Prístupový chodník na záhradu či chalupu (2.)

01. 03. 2010
Zdieľať

V súčasných záhradách používame na spevnené povrchy betónové dlaždice alebo dosky z prírodného kameňa, prípadne tehál, či z drevených klátikov. Kladú sa nasucho do pieskového lôžka alebo do suchej betónovej zmesi. Často sa však zhotovujú aj menej prácne a lacnejšie chodníčky z liateho betónu alebo štrkové a borkové povrchy, vhodné na menej frekventované miesta.

Povrchová úprava

Aby bol povrch bezpečný, musí byť bez nerovností, o ktoré by človek zakopával pri chôdzi, no musí byť aj primerane drsný, aby sa za mokra nešmýkal. Aj rovný povrch musí byť zošikmený, aby mal spád, ktorý je nevyhnutný na rýchly odtok vody.

Betónová dlažba


Prístupový chodník na záhradu či chalupu (2.)

246037

Betónová dlažba môže byť urobená z drobných dlaždíc (10 až 25 cm) alebo z dosiek väčších rozmerov, od 30 × 30 do 50 × 80 cm. Väčšie sú spravidla štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, drobné majú rôzne tvary, ktoré do seba zapadajú. Dôležitá je však ich hrúbka, ktorá zabezpečuje únosnosť povrchu konštrukcie. Pri drobných dlaždiciach, ktoré sa kladú do piesku, je to 6 až 8 cm. Väčšie dosky majú zväčša hrúbku 5 až 6 cm, lebo sa zvyčajne ukladajú do betónovej malty, čo zvyšuje ich nosnosť. Povrch betónových dlaždíc môže byť hladký, pri použití úlomkov kameňa vzorovaný alebo vymývaný (pri výrobe sa vystriekaním prúdom vody odkryjú drobné kamienky na povrchu dlaždice). Pri hladkých dlaždiciach menších rozmerov sa drsnosť povrchu chodníka dosiahne vytváraním škár medzi nimi.

Moderné betónové dlaždice sa vyrábajú so zušľachtenou štruktúrou povrchu, sú stálofarebné a niektoré (drahšie druhy) aj s povrchovou úpravou, ktorá uľahčuje údržbu.

Prírodný kameň

Dosky z prírodného kameňa sú veľmi vhodným materiálom na záhradné chodníky, lebo sa najlepšie začleňujú do okolia. Na dlažbu je najvhodnejší kameň vrstevnatej štruktúry, ktorý má aspoň jednu stranu rovnú; platne majú hrúbku 5 až 8 cm. Najlepšie je použiť miestny kameň, vyskytujúci sa v blízkom okolí. No treba brať do úvahy aj to, že bude vystavený vplyvom počasia, a prihliadnuť na jeho odolnosť.

Najlepším materiálom na dlažby je vrstevnatý pieskovec. Má svetlú žltkastú farbu (hoci časom zosivie), výborne sa štiepe a opracúva. V tieni sa na jeho povrchu rýchlo rozmnožia riasy, takže dostane zelený povlak. Pekná je aj vrstevnatá rula so stálou svetlou hnedožltou farbou, ktorá sa však ťažko opracúva a ľahko praská. Vhodná je aj svetlá vrstevnatá (málo sa vyskytujúca) žula so žltkastou farbou, ktorá je tvrdšia než pieskovec (či opuka). Výborne poslúži aj tvrdá opuka (mäkká povrchová sa rozpadne za 1 až 2 sezóny), ktorá sa vyznačuje rôznorodosťou odtieňov, od svetložltej až po hnedočervenkastú, stálofarebnosťou a navyše sa dobre opracúva. Ak si zvolíme moderný štýl záhrady, uplatní sa aj bridlica tmavej farby, ktorá je veľmi úsporná, lebo sa dá štiepať na tenké dosky.


Prístupový chodník na záhradu či chalupu (2.)

246040

Tehlová dlažba

Na exteriérové použitie sú vhodné len plné, ostro pálené mrazuvzdorné tehly (zvonivky alebo klinkery). Majú peknú teplú farbu, ktorá dobre ladí so zeleňou záhrady. Dajú sa z nich vyskladať rôzne vzory a sú veľmi vhodné i na kombinácie s inými materiálmi pravidelných tvarov, lebo ich oživujú. Dlažba sa robí z tehál kladených na plocho do piesku, obrubníky z tehál na stojato do cementovej malty. Škáry treba zasypať zmesou piesku a hydraulického vápna.

Drevená dlažba

Má všetky prednosti a nedostatky dreva. Je nehlučná, teplá, rýchloschnúca a na pohľad príjemná farbou i charakterom povrchu. Prirodzene pôsobí v podhorskom a horskom prostredí, pri chatách i zrubových stavbách, ale aj v detských kútikoch na hranie. Robí sa z guľatých klátikov (vysokých 15 až 20 cm) z tvrdého dreva. Vhodný je buk, dub, agát, čerešňa, brest, borovica, smrekovec, pričom môžeme použiť aj viaceré druhy dreva. Trvanlivosť a celková odolnosť závisí od kvality dreva, vhodného ochranného prostriedku a dôkladnej impregnácie (máčaním, aby ochranná látka prenikla hlboko a do všetkých trhlín) a tiež od dostatočne pevného a dobre izolovaného uloženia dreva do pôdy. Obrubníky pri tomto type chodníčka nerobíme.

Dláždené povrchy

Najlepšie využiteľné a trvácne sú dláždené povrchy s kladením dlažobných prvkov do piesku alebo do cementovej malty. Ukladanie do piesku – suchý spôsob – je lacnejší a rýchlejší. Ušetríme náklady na cement a navyše môžeme širšie škáry medzi dlažbou osiať trávnym semenom alebo tam vysadiť plazivky (čo pôsobí prírodne a spestrí povrch). Nevýhodou je, že v úzkych škárach rastie aj burina, ktorá sa musí prácne odstraňovať vypichovaním, preto sa musí na podklad položiť netkaná geotextília.
Kladenie dlažby na cementovú maltu (mokrý spôsob) sa v minulosti používalo často, lebo sa ním vytvorila dostatočne pevná dlažba bez (pre opätky) nepríjemných škár. Aj v súčasnosti možno tento spôsob odporúčať v prípade dlažby z prírodného kameňa, pretože môžeme využiť aj menšie a nepravidelné, inak nevyužiteľné kusy, čím zlacníme úpravu. Výhodou je aj to, že škáry nemôžu zarastať burinou. Povrch je však nevyhnutné správne vyspádovať, aby z neho rýchlo odtiekla voda.

 


Prístupový chodník na záhradu či chalupu (2.)

246041
E. Bobeková


Prístupový chodník na záhradu či chalupu (2.)

246035

Pri chatách okrem kameňa pôsobí prirodzene najmä drevo. Moderné dlažby dokážu napodobiť aj prírodný kameň.

Zdroj: Všetko o chatách a záhradkách JAGA GROUP

Kategória: Farby, materiály Podlaha, dlažba Stavba a rekonštrukcia Štýl
Tagy: chodník
Zdieľať článok

Diskusia