Teplo pre všetky zmysly (3. časť)

26.10.2010  |     

Kým kozub je symbolom domácej pohody, kozubová pec sa pomaly, ale isto stáva symbolom efektného a efektívneho spôsobu vykurovania. Súčasné pece už ani zďaleka nie sú historickým artefaktom, ale plnohodnotným zdrojom tepla – navyše za zaujímavú cenu.

--- Advertorial spoločnosti ROMOTOP spol. s r. o. ---

Kozubové pece majú oproti klasickým otvoreným kozubom (dnes záležitosť skôr pre fajnšmekrov, ktorí sa neboja troška riskovať a zmieria sa s nižším komfortom obsluhy na úkor príjemného pocitu sledovania otvoreného ohňa, jeho vône a typického praskania polien) niekoľko nesporných výhod. Týkajú sa pohodlia, bezpečia a napokon aj účinnosti takéhoto spôsobu vykurovania. Niekde na polceste medzi otvoreným kozubom a kozubovou pecou leží kozubová vložka. Výhodou kozuba s kozubovou vložkou je najmä veľká variabilita – pri dodržaní technických predpisov môže mať kozub akýkoľvek tvar, ktorý umožňuje inštaláciu vlastnej vložky. Navyše, pri dômyselnom osadení do vykurovacieho systému dokáže takýto kozub prevziať zodpovednosť za vykúrenie celého domu.

Plusom kozubových pecí je ich kompaktnosť, jednoduchosť inštalácie, nenáročnosť z hľadiska obsluhy aj údržby a vysoká účinnosť. Spotreba dreva je pri kozubových peciach pri rovnakom režime vykurovania v porovnaní s kozubmi približne tretinová. No a dnes nie je nezaujímavá ani ich nadobúdacia cena.

Ak sa navyše pec doplní teplovodným výmenníkom, môže slúžiť ako primárny zdroj vykurovania, a to samostatne alebo v systéme s akumulačnou nádržou, alebo so solárnym systémom a akumulačnou nádržou. Kozubová pec potom vykúri dom alebo zohreje vodu pre kuchyňu, respektíve kúpeľňu

Použité materiály
Cenovo najpriaznivejšie sú pece z oceľového plechu. Vlastnosti ocele zlepšuje žiaruvzdorný lak a šamot z vnútornej časti, vďaka ktorému odolávajú aj vysokým teplotám presahujúcim 1 500 °C. Ich prednosťou je možnosť opravy pri poškodení a rýchly efekt, ktorý spoznáte bezprostredne po zakúrení.

Skvelým – a tradičným – materiálom na kozubové pece je liatina. Je veľmi kvalitná, ale jej vynikajúcim vlastnostiam zodpovedá aj vyššia cena. Takéto pece sa síce dlhšie rozohrievajú, ale teplo dokážu odovzdávať okoliu ešte dlho po zahasení ohňa. Kozubové pece sa obkladajú materiálom, ktorý na jednej strane znižuje teplotu telesa pece, ale na strane druhej zároveň umožňuje akumuláciu tepla.

Pece sa preto, okrem už spomenutých materiálov (plech, liatina, šamot), obkladajú obkladačkami či iným keramickým materiálom, alebo kvalitnou oceľou. Luxusnejšie vyhotovenia môžu byť obložené aj kameňom (napríklad pieskovcom).

Na hornej časti pece je umiestnená krycia doska, ktorá zabraňuje pripaľovaniu usadeného prachu. Používajú sa dosky z kameňa, sklokeramické dosky, mastenec či keramika. Vlastné kúrenisko je ukryté za dvierkami so sklenenou výplňou.
 

Konštrukcia pece
Z konštrukčného hľadiska sa kozubové pece delia na jednoplášťové a dvojplášťové. Jednoplášťové majú jednoduchšiu konštrukciu. Veľmi rýchlo sa rozkúria a cez plášť, teda nielen cez sklo dvierok, odovzdávajú teplo okoliu. Vďaka tomu ich účinok pocítite pomerne rýchlo. Daňou za ich jednoduchosť a rýchlosť je práve pomerne vysoká teplota povrchu stien. Bezpečná vzdialenosť horľavých predmetov od jednoplášťových pecí je 40 cm.

Pri dvojplášťových peciach sa teplo šíri sálaním, teda rovnako ako pri jednoplášťových, a prúdením. V konštrukčnej štrbine medzi plášťami sa zohrieva nasatý vzduch, ktorý sa potom cez prieduchy dostáva naspäť do miestnosti.

Dôležitý z hľadiska umiestnenia pece je aj spôsob odvodu spalín. Niektoré pece umožňujú horný aj zadný odvod spalín, takže ponúkajú väčšiu variabilitu zapojenia.

Keď fúka
Niektoré pece dokážu nasať vzduch aj z exteriéru. Takéto riešenie prijali výrobcovia, aby eliminovali nežiaduci efekt vznikajúci pri kúrení v peci, a to vysokú spotrebu vzduchu na horenie (1 kg dreva pri 20-percentnej vlhkosti potrebuje na dokonalé spálenie asi 8 m3 vzduchu, čo pri hodinovej dávke paliva 2,5 kg je až 20 m3). Centrálny prívod vzduchu umožňuje privádzať spaľovací vzduch z exteriéru, z technických miestností, z povaly alebo pivnice. Takýto vzduch nie je ohriaty, necirkuluje suchý a predhriaty vzduch, ale naopak, privádza sa čerstvý vzduchu z iných miestností či exteriéru.

Vzduch privádzaný priamo do kúreniska možno rozdeliť na primárny a sekundárny. Primárny sa privádza do spodnej časti kúreniska a používa sa pri zakurovaní alebo rozhorievaní ohňa po priložení. Potom je nevyhnutné jeho prívod obmedziť alebo zastaviť, inak by horenie bolo priveľmi intenzívne. Sekundárny vzduch sa privádza do hornej časti nad sklo, prípadne aj zospodu pod sklo či dýzami do stredu kúreniska a podieľa sa na splyňovaní drevoplynov uvoľnených pri rozklade pevnej horľaviny. Vďaka konštrukčnému riešeniu sa pred vstupom do komory predhrieva, aby priveľmi neochladzoval proces horenia. Reguláciou prísunu vzduchu možno upraviť intenzitu horenia, a to buď ručne, alebo – pri modernejších a drahších peciach – automaticky.

 

Čím kúriť
Určite tvrdým drevom! Buk, dub, hrab dokážu poskytnúť rovnaké množstvo energie ako mäkké drevo. Výhrevnosť je takmer rovnaká, vzhľadom na vyššiu objemovú hmotnosť však zaberie menej miesta. Tvrdé drevo horí pomaly a ťažko sa zapaľuje. Na rozkúrenie je lepšie mať v zásobe triesky z mäkkého dreva (napríklad smrekové).

Vyberáme pec
Najdôležitejšie je rozhodnutie, čo od kozubovej pece očakávame, akú funkciu bude pri vytváraní domácej pohody plniť. Či nám postačia, že bude iba vykurovať vlastným telesom a vyhrievať miestnosť, v ktorej sa nachádza, respektíve čiastočne aj ďalšie miestnosti (napríklad na poschodí alebo v podkroví), alebo jej zveríme ešte dôležitejšiu úlohu a doplníme ju výmenníkom, ktorý umožňuje ohrev vody – či už na vlastnú spotrebu, alebo na rozvod do vykurovacích telies (radiátorov).

Dôležitá je účinnosť spaľovania. Je definovaná proporciami kúreniska, zodpovedajúcim množstvom paliva a primeranou reguláciou privádzaného vzduchu. Najčastejšie a zároveň najväčšie poklesy účinnosti sú spôsobené vysokou vlhkosťou paliva a nedostatočným prísunom vzduchu. Aby drevo naozaj vyhorelo, potrebuje dostatok priestoru a kyslíka. Prívody vzduchu do kúreniska sa dimenzujú tak, aby sa uvoľnené drevoplyny premiešali, okysličili, vznietili, zhoreli a odovzdali energiu tam, kde je to žiaduce, teda do komory. Spaľovanie s vysokou účinnosťou je tak pomerne krátky proces, ktorý podľa dávky paliva a typu komory môže trvať zhruba od30 minút do 3 hodín. Akékoľvek predĺženie spôsobené nadmerným obmedzením prívodu vzduchu je na úkor kvality horenia a účinnosti spaľovania, ktorá tak môže klesnúť aj na menej ako 30 percent. Kozubové pece a kozubové vložky dnes bežne dosahujú účinnosť 75 percent, tie modernejšie okolo 85 percent.

Umiestnenie pece
Dôležitým kritériom je aj umiestnenie v priestore. Moderné kozubové pece sú dnes nezávislé od oporných múrov, sú samonosné a ich konštrukcia umožňuje umiestnenie na takmer kdekoľvek. Jedinou podmienkou je premyslieť odvod spalín, t. j. umiestnenie dymovodu. Dôležité je nechať pec dýchať, teda umožniť cirkuláciu vzduchu v jej blízkosti. Výhodou je blízkosť akumulačnej steny, t. j. múra z materiálu s dobrými akumulačnými vlastnosťami, ktorý má dlhú zotrvačnosť a dokáže teplo, odovzdané sálaním pece, naakumulovať a potom postupne uvoľňovať.
 
Nemali by sme zabúdať ani na praktické hľadisko – aj najkvalitnejšia kozubová pec potrebuje v bezprostrednej blízkosti priestor na obsluhu. Čistenie a vynášanie popola nie je úplne „čistá“ práca, preto je lepšie vyhnúť sa kontaktu popola a uhlíkov s dôležitými prvkami interiéru. Mali by sme pamätať aj na umiestnenie palivového dreva – nemalo by byť príliš ďaleko, aby kúrenie v peci nepripomínalo skôr klasické chodenie po uhlie do pivnice, ale aby sa stalo skôr príjemným rituálom.

Navyše, každá pec musí byť umiestnená na nehorľavom materiáli. Osadzuje sa napríklad na dlažbu, na plechovú alebo sklenené podložku. Niektoré moderné kozubové pece majú podložku zabudovanú ako svoju súčasť – tie potom môžeme umiestniť už priamo do interiéru na vybrané miesto. Okraje nehorľavého materiálu by mali presahovať pec minimálne o 10 cm vzadu aj po bokoch a minimálne o 30 cm vpredu, zvyčajne aj viac. Horľavé predmety by sa nemali nachádzať v blízkosti bočných stien – pri dvojplášťových peciach je táto vzdialenosť minimálne 20 cm, pri jednoplášťových 40 cm; spredu musí byť táto vzdialenosť pri oboch typoch pecí aspoň 80 cm.

Teleso kozubovej pece má svoju hmotnosť, najmä pri starších stavbách je preto dôležité, aby odborník posúdil nosnosť podláh, prípadne stropov.

Ak inštalujeme kozubovú pec do staršieho domu, treba zvážiť využitie existujúceho komína. Vďaka menšiemu priemeru dymovodov moderných pecí je možnosť využitia pôvodného komínového telesa pomerne lákavou a častou alternatívou – umiestnenie pece je potom podmienené dosahom tohto komína.

Netreba sa však báť ani stavby nového komína. Ako sme už povedali – teleso komína kozubovej pece je samostatné a pri dodržaní podmienok z hľadiska bezpečnosti a odporúčaní výrobcov ho možno inštalovať aj pri obvodovom múre, prípadne vnútri dispozície odhliadnuc od existujúceho komína.

Správna veľkosť pece sa určuje na základe oboch uvedených podmienok – tak predstavou o ich účinnosti, ako aj miestom, ktoré pre ňu nájdeme.

Z hľadiska dizajnu je dnes výber prakticky neobmedzený. Výrobcovia ponúkajú nespočetné množstvo rozličných tvarov, využívajúc pritom vlastnosti a charakter spomenutých materiálov. Je len na vás, ktorý materiál či tvar uprednostníte. Fajnšmekri ocenia aj vyhotovenie detailov, ako sú rúčky, dizajn dvierok či farebné riešenie ladiace s interiérom.


Foto: archív firiem;
Text: Matej Šišolák, odborná spolupráce Tomáš Káňa, Romotop
Zdroj: PR článok

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Záhrada 8/2019
v predaji


Najkrajšie rastliny v novembri




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

 

Najnovšie príspevky