Elektrina je komfortný,: ale pomerne drahý zdroj tepla

20.09.2006  |     

Elektrina sa u nás používa na vykurovanie aj na ohrev úžitkovej vody. Obsluha elektrických kotlov je pohodlná, ich výkon sa dá dobre regulovať a elektrina je ako „čisté“ palivo dostupná vo všetkých obývaných miestach našej republiky.

Zdrojom tepla vo vykurovacích sústavách rodinných domov a bytov sú buď lokálne priamo vykurovacie či akumulačné elektrické telesá, alebo elektrické kotly ústredného a etážového kúrenia, ktoré dodávajú teplo do vykurovacích telies a sálavých plôch. Na ohrev teplej a úžitkovej vody slúžia prietokové a akumulačné ohrievače.


Avšak elektrina má aj svoje nevýhody. Primárna výroba v elektrárňach zďaleka nie je taká „ekologická“ ako finálne použitie, v rozsiahlejšej vykurovacej sústave vznikajú pomerne veľké straty a stále sa zvyšuje jej cena. Tieto nevýhody môže čiastočne eliminovať dobrá tepelná izolácia budov, výber kotla alebo vykurovacích telies a voľba vykurovacieho režimu.

Ústredné a etážové vykurovanie

Zdrojom tepla pre ústredné a etážové elektrické vykurovanie je elektrický kotol, ktorý ohrieva teplonosné médium (zvyčajne vodu) prostredníctvom vykurovacích elektród alebo odporových špirál. Kotol je napojený na elektrické vedenie 3 x 220 V alebo 3 x 380 V. Kotol, samozrejme, nemá nijaký „odpad“, takže nepotrebuje komín. Inštaláciu a prevádzku však musí schváliť príslušný elektrorozvodný závod, pretože podmienkou je dostatočná kapacita siete v mieste nainštalovania. Teplonosnú látku vo vykurovacích telesách (v radiátoroch a sálavých plochách) ohrieva kotol buď priamo, alebo prostredníctvom akumulačného vodného výmenníka, prípadne zmiešaným spôsobom.

Elektrické kotly sa vyrábajú ako stacionárne s liatinovými článkami alebo ako závesné. Nevyžadujú osobitnú kotolňu, ale prípadný akumulačný výmenník tepla predsa len zaberie určitý priestor. Ich výkon je približne 4 až 60 kW, účinnosť až 99 percent.

K štandardnej výbave elektrických kotlov patrí digitálna regulácia prevádzky, a to vrátane spínača typu HDO, ktorý umožňuje elektrorozvodným závodom prenášať k zákazníkom prepínanie rôznych sadzieb na elektromere.

Ústredné alebo etážové vykurovanie pomocou elektrických kotlov je vhodné predovšetkým pre byty a jednogeneračné rodinné domy, kde možno rýchlo dosiahnuť tepelnú pohodu a straty sú v krátkych rozvodoch relatívne nízke. Elektrický kotol často slúži aj ako záložný zdroj tepla – napríklad pri teplovzdušnom vykurovaní nízkoenergetických domov.

Lokálne elektrické vykurovacie zariadenia

Lokálne elektrické vykurovacie zariadenia môžu byť priamo vykurovacie spotrebiče s prirodzeným obehom teplého vzduchu, priamo vykurovacie s núteným obehom ohriateho vzduchu pomocou ventilátora (konvektory) alebo akumulačné pece, olejové radiátory a vykurovacie panely. Najjednoduchšími priamymi vykurovacími telesami sú elektrické ventilátory, elektrické kozuby, vykurovacie (kobercové) rohože a infražiariče. Lokálne vykurovacie zariadenia majú rozličné tvary a rozmery, môžu byť stacionárne, závesné aj prenosné. Ich výkon je asi 500 až 2000 W, účinnosť sa približuje k 100 percentám.

