Vidieť oheň a cítiť teplo

17.02.2006  |     

Popularita kozubov a kachľových pecí stúpa. A hoci je romantika spájajúca sa s plápolajúcimi plameňmi a praskaním dreva neodškriepiteľná, ľudia dnes myslia aj na tvrdú realitu spojenú s veľkou úsporou energie na vykurovanie. Do popredia sa opäť dostáva najstaršie palivo – drevo, ktoré sa dá pomerne ľahko obnovovať. Nové palivo vlastne samo narastie, stačí k tomu iba slnečná energia, CO² a nejaké tie minerály. Pri spaľovaní dreva vzniká CO² a popol, ktorý je dobrým hnojivom na rastliny. Rastliny produkujú drevnú hmotu a kyslík, potrebný na horenie. Tento kolobeh je zárukou ekologického získavania tepelnej energie, a to veľmi elegantným spôsobom – nepriamo zo slnečnej energie.

Otvorené kozuby

Klasické otvorené kozuby, ktoré majú v európskych krajinách dlhú tradíciu, sa dnes stavajú už len veľmi málo, a to najmä z ekonomických dôvodov. Majú totiž nízku účinnosť (5 – 15 %) – spálením veľkého množstva dreva sa získa len veľmi málo tepla. Užitočné môžu byť na jar alebo na jeseň, keď vonkajšie teploty nie sú veľmi nízke. V hlavnej vykurovacej sezóne sa dajú využiť len na doplnkové vykurovanie, lebo celkové kúrenie by neutiahli.


Otvorené kozuby patria do veľkých, otvorených miestností, čo súvisí s ich funkčnosťou. Veľkým otvorom sa z miestnosti odoberá veľa vzduchu. Nedostatočný prívod vzduchu spôsobuje podtlak a stým súvisiaci návrat spalín do miestnosti, a izba plná dymu nie je predsa nijaká výhra! A ak má kozub fungovať len pri pootvorenom okne, jeho tepelná účinnosť je ešte nižšia. Riešením môže byť aj prídavný kanál, ktorým sa privádza vonkajší vzduch do kozuba, ale aj tento systém spôsobuje vetranie v miestnosti, a tým aj únik tepla.

Keď sa v otvorenom kozube nekúri, prirodzený ťah komína nasáva teplý vzduch z miestnosti a odvádza ho von. Tomu však zabráni komínová klapka, ktorá sa vždy zavrie, keď sa v kozube nekúri.

Okrem správneho pomeru veľkosti miestnosti a portálu je potrebné pri návrhu kozuba dodržať aj ďalšie zásady. Aby sa teplo len tak nestrácalo v komíne, zadná stena aj bočné steny musia byť zošikmené a vytvárať tzv. zrkadlo. Dôležitý je aj návrh ohniska (miesto, kde nastáva horenie) a dymovej komory (miesto, kde sa zhromažďujú plyny pred odchodom do komína). Pomery jednotlivých častí kozuba možno nájsť v tabuľkách, ktoré bývajú súčasťou publikácií o výstavbe kozubov.

Uzavreté kozuby

Omnoho praktickejšie sú uzavreté teplovzdušné kozuby. Kozubové vložky sú obalené do plášťa podľa želania zákazníka.

Uzavretie portálu dvierkami zo špeciálneho keramického skla, ktoré prepúšťa sálaním až 95 % tepla, neruší vizuálny kontakt s ohňom. Takéto kozuby dosahujú účinnosť 60-80 % a dajú sa využiť na vykurovanie. Okrem sálania z ohniska odovzdávajú teplo aj prúdením ohriateho vzduchu do miestnosti. Pretože teplý vzduch stúpa nahor, dajú sa vykúriť aj miestnosti na hornom poschodí. Ak treba vykurovať miestnosti radené horizontálne, využíva sa nútený obeh ohriateho vzduchu pomocou špeciálnych – teplu odolných nízkohlučných ventilátorov.

Sálavé teplo prechádzajúce cez sklo krbovej vložky a prúdiace teplo do tretice dopĺňa naakumulované teplo. Môžu ho využiť špeciálne upravené kozuby, známe aj ako hybridné kozuby a pece.

Hybridná pec

Teplovzdušné kozuby sú postavené prevažne z materiálov s nízkou hustotou. Znamená to, že kozub sa rýchlo rozohreje, ale rýchlo aj vychladne. Preto je takýto kozub vhodný ako alternatívny zdroj tepla k inému zdroju tepla. Vždy je teplo už krátko po tom, ako sa zakúri, ale aj zima, keď v kozube vyhasne.

Pravým opakom je ťažká pec. Robí sa z materiálov s veľkou hustotou a výbornou schopnosťou akumulovať teplo. Pec je masívna, a preto trvá istý čas, kým sa rozohreje, ale takisto – kým vychladne.

Kombinácia teplovzdušného kozuba a ťažkej akumulačnej pece, tzv. hybridná pec, sa javí ako výhodný spôsob kúrenia na chaty a chalupy. Je to vlastne kozubová alebo pecná vložka, obstavaná akumulačným materiálom s uzatváracími výduchovými mriežkami na ohriaty vzduch. Kým je v miestnosti zima, mriežky na korpuse sú otvorené a zariadenie funguje ako teplovzdušný kozub, teda ohrev vzduchu zabezpečuje prevažne prúdiace teplo. Keď je v miestnosti už teplo, mriežky sa uzavrú, a tým obstavba kozuba akumuluje teplo. Keď oheň dohorí, naakumulované teplo sa postupne vyžaruje do interiéru sálaním.

Príjemné sálavé žiarenie nevíri prach v miestnosti, a preto je veľmi zdravé, a to nielen pre alergikov. Takáto kozubová pec využíva dobré vlastnosti pece, a pritom vizuálny kontakt s plameňmi zostáva.

Pre tých, ktorým by kontakt s otvoreným ohňom predsa len chýbal, sa vyvinuli rôzne spôsoby otvárania sklenených dverí vložky: popri otváraní do strany sú čoraz viac obľúbené dvere výsuvné dohora, ale používajú sa tiež zasúvacie do strany alebo skladané.

Teplovzdušné a teplovodné kozuby

Podľa média, ktoré je nositeľom tepelnej energie pre interiér, členíme kozuby na teplovzdušné a teplovodné. O teplovzdušných kozuboch hovoríme, keď sa od kozubovej vložky ohrieva vzduch, ktorý sa potom transportuje do interiéru. Pri teplovodných kozuboch je vykurovacím médiom ohrievaná voda, ktorá prúdi cez vodný výmenník v kozubovej vložke do vykurovacieho systému domu. Vzduch v miestnostiach sa vzápätí zohrieva cez klasické radiátory.

Umiestnenie kozuba

V novostavbách je dôležité rátať s vhodným umiestnením kozuba a komína už pri projekte. Keď sa kozub navrhuje do hotovej stavby, jeho umiestnenie často obmedzuje dispozičné riešenie.

Kozub by mal mať svoje dôstojné miesto. Nemal by krížiť komunikačné línie. Výhodná poloha je v strede dispozície, jednak pre možnosť lepšieho využitia tepla a kratších rozvodov pri vykurovaní okolitých miestností, jednak pre výšku komína. Komínové prieduchy, na ktoré sú kozuby napojené, bývajú združené do jedného komínového telesa. Kozuby, ktoré sú situované vo viacerých podlažiach nad sebou, nemôžu však byť napojené na ten istý komínový prieduch.

Tvarovanie kozuba by malo byť zladené s celkovým výrazom interiéru. V rustikálnych interiéroch budú lepšie vyzerať klasické portálové kozuby a v moderných interiéroch sa skôr uplatnia kozuby s rôznorodým tvarovaním a z novodobých materiálov. V minimalisticky riešených interiéroch vyzerá dobre kozub, ak je nenápadný a jednoduchý, čiastočne alebo úplne zapustený do steny. Kozuby sa často umiestňujú aj do rohu alebo na nárožie.

Samostatne stojaci kozub spolu s priznaným komínom má obyčajne v interiéri dominantné postavenie. Kozub môže pomáhať dotvoriť dispozičné riešenie: môže napríklad oddeľovať jedálenský kút od obývačky. Pritom nič nebráni tomu, aby bol otvorený aj z oboch strán.

Používané materiály

Na obklad kozuba sa používa keramika, prírodný pórovitý kameň, leštený kameň, umelý kameň, farebné sklo alebo ušľachtilé kovy, napríklad antikoro, chróm, nikel, mosadz, bronz, meď, zlato. Často sa využívajú aj omietkové časti s rôznou štruktúrou a dokonca drevené prvky, napr. na drevené rímsy. Drevo však možno použiť aj ako dekoratívny prvok na odizolovaný obklad.

Ohnisko kozuba musí byť z nehorľavého materiálu. Ideálne sú šamotové tehly, ale aj novo-vyvinuté materiály, ako napr. skamolexové platne. Pred kozubom, minimálne do vzdialenosti 80 cm, musí byť nehorľavá podložka. Môže to byť napríklad kameň, keramická dlažba , ušľachtilá oceľ, ale aj tvrdené sklo.

Komín

Základnou podmienkou funkčného kozuba je správny komín. Každý kozub musí mať samostatný komínový prieduch. Veľmi dôležité je, aby mal komín dobré izolačné vlastnosti, schopnosť tepelnej zotrvačnosti a aby bol odolný proti kondenzátu. Tomu zodpovedajú komíny zo šamotových komínových tvaroviek, ktoré sú obalené tepelnou izoláciou a vonkajším plášťom z ľahčeného betónu (tzv. trojzložkové komíny), a montované antikorové komíny.

Komín musí vyhovovať statickým požiadavkám – statický výpočet je nevyhnutný, aby sa komín nevychýlil alebo nezrútil. Najčastejšie chyby sa robia pri zakladaní komína a pri dilatáciách od vedľajších stien a stropov. Kozub sa nesmie stavať do pôvodného priebežného komína. Výška od sopúchového pripojenia po vyústenie komínovej hlavy (účinná výška komína) by mala byť minimálne 5 m.

Svojpomocne?

Rovnako ako pri iných odborných činnostiach, stojí za uváženie otázka, či sa oplatí stavať komín a kozub svojpomocne. Nič nie je nemožné; pokiaľ je to váš sen, pusťte sa do toho. Naštudujte si veľa materiálu a nezabudnite konzultovať s odborníkmi z praxe. Alebo im rovno zverte celú úlohu –predsa len majú viac skúseností. Takéto riešenie môže byť len zdanlivo finančne náročnejšie. Dobrý kozub bez chýb bude dokonale vyhrievať celý dom a investícia sa vám navráti o 3-5 rokov v podobe usporenej energie. A usporený čas si dobre užite. Napríklad posedením pri kozube s pohárom niečoho dobrého…
 

Palivové drevo by sa malo stínať od decembra do februára a naštiepať ho treba ešte pred uskladnením, aby sa rýchlo vysušilo. Jednotlivé kusy dreva by mali mať maximálny obvod 20 cm. Zostatková vlhkosť nesmie prekročiť 20 %. Tvrdé drevo musí vyzrievať 2-3 roky. Smrekové bude vhodné na kúrenie už o 6-12 mesiacov. Popri klasickom tvrdom dreve ako dub, buk, agát, breza, je dobré aj drevo z ovocných stromov. Drevo obsahujúce živicu dosť iskrí a prská (väčšinou borovicové, smrekové a jedľové drevo), preto sa neodporúča najmä do otvorených kozubov.

Na kúrenie sa dajú použiť aj ekobrikety (zlisované piliny), ktoré vyzerajú ako malé polienka alebo ako tehly. Zostáva z nich málo popola – asi 1 % z pôvodného objemu brikiet.

Aby drevo dobre horelo, nesmie ležať priamo na ohnisku, ale na rošte z liatiny alebo ocele, ktorým preniká vzduch pod horiace drevo a zároveň ním prepadáva popol do popolníka.


Foto: Caminus, Jakon, Jotul, Kobok, Steco, Termo komfort, W.I.T.;Spolupráca: Ing. Ladislav Filus
Zdroj: Jana Kossuthová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Staviame a rekonštruujeme


95 tipov, ako postaviť kvalitný dom




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky