Sebestačnosť v prírodnom dome

Pri novostavbe požadujú iba čo najväčší vnútorný priestor a spojenie so záhradou, kde si vysadia trávnik a tuje. Celý tento priestor napokon obkolesia vysokým betónovým múrom. Ako mohli ľudia stratiť kultúru v stavaní a vo vzťahu k okoliu? Je to určite dôsledok nedávnej histórie, ale aj súčasného stavebného priemyslu a developerskeho prístupu k stavaniu satelitných obytných kolónií bez potrebnej občianskej vybavenosti, parkov či detských ihrísk. To, čo sa nedávno postavilo, bude ťažké naprávať. Pre mňa ako architektku sú súvislosti a urbanistické riešenia dôležitejšie, lebo tie sa už ťažko neskôr menia. Vo veľkej miere ovplyvňujú okolie a jednotlivé domy. Domy sa dajú neskôr prestavať, i keď konštrukcia zvyčajne ostáva. Všetko, čo robíme, závisí od informovanosti, priorít a od toho, čo sú ešte ľudia schopní akceptovať finančne či morálne.

Trendy vo výstavbe rodinných domov idú určite smerom ku skvalitňovaniu tepelnotechnického štandardu stavieb s využívaním pasívnych slnečných ziskov a iných alternatívnych zdrojov energie. Vyplýva to z toho, že energia je drahšia, a nie je dobré byť závislí od jedného zdroja energie. K dôležitým spúšťačom tohto trendu patrí aj skutočnosť, že sa našli dvaja vedci – Dr. Feist a Bo Adamson, ktorí prišli na myšlienku stavby pasívnych domov. Overili ju aj v praxi! S pasívnym štandardom prišlo okrem desaťnásobného šetrenia energie aj skvalitnenie konštrukcie, stavebných prvkov, práce. Vnútorné prostredie domov sa zlepšilo vďaka nútenej výmene vzduchu.“ Architekti Kierulfovci pracujú v súlade s ďalším paralelným trendom. Je ním návrat k prírodným materiálom: „V tomto smere pomohlo rýchle šírenie informácií a znalostí napríklad z Nemecka a Francúzska, kde sa venovali rekonštrukciám hlinených domov. Znovu tak získali dovtedy stratenú znalosť hliny a iných prírodných materiálov súvisiacich s vylepšením tepelnej izolácie. Domy z prírodných materiálov vyhľadávajú a budú vyhľadávať najmä ľudia, ktorí chcú žiť v zdravšom prostredí. Uprednostňujú ich tí, ktorí v použití prírodných a obnoviteľných materiálov vidia ochranu životného prostredia. Sú však aj svojpomocní stavitelia, ktorí volia prírodný materiál, lebo je lokálny a lacnejší.

(foto: Luboš Píš, autori architektonického návrhu: Zuzana a Bjorn Kierulfovci)

Na to, aby sa postavil kvalitný dom, ktorý má budúcnosť, je potrebné know-how a praktická skúsenosť. Trend, alebo skôr filozofia bývania, ktorá k nám prichádza zo zahraničia, dokonca pôvodne z Ameriky, je ,permakultúra‘. Vznikla v oblastiach, kde už ľudia zabudli alebo nevedeli využívať okolitú prírodu vo svoj prospech bez jej ničenia. Tento trend sa zaoberá funkciou domu a aktivitami ľudí, zvažuje energiu privádzanú do domu a spôsob, ako s ňou nakladať. Snaží sa využiť miestne prírodné zdroje vrátiť ich tak, aby samotná recyklácia prebiehala neškodne, lokálne a prirodzene. Permakultúra rieši aj sebestačnosť rodinných domov či už energeticky, alebo sčasti aj potravinovo. Permakultúrny dizajn hovorí o vzájomných vzťahoch človeka s okolím a prírodou. Pripomína to praktické riešenia našich predkov, ktorí si sedliackym rozumom museli zabezpečiť všetko pre svoje živobytie, neničili si okolie a vynakladali čo najmenej energie. Trend, ktorý vychádza z našej spoločnosti a bude ovplyvňovať stavbu rodinných domov, súvisí s tým, že rodiny sú čoraz menšie a menšie, počet detí klesá a migrácia ľudí sa zintenzívňuje. Ľudia si začínajú uvedomovať, že domy môžu stavať aj menšie. Ušetria sa tým nemalé financie a energiu aj pre ďalšie generácie. So súčasným nárastom cien za prácu bude spôsob výstavby smerovať čoraz viac k suchým montovaným postupom. Sú efektívne a nezávislé od sezónnosti v stavebníctve. Budúcnosť majú domy s obvodovými drevenými konštrukciami a akumulačným jadrom z ťažších materiálov. V blízkej budúcnosti sa budeme musieť sústrediť viac na rekonštrukcie domov ako na novostavby. S tým sú spojené potrebné vedomosti a vývoj riešení, ako pri starých domoch splniť nízkoenergetické a pasívne kritériá.“