Výhodou lokálnych vykurovacích telies je predovšetkým účinná časová a teplotná regulácia vykurovania, preto aj zvyčajne nižšia spotreba energie proti ústredným sústavám. Určitou nevýhodou sú nároky na umiestnenie a priestor a potreba rekonštrukcie rozvodov elektriny vo všetkých vykurovaných miestnostiach. Lokálne vykurovacie telesá by mali byť umiestnené pri najviac ochladzovaných plochách, čiže pri vonkajších stenách a pod oknami, a to vždy voľne, bez zakrytia rôznymi krytmi, závesmi a záclonami. Dôležité je umiestnenie regulátorov teploty. Priestorový termostat má byť v miestnosti iba jeden, mimo dosahu akýchkoľvek iných zdrojov tepla, na vnútornej stene vykurovanej miestnosti vo výške 1,5 až 1,7 m. Podobné pravidlá platia pri senzoroch vo vonkajšom prostredí – na snímanie vonkajšej teploty je najvhodnejšie umiestnenie na severnej strane budovy vo výške najmenej 2 m nad terénom.

Akumulačné pece a radiátory

Na trhu sú akumulačné elektrické pece v rozličných technických zhotoveniach, s rôznym výkonom a dizajnom. Podľa princípu uvoľňovania tepla ich môžeme rozdeliť na tri typy:

Najjednoduchšie a najlacnejšie sú statické akumulačné pece. Po nabití akumulačného jadra postupne vydávajú teplo do priestoru najprv cez steny pece a po čiastočnom ochladení sa pootvorí termostatická klapka, ktorá riadi prechod teplého vzduchu. Vhodné sú najmä do miestností s menšími nárokmi na komfort vykurovania alebo tam, kde sa býva len prechodne. Pri niektorých typoch si užívateľ môže sám nastaviť úroveň nabíjania aj vybíjania akumulačného jadra, teda zvýšiť alebo znížiť výstup tepla v konkrétnej miestnosti.

Výkonnejšie a drahšie sú hybridné pece so zabudovaným doplnkovým priamo vykurovacím konvektorom, ktorý možno ľubovoľne zapínať (aj počas osemhodinového nabíjacieho cyklu), riadiť vstavaným termostatom a upravovať tak teplotu vykurovaného priestoru podľa momentálnej potreby. Sú vhodné najmä do obývacích a detských izieb.

Dynamické akumulačné pece uvoľňujú akumulované teplo pomocou ventilátora. Sú zväčša trojfázové a majú aj väčší výkon, čo sa prejavuje aj na ich cene – môžu stáť až 50-tisíc korún. Vhodné sú do priestorov s najnáročnejšími požiadavkami na požadované teplo aj dosahovanú tepelnú pohodu. Dynamické pece s najvyššou technickou úrovňou možno doplniť riadiacimi elektronickými členmi, ktoré napríklad podľa vyhodnotenia množstva zostatkového tepla z minulého dňa a očakávanej potreby tepla nasledujúci deň nabijú jadro na optimálnu úroveň s cieľom znížiť celkovú spotrebu energie.

Akumulačné pece môžu obsahovať keramické kachle alebo mať vrchnú mramorovú dosku. Takéto efektné zhotovenie však, pochopiteľne, zvyšuje ich cenu. Najmodernejšie sú akumulačné elektrické pece kombinované s rekuperačným výmenníkom, ktorý z miestnosti odsáva teplý vzduch a ohrieva ním studený vzduch privádzaný zvonku. Na chalupu alebo chatu, kde si chceme len občas prikúriť v prechodnom období, môžeme nainštalovať olejové radiátory, čo sú vlastne akumulačné pece, kde sa teplo akumuluje do olejovej náplne. Majú príkon okolo 2000 W a možnosť pomocou termostatu nastaviť niekoľko stupňov výkonu.

Úsporné sálavé panely

Elektrické sálavé panely pracujú na princípe ohrevu činnej plochy panela na teplotu 95 až 150 °C. Majú tvar plochých dosák z rôzne tvarovaného oceľového alebo hliníkového plechu, ktorý zakrýva akumulačnú dosku z prírodného kameňa alebo zo špeciálnej keramickej hmoty. Zadná strana je tepelne izolovaná a predná doska sa zahrieva odporovou vykurovacou špirálou alebo fóliou. Sálavé panely sa vešajú na steny alebo na stropy, čím sa v podobe konvekcie využije aj teplo, ktoré sa šíri zo zadnej strany panela.

