchov, ktorý pretiahneme cez druhý a druhý prirazíme natupo. Zaujímavé riešenie dosiahneme vtedy, ak pridáme drevený hranol, čím docielime až nábytkársky čistý detail, ktorý pôsobí rovnako z oboch strán fasády. Alternatívou môže byť vloženie kovovej lišty s prierezom v tvare L.


Drevené fasády

160205
J. Štefko

Ďalším detailom je prechod medzi drevenou fasádou a fasádou z iného materiálu. Vhodnou ukážkou je prechod medzi dreveným plášťom a kontaktným zatepľovacím systémom (extrudovaný polystyrén) s tenkovrstvovou omietkou. Základným problémom je rozdielna hrúbka týchto dvoch systémov. Na prechode dvoch materiálov treba vždy rátať s dilatáciou. Treba zabezpečiť funkčné riešenie napojenia, ako aj zakrytie bočnej hrany dreveného obkladu. Na zakrytie možno použiť ofrézovanú dosku alebo iný drevený prvok v rovnakom materiálovom a farebnom riešení ako plocha celého obkladu. Rovnako dobre ako drevený prvok môže slúžiť aj hliníková alebo antikorová lišta.

Základným princípom zavesených alebo aj prevetrávaných plášťov je možnosť odvetrania medzery medzi pohľadovým plášťom a ďalšími funkčnými vrstvami pod ním. Toto prevetrávanie by malo byť vždy funkčné, čo so sebou prináša špeciálne nároky na úpravu predovšetkým horizontálnych zakončovacích prvkov. Jedným z riešení je inštalácia mriežky do fasádneho systému.

Spojovacie prvky

Spojovacie prvky sú technickým doplnkom, ktorý môže fasádu vhodne dopĺňať, ale aj nevhodne narušovať. Jednotlivé drevené elementy sa musia trvalo upevniť. Na jednej strane sa má zabrániť deformácii jednotlivých konštrukčných prvkov, na druhej strane má byť do určitej miery umožnená zmena rozmerov (spôsobená zosychaním a napúčaním), aby v drevených častiach nedochádzalo k trhlinám. Obklady z masívneho dreva sa pripevňujú klincami, skrutkami do dreva alebo sponkami. Okrem toho existujú rozmanité druhy patentových príchytiek alebo pripevňovacieho kovania a háčikov.

Pripevňovanie v zásade vždy závisí od profilovania a presahovania drevených častí na prednej a zadnej strane a môže byť viditeľné alebo neviditeľné. Podstatné kritériá na voľbu spojovacieho prostriedku sú únosnosť, trvanlivosť a odolnosť proti poveternosti. Pri klincoch a skrutkách do dreva hĺbka zasahovania závisí od hrúbky pripojovaného obkladu. Tesárskym pravidlom je, že dĺžka klinca musí byť najmenej trojnásobkom hrúbky pripájanej dosky. Hlava spojovacieho prostriedku nesmie z povrchu dreveného prvku vyčnievať a nesmie byť ani zarazená/zaskrutkovaná hlbšie. Sponky sa odporúčajú len na neviditeľné pripevnenie.

Vzhľad prvkov nesmie byť ovplyvnený spojovacími prostriedkami. Nesmie teda dochádzať k viditeľnému sfarbeniu v dreve, spôsobenému použitím nepozinkovaných klincov, prípadne skrutiek do dreva, alebo chemickými reakciami kovov s drevom.

Kontrola a udržiavanie

Každý obkladový materiál na dosiahnutie čo najväčšej trvanlivosti vyžaduje udržiavacie práce. Pri obkladoch fasád z dreva závisí požadovaná prácnosť udržiavania od presadenia koncepcie ochrany dreva pri prvom zhotovení. Bez udržiavania dochádza po kontinuálnej strate funkcie k rýchlemu zničeniu. Sanácia v tomto prípade znamená nahradenie nepoužiteľného obkladu.

Požiarne hľadisko drevených fasád

Pri drevených fasádach treba dbať na zvýšené riziko požiaru. Určitým riešením požiarneho hľadiska drevených fasád je používanie tenkých profilov s nízkou hustotou, čo je však v úplnom rozpore s požiadavkami na funkčnosť a trvanlivosť fasády. Neraz potom dochádza k posunutiu stavby v rámci pozemku či k iným zásahom do koncepcie návrhu. S týmto faktorom však treba dopredu rátať a rozhodne ho netreba podceňovať.

Článok vyšiel v publikácii Všetko o dreve v interiéri a exteriéri, JAGA GROUP 2008

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: drevené fasády drevo fasády
Zdieľať článok

Diskusia