Iná košeľa, iný kabát

225655

Ak sa rozhodnete pre zateplenie fasády, mali by ste si dať spracovať energetický audit a kvalitný projekt s komplexným riešením pre konkrétny objekt. Dôležitý je aj výber realizačnej firmy so skúsenosťami s realizáciou zatepľovania. Firma by mala mať osvedčenie o zaškolení pracovníkov k montáži zatepľovacieho systému u výrobcu alebo dodávateľa. Je dobré, keď si sami overíte kvalitu realizačnej firmy osobnou prehliadkou referenčných stavieb, ktoré sa zateplili vybraným tepelnoizolačným systémom. To vám poskytne väčšiu záruku solídnosti tejto stavebnej spoločnosti a pomôže pri rozhodovaní. Zateplenie fasády sa môže realizovať niekoľkými spôsobmi. Podľa spôsobu vyhotovenia môžeme zatepľovacie systémy rozdeliť na kontaktné zatepľovacie systémy, bezkontaktné zatepľovacie systémy so vzduchovou medzerou a termoizolačné omietky.
 

Bezkontaktné zatepľovacie systémy so vzduchovou medzerou

Medzi tepelnoizolačnou vrstvou a predsadeným obkladom majú prevetrávanú vzduchovú medzeru, ktorou sa odvádza prípadná vlhkosť. Systém tvoria nosné bodové prvky alebo nosná roštová konštrukcia, tepelnoizolačná vrstva a ochranná vrstva –predsadený obklad. Na obklady sa používajú pásy alebo dosky z betónu, keramiky, plastov, dreva, kameňa alebo kovov. Bezkontaktné fasády sú vhodné najmä ako dodatočné zateplenie budov s vyššou vnútornou vlhkosťou alebo pre budovy, pri ktorých sa predpokladá, že sa fasáda pokryje obkladom. Realizácia systému bezkontaktnej fasády je najmä v niektorých detailoch (v kútoch, pri osadení okien a pod.) technicky a časovo náročnejší. Cenu ovplyvňuje predovšetkým typ použitého obkladového materiálu a spôsob ukotvenia. V súčasnosti je na trhu dostatočný výber týchto materiálov od rôznych firiem. Výber konkrétneho materiálu treba podriadiť predovšetkým funkčným požiadavkám a až potom požiadavkám estetickým.
 

Termoregulačné omietky

Skladajú sa z tepelnoizolačnej omietky a ochrannej omietkovej vrstvy hrubej 30 až 40 mm. Majú výrazne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti než omietky klasické a pri väčších hrúbkach je nutné ich vystužiť sieťovinou. Uplatňujú sa najmä pri zatepľovaní exteriéru historických budov s členitou fasádou, kde nie je možné použiť klasický tepelnoizolačný systém. Pri rodinných domoch ich možno použiť napríklad okolo okien a pri zložitejších detailoch. Ich nevýhodou je výrazne nižšia hodnota tepelného odporu zateplenia; keď sa už teda do zateplenia púšťate, treba zvážiť, či bude toto riešenie postačujúce.
 

Kontaktné zatepľovacie systémy ETICS

225653

Dnes sa pri rodinných domoch najčastejšie stretnete s vonkajším kontaktným zatepľovacím systémom ETICS (External Thermal Insulation Composites Systems), ktorý musí byť certifikovaný ako celok. Ako sme už spomenuli, je vhodné vyberať realizačnú firmu, ktorá predloží referencie o realizovaných zateplení konkrétnym tepelnoizolačným systémom. Najideálnejšie je, ak si realizácie môžete aj pozrieť. Pri kontaktnom zatepľovacom systéme sa tepelný izolant upevňuje na podklad – vonkajšiu stenu – lepidlom a rozperkami äz češtiny známejšia hmoždinka) Po nalepení dosiek na stenu musí podľa odporúčaní výrobcu lepidla nasledovať technologická prestávka. Potom sa nanesie výstužná vrstva z malty, do ktorej sa zatláča sklotextilná mriežka. Opäť treba dodržať technologickú prestávku – takú dlhú, akú predpisuje výrobca maltovej zmesi. Konečná povrchová úprava spočíva v tom, že sa nanesie tenkovrstvová disperzná alebo minerálna omietka.
 