V porovnaní s akumulačnými pecami majú pri rovnakom výkone asi o 20 až 40 percent nižšiu energetickú náročnosť. To prináša úsporu v stálych platbách za elektrinu a možnosť využitia aj v objektoch s obmedzeným inštalovaným príkonom. Nie je totiž potrebné energiu akumulovať v čase, keď nie je aktuálne potrebná. Panely sú vhodné pre alergikov a astmatikov, pretože nevzniká nadmerná cirkulácia vzduchu, vírenie prachu, roztočov a iných škodlivín.

Každé vykurovacie teleso sa dá regulovať buď samostatným termostatom, ktorý sa včlení medzi zásuvku a vidlicu sieťového prívodu telesa, alebo priestorovým termostatom na vhodnom referenčnom mieste pre celú skupinu telies v jednej či vo viacerých miestnostiach. Súčasťou regulácie je samočinný tepelný obmedzovač, ktorý vstúpi do činnosti iba pri nadmernom zahriatí telesa.

Stenové sálavé panely by sme nemali inštalovať oproti oknu, pretože sálaním oproti okennej ploche sa zvyšujú tepelné straty.

Podlahové a stenové kúrenie

Podlahové a stenové kúrenie patrí medzi nízkoteplotné vykurovacie sústavy, v ktorých teplota vykurovacieho média dosahuje najviac 50 stupňov Celzia. Pri teplovodnom vykurovaní je médiom voda prúdiaca v rúrkach, pri elektrickom vykurovaní je médiom elektrina prúdiaca vo vykurovacích kábloch, ktoré sa inštalujú pod podlahovú krytinu (plávajúca podlaha alebo dlažba) – uložia sa do betónovej mazaniny s rôznou hrúbkou alebo priamo pod podlahu.

Podľa umiestenia vykurovacej plochy rozlišujeme kúrenie podlahové, stenové a stropné. Podľa akumulačnej schopnosti sálavej vykurovacej plochy ide o vykurovanie priame, čiastočne akumulačné a akumulačné.

Pre podlahové vykurovanie by sa mal vypracovať odborný projekt a v niektorých prípadoch je dokonca potrebné stavebné povolenie. Pri plánovaní treba rozhodnúť, či sa bude takto vykurovať celý byt, alebo iba niektoré miestnosti (kúpeľne, kuchyne). Pri vykurovaní celého bytu je vhodná kombinácia s bežnými vykurovacími telesami. Optimálne je, keď 60 percent tepelných strát vykrýva podlahové kúrenie a 40 percent ďalšia sústava.

Akumulácia tepla v podlahe

O akumulačnej schopnosti teplej podlahy rozhoduje predovšetkým hmotnosť betónovej vrstvy nad vykurovacími káblami a jej tepelná vodivosť. Hrúbka betónovej mazaniny pre priamo vykurovacie podlahy je približne do 5 cm, celková hrúbka podlahy vrátane tepelnej izolácie sa pohybuje v rozpätí 8 až 13 cm, inštalovaný výkon je približne 80 až 120 W/m². Pre poloakumulačné podlahy je hrúbka betónovej mazaniny približne 8 cm, pre akumulačné 10 cm a viac. Celková hrúbka podlahy vrátane tepelnej izolácie sa pohybuje od 18 do 24 cm, inštalovaný výkon je približne od 100 do 300 W/m2.

Vrstva betónu slúži ako dobrý akumulátor tepla, ale zvyšuje statické zaťaženie stropu a výšku podlahy. Riešením sú elektrické vykurovacie rohože alebo fólie, ktoré sa položia na betónový podklad (alebo na pôvodnú dlažbu) a zakryjú len tenkou vrstvou tmelu alebo lepiacej hmoty. Výška „novej“ podlahy je potom najviac 2 centimetre.

Vykurovacie elektrické rohože a fólie majú obyčajne výkon 100 až 150 W/m². V porovnaní s vykurovacími káblami sú drahšie, ale môžeme ich inštalovať aj svojpomocne. Zapojenie do siete však vždy musí urobiť elektrikár s príslušnou kvalifikáciou.

