Aby omietka neopadala

Príprava podkladu

Podklad musí byť rovný, únosný a pevný, stabilný, rovnomerne nasiakavý a homogénny, suchý, čistý, zbavený prachu a výkvetov, dostatočne vyzretý (najmä betón a pórobetón), nezmrznutý, resp. temperovaný na teplotu minimálne 5 °C. K tomuto výpočtu vlastností podkladu treba dodať, že druh materiálu použitého na fixáciu elektrických a inštalačných rozvodov musí zodpovedať následne použitej omietke. Napr. fixovať elektrické rozvody sadrou možno len vtedy, ak plánujeme i omietku na báze sadry. Inak sa môže stať, že omietka opadá.

Príprava a nanášanie malty pod omietky

Stále častým spôsobom prípravy malty je príprava ručne alebo strojom (v miešačke) priamo na stavenisku.

Jednotlivé zložky omietky sa musia zmiešať v požadovanom pomere. Mnohí stavebníci nedbajú na presné dávkovanie zložiek a dávajú tak základ budúcim poruchám omietok. Objemové dávkovanie je nepresné, používa sa hmotnostné. Ďalším spôsobom získania malty je dovoz hotovej, vyrobenej v centrálnych maltárňach. Tým sa odstráni problém správneho dávkovania a kvality malty, ale vznikne tlak na okamžité spracovanie hotovej malty. Stále častejšie, veľmi efektívne a bezproblémovo sa pripravujú omietky zo suchých omietkových zmesí. Suchá zmes sa v predpísanom pomere ručne alebo strojom zmieša s vodou. Pri tomto spôsobe výroby omietky treba dodržiavať technologické odporúčania výrobcov suchých zmesí, hlavne odporúčané skladby omietkových systémov, technologické prestávky, minimálnu hrúbku, čas miešania, množstvo vody a pod. V nijakom prípade sa nevypláca experimentovať a už vôbec nie kombinovať výrobky rôznych dodávateľov, pretože materiály v jednotlivých vrstvách omietok navzájom spolupôsobia a vytvárajú ucelené omietkové systémy.

Vzťah podkladu a omietkového systému

V stavebnej praxi sa omietky používajú prevažne na tieto druhy podkladov:

• murivo z plných pálených tehál,

• keramické tvarovky – termobloky,

• betónové tvárnice,

• pórobetónové tvárnice,

• betón,

• drevocementové a drevovláknité tvarovky alebo dosky.

Plné pálené tehly sa dnes používajú pre nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti iba zriedka. Naproti tomu keramické termobloky, ktoré sa dnes dodávajú ako kompletný stavebný systém, majú široké uplatnenie. Využitím tohto systému sa vyvarujeme chýb a predídeme prípadným poruchám, ktoré by mohli nastať pri nehomogénnom podklade. Pórobetónové tvárnice sú dnes rovnako rozšírené ako termobloky a tiež vytvárajú kompletný stavebný systém, ktorý treba bez zvyšku využiť. Pórobetónový murovací materiál sa vyznačuje dvoma základnými vlastnosťami – vysokou nasiakavosťou a zmršťovaním. Preto treba použiť omietku, ktorá je týmto vlastnostiam prispôsobená. V opačnom prípade nie je omietka schopná spoľahlivo plniť svoju funkciu. Po zavedení technológie presných pórobetónových tvárnic hladký povrch zvádzal na použitie omietok s minimálnou hrúbkou a nanesenie len štukovej vrstvy s hrúbkou 2 mm. Lenže touto vrstvou sa iba vyhladili póry podkladu a omietka vôbec neplnila svoju funkciu. Treba tu uplatniť tenkovrstvové sadrové alebo vápennocementové omietky. Ide o vnútorne priemyselne vyrábané suché zmesi určené na ručné aj strojové spracovanie s hladeným alebo gletovaným povrchom. Tieto omietky sa nanášajú priamo na pórobetón bez spojovacieho prostriedku v hrúbke od 4 mm v dvoch vrstvách. Klasické vápennocementové alebo sadrové omietky môžeme použiť len ako zušľachtené jednovrstvové od hrúbky približne 10 mm alebo ako viacvrstvové systémy.

Na exteriérové použitie možno spoľahlivo odporúčať tieto varianty:

• tenkovrstvová vápennocementová omietka s hrúbkou minimálne 8 mm, ktorá sa nanáša priamo na podklad;

• jednovrstvová vápennocementová omietka s prípravou podkladu prednástrekom;

• klasický trojvrstvový omietkový systém prednástrek, hrubé jadro, štuk.

Betón ako podklad omietky sa nevyskytuje hromadne. Väčšinou sa používa v kombinácii s výplňovým murivom. V interiéri možno použiť omietky na cementovom, vápennocementovom, sadrovom či vápennosadrovom základe. Dôležité sú predovšetkým čas zretia samotného betónu (v lete asi 8 týždňov, v zime minimálne 80 nemrznúcich dní) a očistenie betónu od formovacieho oleja. Potom treba použiť vhodný spojovací prostriedok. Pretože betón má spoľahlivú pevnosť a stabilitu, závisí minimálna hrúbka omietky od rovinnosti podkladu (od 3 do 10 mm). Na vonkajšie použitie musíme vzhľadom na nedostatočnú tepelnú izoláciu betónu používať namiesto omietkových systémov kontaktné zatepľovacie systémy.
Drevocementové a cementotrieskové tvárnice a dosky treba pred omietaním chrániť pred dažďom a inými možnosťami navlhnutia, pretože vplyvom vlhkosti drevená hmota mení svoj tvar a objem. Prvým pracovným postupom pred vlastným omietaním je nanesenie cementového prednástreku s následnou technologickou prestávkou sedem dní. Táto lehota zabezpečí nielen vyzretie prednástreku, ale aj vyschnutie drevocementového a drevovláknitého podkladu. V interiéri môžeme na takto upravený podklad aplikovať vápennocementové alebo vápennosadrové omietky s minimálnou hrúbkou 10 mm. V miestach pripojenia priečok, stien a stropov cez drážky elektroinštalačných a sanitárnych rozvodov omietky navyše vystužiť vhodnou výstužou omietok. Na vonkajšie omietky aplikované na tento podklad možno odporúčať ľahké pórovité jadrové omietky v kombinácii so zušľachtenou stierkou vystuženou sklotextilnou sieťovinou, doplnenou prefarbenou omietkou alebo fasádnou farbou. Drevná hmota využívaná v drevocementových tvárniciach a doskách vplyvom vlhkosti mení svoj tvar a objem, preto treba pred omietnutím konštrukcie chrániť pred dažďom a inými možnosťami navlhnutia.