Vyhotovenie povrchovej vrstvy kontaktného zatepľovacieho systému pomocou omietok

Po dostatočnom vyzretí lepidla treba pripraviť podklad na nanesenie povrchovej vrstvy. Jej druh spravidla predpisuje výrobca zatepľovacieho systému. Obsahuje zvyčajne styroakrylátové spojivo, emulziu silikónovej živice, minerálne plnivá, prísady a vodu. Po zaschnutí povrchovej vrstvy sa môže nanášať konečná vrstva. Ako konečná vrstva kontaktných zatepľovacích systémov používa silikátová alebo silikónová omietka, prípadne niektoré špeciálne systémové omietky. V žiadnom prípade nie je vhodné použiť iné omietky ako systémové, pretože tie spolupôsobia s celým systémom. Napríklad pri použití nevhodnej omietky, ktorá má vyšší difúzny odpor, sa môžu pod vplyvom vlhnutia vyskytnúť rozličné poruchy a v konečnom dôsledku aj poruchy celého zateplenia, a tým aj vlhnutie interiéru.
 

Silikátová a silikónová omietka

Silikátová omietka je určená na vytváranie výrazných povrchov so štruktúrami ryhovanej a tzv. drhnutej omietky. Dodáva sa zvyčajne pripravená na použitie bez nutnosti akejkoľvek úpravy. Dodatočné úpravy obvykle omietku znehodnotia. Silikónové omietky sú vhodnejšie do náročnejších podmienok, spôsob ich dodávania a spracovania je obdobný ako pri silikátových omietkach. Žiadna z povrchových úprav sa nesmie spracovávať v nevhodnom počasí. Neodporúča sa nanášať ich, ak hrozí dážď, pretože voda čerstvo nanesenú omietku zmyje. Taktiež sa tieto omietky nesmú spracovávať pri teplote nižšej ako 5 ^oC, pretože nedokážu adekvátne stuhnúť.

 

Samočistiaca omietka

Špecifickou povrchovou vrstvou je samočistiaca omietka. Je to špeciálna omietka založená na nanotechnológiách, má špeciálny povrch s nanoporéznou štruktúrou, ktorý je mikroskopicky hladký. Nanopóry sú príliš malé na to, aby sa na ich povrchu dokázali usadiť organické či anorganické čiastočky nečistôt. Ak sa aj nejaké usadia, účinkom UV žiarenia, dažďa, vetra, snehu a zmien teplôt na povrchu zvetrávajú a uvoľňujú sa z fasády. Samočistiaca omietka má navyše veľmi nízky elektrostatický náboj, preto nepriťahuje nečistoty, a fasáda sa tak neznečisťuje – zostáva prirodzene čistá a krásna a odoláva tak znečisťovaniu, ako aj vzniku plesní a lišajníkov, pretože má optimálnu paropriepustnosť a rýchlo sa vysušuje.
 

Difúzny odpor materiálov

225660

Povrch kontaktného zatepľovacieho musí mať difúzny odpor, ktorý zodpovedá difúznemu odporu zatepľovanej konštrukcie – zjednodušene povedané, vrchná vrstva musí najlepšie prepúšťať pary, tak, aby stena mohla prevetrávať. Miera paropriepustnosti rôznych zatepľovacích systémov môže byť rôzna, a preto je dôležité použiť správnu povrchovú úpravu – s vhodným difúznym odporom, určenú pre ten-ktorý systém. V špecifických prípadoch izolácie zavlhnutého muriva alebo v iných prípadoch, keď sa vyžaduje, aby sa konštrukcia výrazne prevetrávala, sa používajú zatepľovacie systémy s väčšou paropriepustnosťou. V tomto prípade je previazanosť jednotlivých komponentov ešte významnejšia – jednotlivé súčasti celku spolupôsobia a ich vlastnosti (napríklad paropriepustnosť) sa riadia istými zákonitosťami, a tak je nanajvýš dôležité nemeniť svojvoľne jednotlivé zložky systému za iné. Napríklad nevhodná povrchová úprava by totiž mohla celý systém znehodnotiť!