Stenové a stropné vykurovanie

Pri stenovom vykurovaní sa vykurovací kábel ukladá na stenu pod omietku. Na rozdiel od podlahového má stenové vykurovanie svoje špecifiká, ale majú aj veľa spoločného. Povrchová teplota steny môže byť oveľa vyššia, než je pri podlahe, a vykurovacia plocha sa nerealizuje ako akumulačná.

Pri stenovej vykurovacej ploche sa na stenu najprv upevní tepelná izolácia. Dostatočnú hrúbku izolácie vyžadujú predovšetkým múry obvodového plášťa objektu. Na tepelnú izoláciu sa upevnia vykurovacie káble alebo rohože, ktoré sú zakryté omietkou. Vykurovacia plocha, najmä tá, ktorá tvorí iba časť steny, mala by byť oddelená od ostatnej časti steny stále pružnou dilatačnou škárou. Iba tak zaručíme, že omietka alebo stena neskôr nepopraská.

Stropné vykurovanie voľnými vykurovacími káblami nie je príliš bežné, uprednostňuje sa vloženie vykurovacích rohoží do konštrukcie stropu alebo zavesenie sálavých panelov.

Ohrev teplej úžitkovej vody

Elektrický ohrev je dnes asi najčastejšie používaný spôsob ohrevu teplej úžitkovej vody (TÚV). Ohrievače môžu byť prietokové alebo akumulačné, nástenné či stacionárne, zvislé alebo vodorovné, samostatné alebo zostavené do kaskády. Pri prietokovom ohreve voda preteká okolo vykurovacieho telesa s veľkým výkonom a ohrieva sa. Prietokové ohrievače spravidla vyžadujú väčšie elektrické príkony. To znamená, že treba mať dostatočne dimenzované ističe a pri príkonoch nad 5 kW aj trojfázové pripojenie. Z tohto dôvodu sa dnes uprednostňujú malé prietokové ohrievače pre umývadlo alebo drez.

Na odhad veľkosti prietokového ohrievača môžeme použiť za bežných podmienok jednoduchú pomôcku – potrebný výkon ohrievača sa rovná dvojnásobku potreby vody: Napríklad ak potrebujeme 5 l/min vody s teplotou 37 °C, potrebujeme 2 x 5 = 10 kW príkonu. Spotreba teplej vody v bežnej domácnosti je podľa normy 100 l/deň. Pri akumulačnom ohreve sa vopred stanovené množstvo vody ohrieva do zásoby vykurovacou špirálou. Akumulačný ohrievač môže byť riešený ako beztlakový alebo tlakový.

Výhodné sú zásobníky kombinované (bivalentné), na ktoré možno pripojiť iný zdroj energie. Najčastejšie je to hlavný zdroj tepla objektu, teda kotol na plyn alebo tuhé palivá. V zásobníku je umiestnená ohrevná vložka, termostat a ochranná horčíková anóda. Nádoba býva oceľová smaltovaná, izolovaná polyuretánovou penou.

Kombinácia s inými zdrojmi

Elektrické vykurovanie možno kombinovať s inými zdrojmi tepla, a to aj s kotlami na klasické alebo alternatívne palivá, aj s tepelným čerpadlom, so solárnym vykurovaním alebo s teplovzdušným kúrením, dokonca aj s teplovodným výmenníkom pri kozubových vložkách. Zaujímavou možnosťou je inštalácia elektrických vykurovacích vložiek do klasických kotlov alebo priamo do vykurovacích telies (radiátorov) ústredného kúrenia. Základnou podmienkou kombinovaných vykurovacích sústav je dokonalá a účinná regulácia.

