Fasáda má byť šitá na mieru

232428

Konečná povrchová úprava fasády domu by sa dala rozdeliť do dvoch zásadných celkov. Prvá je omietková obľúbená klasika a druhou skupinou sú všetky ostatné obkladové záležitosti – či už na prevetrávanej, alebo neprevetrávanej fasáde. Všetko to súvisí s celkovým typom stavebných konštrukcií rodinného domu a charakterom architektúry. Sú asi najtradičnejší a najbežnejší spôsob povrchovej úpravy fasád aj pri domoch s modernými tepelnotechnickými parametrami – či už zateplených, alebo nezateplených. Výber omietky musí byť podmienený danosťami podkladovej konštrukcie, pretože iba tak môže zaručiť jej 100-percentnú funkčnosť. Na systém s tepelnou izoláciou z polystyrénu je z hľadiska paropriepustnosti jedno, aká omietka sa bude aplikovať. Na minerálne dosky by sa však mala použiť vysoko paropriepustná omietka, čiže silikátová alebo silikónová, prípadne nanoporézna. Kvalitná omietka významne ovplyvňuje tepelnoizolačné vlastnosti obvodového muriva. Aplikáciou tepelnoizolačnej omietky môžete zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti muriva.
 

232429

Čo ponúka trh

Vápenné omietky – sú najjednoduchšou a v minulosti boli najpoužívanejšou omietkou. Ako spojivo sa používa vápno. Omietka sa môže realizovať ako hrubá, hladká a striekaná v jednej alebo vo dvoch vrstvách. Povrch omietky môže mať rozmanitú štruktúru, ktorá sa dosiahne ryhovaním, škrabaním, otĺkaním, brúsením, striekaním a podobne. Istou nevýhodou je jej nižšia odolnosť proti opotrebovaniu.

Cementové omietky – robia sa vo dvoch vrstvách, pričom celková hrúbka by nemala prekročiť 20 mm. Obsah cementu v omietke zvyšuje jej pevnosť a odolnosť proti opotrebovaniu. Vďaka svojej tvrdosti sú vhodné na úpravu soklov budov, nehodia sa však na priečelia budov.

Vápenno-cementová omietka – má, ako už jej názov napovedá, spojivo z vápna a cementu. Kombinovaním týchto dvoch zložiek sa dosahujú optimálne vlastnosti oboch materiálov – omietka sa ľahšie spracúva a má vhodnú konzistenciu aj po vytvrdnutí. Delia sa na hrubé, hladké a štukové omietky. Štuková vápenno-cementová omietka sa hodí najmä na priečelia obytných budov, kde sa realizuje vo dvoch až v troch vrstvách. Jadrová omietka môže byť ľubovoľná (cementová, vápenno-cementová, tepelnoizolačná alebo sanačná), na ňu sa nanáša samotná štuková vrstva, ktorá sa potom upravuje stieraním, hladením, škrabaním alebo ryhovaním.

Tepelnoizolačné omietky – aplikujú sa na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodových múrov. Ide o zmes hydraulického spojiva, expandovaného perlitu (prípadne granulovaného polystyrénu) a ďalších prísad. Pôvodcom dobrých tepelnoizolačných vlastností omietky je práve perlit, ktorý je veľmi ľahký a vzdušný. Po nanesení na stenu v hrúbke 3,5 cm môže nahradiť až 1 cm hrúbky polystyrénu. Vzhľadom na svoju vzdušnosť je však pomerne vysoko nasiakavý. Preto sa neodporúča používať tepelnoizolačné omietky v oblasti sokla. Aby sa dosiahol dostatočný tepelnoizolačný efekt, odporúčaná hrúbka exteriérovej omietky je minimálne 4 cm. Pri väčších hrúbkach sa nanáša omietka vo viacerých vrstvách, pričom predchádzajúcu sa nechávajú dostatočne vyzrieť. Tepelnoizolačnú omietku treba pred poškodením chrániť konečnou povrchovou úpravou z jemnej malty, tenkovrstvovou omietkou alebo fasádnym nástrekom.
 

Obkladové záležitosti

232433

Obkladové prvky sa môžu upevniť na fasádu dvoma základnými spôsobmi – buď nasucho, na kotvy votknuté do nosnej konštrukcie, čiže vytvorením prevetrávanej fasády (keďže však prevetrávané fasády patria medzi pomerne drahé riešenia, stretávame sa v nimi na rodinných domoch veľmi málo, výnimkou sú asi len drevené fasády, ktoré sa dnes tešia čoraz väčšej obľube), alebo tradičným mokrým spôsobom, a to pomocou vrstvy lepiacieho materiálu. Zvolený spôsob závisí od druhu obkladu a od stavebného systému, z ktorého sú vybudované obvodové múry. Fasádny obklad má chrániť nosnú konštrukciu a tepelnú izoláciu pred poveternostnými vplyvmi a zároveň vytvára estetický vzhľad domu. Výber materiálov je naozaj pestrý – obklady z dreva, plastov, kovu, keramiky či kameňa poskytujú široké možnosti na uplatnenie tvorivosti architektov.

Lícové murivo a obkladové pásiky
Lícovky sú, rovnako ako iné tehly, prírodný produkt, ktorý sa vyrába v pestrej palete farebných odtieňov a povrchových úprav. Vzhľadom na pôvodný prírodný materiál a spôsob výroby sú pre ne prirodzené nielen farebné, ale aj isté tvarové či rozmerové odlišnosti. Prípadná jemná nerovnorodosť tehlových fasád teda nie je chybou, ale skôr ceneným znakom prírodného produktu. K vzhľadu lícového muriva sa dá dopracovať pomocou lícových tehál či obkladových pásikov. Lícové tehly v kombinácii s tepelnoizolačným materiálom a nosným murivom vytvárajú takzvaný sendvičový múr. Tieto druhy obvodových stien sa označujú aj ako steny s prevetrávanou dutinou. Ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov sa na dosiahnutie vzhľadu neomietanej tehly využívajú tehlové obkladové pásiky . Tepelnoizolačným materiálom môžu byť tak dosky z polystyrénu, ako aj minerálne fasádne dosky. Aj v tomto prípade by sa zateplenie nemalo skladať z náhodne vybraných zložiek, ale treba použiť kompletný systém. Hrúbka zateplenia nie je obmedzená, je však nevyhnutný návrh kotvenia podložený statickými výpočtami pre konkrétnu skladbu. Fasády z lícových tehál väčšinou nepotrebujú nijakú údržbu. Výnimkou sú len extrémne namáhané miesta, ako sú steny pri cestách, komínoch či tehlové hlavice plotov – tu je vhodná impregnácia, ktorá zjednoduší čistenie, predĺži životnosť a zabráni vzniku výkvetov.

Kameň na fasáde
Kameň patrí k najstarším stavebným materiálom. Na výrobu obkladových prvkov z prírodného kameňa sa používajú rôzne druhy kameňa s rozdielnou veľkosťou a hrúbkou:
• tvrdé s hrúbkou 30 mm (žuly, syenity, diority, andezity a ryolity),
• stredne tvrdé s hrúbkou 25 mm (mramory, vápence a travertíny),
• mäkké s hrúbkou 40 mm (pieskovce a trachyty).
Povrchová úprava kameňa závisí od vlastností kameňa a od estetických požiadaviek na vzhľad budovy. Používajú sa rôzne povrchové úpravy kamennej plochy: lámané, hrubé, plasticky zvýraznené, drsné, hladké a leštené. Medzi výhody obkladov z prírodného kameňa patria vysoká pevnosť, malá nasiakavosť, dobrá mrazuvzdornosť a trvanlivosť. Nevýhodami sú vysoká objemová hmotnosť, malá tepelnoizolačná schopnosť, ťažká opracovateľnosť a, samozrejme, vysoká cena.

232434

Drevené fasády
V súčasnosti sú veľmi populárne drevené fasády. Patria k  odvetraným fasádnym systémom – povrch môže byť vytvorený buď z palubovky, alebo z dosiek, ktoré sa k nosnému roštu upevňujú antikorovými skrutkami (palubovky sa môžu tiež pristreľovať sponkami z nehrdzavejúcej ocele). Životnosť drevenej fasády súvisí s odolnosťou konkrétneho druhu dreviny – jej prirodzenou trvanlivosťou, schopnosťou odolávať drevokazným hubám a škodcom, závisí však aj od povrchovej úpravy dreva (bez úpravy, impregnácia, náter atď) a tiež od montáže, riešenia a vyhotovenia konštrukčných detailov (spôsob kotvenia, uchytenia a prevetrávania, vlhkosť dreva pri montáži, vzťah pera a drážky atď). Ideálne sú odolné, husté a tvrdé exotické dreviny, v našom prostredí však splní svoju úlohu aj smrekovec.
 

Iné materiály

Kovové fasády – sú na pohľad pomerne exkluzívne. Nielenže dobre vyzerajú, ale navyše nepotrebujú nijakú údržbu a oplývajú výhodami v podobe odolnosti takmer proti všetkému. Ich použitie na rodinných domoch je skôr výnimočné, nie je však nemožné a vo väčšine prípadov je výsledkom odvážneho prístupu originálny vzhľad. Všetky kovové fasádne systémy sa navrhujú ako prevetrávané – to znamená, že ich skladba musí obsahovať vetranú medzeru s výškou najmenej 40 mm. Prevetrávaná vzduchová medzera okrem odvádzania vodných pár zároveň zabraňuje letnému prehrievaniu fasády. Kovovým fasádam dominuje opláštenie z titánzinkového plechu, z ktorého sa vyrába široký sortiment fasádnych profilov a panelov.

Fasády z kompaktných dosiek systému HPL– dekoratívny vysokotlakový laminát alebo HPL je homogénny neporézny materiál s dobrými fyzikálno-mechanickými vlastnosťami a dlhou životnosťou, odolný proti poveternostným vplyvom aj proti chemikáliám. Dosky HPL už majú finálnu povrchovú úpravu, ďalšia ochrana nie je nutná. Základom ich výroby sú špeciálne papierové pásy – jadrové a povrchové (dekoratívne). Jadrové papiere sú vyrobené z čistej celulózy; impregnujú sa fenolovou živicou, ktorá určuje typ a použitie budúceho laminátu (napríklad typ so zvýšenou požiarnou odolnosťou). Hrúbka dosky laminátu závisí od počtu vložených jadrových papierov. Povrchové (dekoratívne) papiere sa impregnujú melamínovou živicou.