Pri kombinácii dvoch elektrických zdrojov (bivalentná sústava) tepla rozlišujeme v podstate tieto možnosti prevádzky:

a) bivalentná – paralelná (delená), pri ktorej sa časť potreby tepla trvalo pokryje elektrinou (napríklad elektrickými lokálnymi vykurovacími telesami), a časť napríklad kotolňou na tuhé palivá, alebo sa elektricky dohrieva voda na doplnenie premenného množstva tepla z obnoviteľných zdrojov energie;

b) bivalentná – alternatívna (striedavá), pri ktorej sa časť alebo celá potreba tepla pokryje buď zdrojom na elektrinu, alebo iným zdrojom, pričom elektrinou sa pokryje potreba tepla do určitej vonkajšej teploty (napríklad tepelným čerpadlom) alebo potreba tepla pre určité časové obdobie (napríklad elektrický ohrev vody mimo vykurovacej sezóny, elektrické vykurovanie v prechodnom období vykurovacej sezóny pri odstavení ústredného zdroja na iné palivo).

Existujú aj kombinácie elektrického vykurovania s dvoma ďalšími zdrojmi (trivalentné sústavy).

Projektovanie sústavy a trendy

Zámer rekonštrukcie alebo inštalácie elektrickej vykurovacej sústavy by sa mal posudzovať nielen z hľadiska nákupnej ceny palív a kotlov a ceny elektriny, ale aj s ohľadom na stavbu elektrickej prípojky, stavbu alebo rekonštrukciu elektrickej inštalácie.

Súčasťou projektov by vždy mal byť výpočet tepelných strát vykurovaných miestností a návrhy na zlepšenie tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa budovy, resp. tepelných izolácií rozvodov a zásobníkov tepla a minimalizácia súčasného príkonu pre elektrické vykurovanie.

Pri porovnaní nákladov na inštaláciu a prevádzku priamo vykurovacieho kúrenia oproti akumulačnému môžeme konštatovať, že priame vykurovanie má nižší príkon vykurovacích telies, vyžaduje nižšie investičné prostriedky a v konečnom dôsledku je jednoduchšia a účinnejšia aj regulácia vykurovania (pri akumulátoroch tepla je potrebná aj regulácia nabíjania tepla) a nižšia porovnateľná spotreba elektriny. Cena 1 kWh bude však čoraz vyššia. Zmiešané (kombinované) vykurovanie je v podstate kompromisom medzi týmito extrémami. Príkladom môže byť tzv. delený systém s akumulačným ústredným kúrením budovy a s prikurovaním priamo vykurovacími telesami v jednotlivých miestnostiach. Z priamo vykurovacích systémov pre základné vykurovanie možno odporúčať predovšetkým veľkoplošné vykurovacie telesá s vyššou sálavou zložkou alebo konvektory, prípadne etážové elektrické kotly.

Osobitnú pozornosť treba venovať dimenzovaniu príkonu elektrických telies: Predimenzovanie má síce určité výhody, napríklad zvýšenie pružnosti vykurovania, ale vývoj tarifnej politiky sa bude ešte viac orientovať na veľkosť pripojeného príkonu odberateľov. Preto je vhodné celkový príkon elektrických zdrojov tepla oproti výpočtovej potrebe tepla skôr mierne podhodnotiť. Dôležité bude aj vzájomné blokovanie odberu rozhodujúcich elektrických spotrebičov tak, aby postačujúca hodnota hlavného ističa v mieste merania odberu elektriny bola čo najmenšia – napríklad blokovať odber priamo vykurovacích telies pri krátkodobej prevádzke elektrickej rúry alebo prietokového ohrievača vody.

Celkovo sa dá predpokladať, že vykurovacia sústava s elektrickým zdrojom tepla bude v budúcnosti patriť síce ku komfortným, ale k pomerne drahým spôsobom vykurovania. 
 

Podlahové konvektory

Zimné záhrady a obytné miestnosti s veľkou zasklenou stenou, s francúzskymi oknami alebo s nízkym parapetom majú jeden spoločný problém: ťažko sa v nich umiestňujú klasické vykurovacie telesá. Priestor pri oknách sa potom zle vyhrieva a sklo býva často zarosené. Táto nevýhoda sa prejaví najmä pri použití podlahového kúrenia a projektanti musia plánovať inštaláciu rôznych lokálnych vykurovacích telies na nožičkách a podobne. Elegantným riešením sú podlahové konvektory – vykurovacie telesá umiestnené priamo v podlahe. Ohriaty vzduch stúpa pozdĺž sklenenej steny hore a tým vytvára tepelnú clonu. Tieto konvektory môžu byť napojené na vykurovací systém, ale zvyčajne sú to samostatné telesá s elektrickou vykurovacou špirálou. Niektoré konvektory majú zabudovaný tichý ventilátor, takže reakcia telesa na zmenu vonkajšej teploty a účinnosť tepelnej clony sa ešte zvýšia. Pomocou ovládacieho panela možno nastaviť výkon telesa v rozpätí približne 500 až 2 000 W, pomocou termostatu regulovať teplotu a vypínačom ovládať funkciu ventilátora. Montáž podlahových konvektorov je pomerne jednoduchá a podľa výrobcov majú životnosť najmenej desať rokov.
 

Elektrické kozuby

Elektrické kozuby svojím tvarom a funkciou imitujú klasické kozuby s prírodnými plameňmi. Ich výkon je 1000 až 2000 W, preto sa využívajú ako doplnkové priame vykurovanie predovšetkým v období, keď nie je vykurovacia sezóna, a napriek tomu niekedy býva v miestnosti chladno (na jar a na jeseň), ale optický efekt horiaceho ohňa môže spríjemniť aj letný večer.

Prednosťou týchto kozubov je ich malá hmotnosť (od 5 do 50 kg), takže nie sú problémy s ich umiestnením v interiéri, a na rozdiel od klasických kozubov nezaťažujú konštrukciu stavby.

Pri všetkých modeloch sa dá kúrenie podľa potreby vypnúť, pričom dokonalá ilúzia plameňov ostáva nezmenená. Zvyčajne majú ventilátor pre riadenú cirkuláciu.

 

 

Infračervené žiariče

Špecifickým druhom „sálavého“ priameho vykurovania sú infračervené žiariče. Zatiaľ čo klasické priame vykurovanie ohrieva najmä vzduch, pri infračervenom žiariči prevláda dlhovlnné sálavé tepelné žiarenie: Elektrický prúd prechádza telesom s vysokým odporom (keramickými telieskami alebo kovovou trubičkou s keramickou náplňou), ktoré zahrieva na teplotu 400 až 800 °C.

Žiarenie potom prechádza vzduchom a dopadá na predmety, ohrieva ich na určitú teplotu a až potom sa od nich začne ohrievať okolitý vzduch.

Tepelné lúče sú do vykurovacieho priestoru usmerňované rotačným alebo korýtkovým reflektorom z lesklého kovu. Vykuruje sa teda iba tam, kam dopadá tepelné žiarenie, čo znamená úsporu energie.

 

 

 

 

Ochrana proti namŕzaniu

Keď chceme dom alebo chalupu používať aj v zime, musíme teplotu niektorých častí konštrukcie udržiavať nad bodom mrazu. Sneh a námraza nie sú žiaduce ani na prístupových cestách, na schodoch a na vonkajších terasách. V rámci zlepšovania kondície možno ľad a sneh pravidelne odstraňovať, ale rozumnejšie je inštalovať do odkvapov a pod povrch plôch vykurovacie káble. Senzory regulačného systému priebežne vyhodnocujú teplotu a vlhkosť vzduchu a riadiaca jednotka podľa potreby zapína elektrický prúd.

Dlhšie rozvody vody možno ohrievať aj pomocou tzv. samoregulačných elektrických káblov, ktorých výkon závisí od rozdielu teplôt. Dĺžky káblov sú až 150 m – podľa potrebného výkonu (8 až 12 W/m).

 

 

 

 

Výhody a nevýhody jednotlivých sústav elektrického vykurovania:

Ústredné a etážové vykurovanie:

  • Výhody: pomerne jednoduchá obsluha, ľahká regulácia vykurovania, vyrovnanie odberového diagramu počas celkovo zníženého odberu, nelimitovaný odber v nízkej tarife, osobitná sadzba za elektrinu v nízkej aj vo vysokej tarife, ľahký prechod na iné palivo výmenou kotla (vykurovacia sústava sa môže zachovať), možnosť regulácie cyklu nabíjania a vybíjania, možnosť súbežnej prípravy teplej vody.
  • Nevýhody: vyššie obstarávacie náklady, vyššia spotreba elektriny, vysoké nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, stavebná náročnosť a finančná náročnosť, priestor na inštaláciu akumulačnej nádrže, izolácie akumulačných nádrží a rozvodov v nevykurovaných priestoroch, problémy v prípade porúch.

Lokálne priame vykurovanie:

  • Výhody: pomerne jednoduchá obsluha, regulácia teploty pre jednotlivé miestnosti, možnosť priameho vyhodnotenia spotreby paliva na domácom merači, najnižšie nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, nízke obstarávacie náklady na vykurovaciu sústavu (najnižšie zo všetkých elektrických vykurovacích sústav).
  • Nevýhody: potreba riešenia ohrevu teplej vody oddelene od vykurovacej sústavy, malá zotrvačnosť vykurovacieho systému, limitovaný odber v nízkej tarife, najvyššia cena elektriny vo vysokej tarife.

Akumulačné lokálne vykurovanie:

  • Výhody: vyrovnanie odberového diagramu počas celkovo zníženého odberu, možnosť výhodnej náhrady teplovodného vykurovania pri rekonštrukcii vykurovacej sústavy, možnosť využitia sadzby v nízkej aj vo vysokej tarife podľa potreby odberateľa.
  • Nevýhody: vysoké nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, malá pohotovosť systému, nie je schopný pružne reagovať na výkyvy v okamžitej potrebe tepla, potreba riešiť samostatne ohrev teplej vody, veľkosť a hmotnosť pece, vysoké povrchové teploty pece, hluk pri dynamických peciach spôsobený ventilátorom, čiastočné prepaľovanie mikročastíc.

Hybridné lokálne vykurovanie (akumulačné s priamym vykurovaním)

  • Výhody: vyrovnanie odberového diagramu počas celkovo zníženého odberu, vysoká pružnosť vybíjania, možnosť reakcie na okamžitú potrebu tepla v porovnaní s akumulačnými pecami, osobitná sadzba za elektrinu v nízkej aj vo vysokej tarife, v prípade poruchy niektorej časti pece sa čiastočné vykurovanie miestností zabezpečí druhým zdrojom.
  • Nevýhody: čiastočne zvýšené nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, nižšia pohotovosť pružne reagovať na výkyvy v okamžitej potrebe tepla v porovnaní s priamym vykurovaním, potreba riešiť samostatne ohrev teplej vody, veľkosť a hmotnosť pece, zvýšené náklady na elektrické rozvody a regulačné prvky.

Priame podlahové vykurovanie

  • Výhody: nižšie nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, nižšie nároky na vykurovaciu časť podláh, v objektoch s dostatočnou tepelnou izoláciou možno ho uložiť aj do drevenej konštrukcie podlahy, môžeme ho použiť na vykurovanie malých priestorov v centre dispozície bytu (v kúpeľniach), esteticky ani fyzicky neruší vykurovaný priestor.
  • Nevýhody: potreba úprav podláh na ukladanie, nevyhnutná koordinácia so zariaďovacím plánom miestností, problematické opravy v betónovej vrstve, nebezpečenstvo poškodenia pri laickom zásahu do podlahy, vyššia cena za odber elektriny.

Akumulačné podlahové vykurovanie

  • Výhody: vyrovnanie odberového diagramu počas celkovo zníženého odberu elektriny, cenovo najpriaznivejšia sadzba za elektrinu v nízkej aj vo vysokej tarife, esteticky ani fyzicky neruší vykurovaný priestor.
  • Nevýhody: vysoké nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, stavebná náročnosť betónovej akumulačnej vrstvy, potreba koordinácie so zariaďovacím plánom miestností, doplnkové vykurovanie niektorých častí podlahy, problematické opravy v betónovej vrstve.

 

 


Foto: archív firiem
Zdroj: Jiří Trnavský

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Veľkú borovicu na pozemku nevyrúbali, ale dom postavili okolo nej

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky