Čo si oblečie váš dom?

Čo je omietka?

Je to vonkajšie opláštenie objektu, ktoré sa zhotovuje z jednej, dvoch alebo viacerých vrstiev maltoviny (podľa toho sa aj omietky rozdeľujú na jednovrstvové, dvojvrstvové a viacvrstvové). Pripravujú sa z rôznych mált, zložených zo spojív, plnív, rozličných prísad a vody. Ako spojivá sa najčastejšie používajú vápno, cement a sadra. Keďže spojivo tvorí najväčšiu zložku, podľa toho malty rozdeľujeme na vápenné, vápennocementové, vápennosadrové, cementové alebo sadrové. Omietky obsahujú aj rozličné plnivá, napríklad z kamenných drvín, ľahčeného plniva alebo z textilu (najmä v interiéroch). Pri exteriérových omietkach sa ako plnivo zväčša využíva piesok, a to jemný (zrná veľkosti 0,1 až 0,5 mm) alebo zrnitý (zrná veľkosti 0,5 až 3 mm). Najvhodnejší je jemný prírodný kremičitý piesok.

Vlastnosti omietok ovplyvňujú aj rozmanité prísady ako farbivá a špeciálne látky, ktoré zvyšujú vodonepriepustnosť, mrazuvzdornosť, urýchľujú alebo spomaľujú tuhnutie a pod. Aj voda, ktorá sa používa pri výrobe omietok, mala by spĺňať určité kritériá. Mala by byť mäkká, bez škodlivých prímesí, nečistôt a hlavne bez solí. Omietky môžeme spracúvať ručne, pomocou stroja alebo kombinovaným spôsobom. Nanášajú sa na podklad, ktorý musí mať zodpovedajúcu kvalitu, aby pôsobením chemických reakcií, ktoré v malte pri tuhnutí a tvrdnutí prebiehajú, omietka dokonale priľnula na podklad. Ten by nemal byť ani príliš suchý, aby omietka neopadávala, ani príliš mokrý, aby, naopak, nestekala. Kvalita omietok teda závisí už od podkladu a kvality vytváraných vrstiev (postreku, jadra a štukovej vrstvy). Omietky plnia aj ďalšie funkcie. Podľa základnej funkcie sa delia na ochranné, sanačné – odvlhčovacie, akustické a tepelnoizolačné.

Aká by mala byť omietka?

Podľa toho, kam sa omietky aplikujú, rozdeľujeme ich na interiérové, exteriérové a univerzálne. Ak uvažujeme o použití exteriérových omietok na fasádu novostavby alebo rekonštruovaného domu, mali by sme si pri ich výbere všímať predovšetkým ich vlastnosti. Musia byť kvalitné, mali by mať dlhú životnosť a odolávať nepriaznivým vplyvom, aby sa nepoškodili ony samy ani chránené konštrukcie. Vlhnutie muriva, povrchová kondenzácia i kondenzácia v konštrukcii, účinky dažďa, vetra, slnka a mrazu, šírenie tepla v prostredí aj cez konštrukciu, to všetko sú negatívne vplyvy, ktorým musí fungujúca fasáda s kvalitnou omietkou odolať. Zároveň by vlastnosti omietky aj celého omietkového systému mali byť v súlade s vlastnosťami podkladu – materiál podkladu, šírka a vyhotovenie ložných škár muriva, vlhkosť, rovinatosť a pod.

Dôležitá je aj schopnosť omietky prispôsobiť sa klimatickým podmienkam prostredia. Nanášanie omietky sa určite oplatí zveriť do rúk profesionálnych realizačných spoločností, aby sa predišlo chybám a nedostatkom – od narušenia estetického vzhľadu fasády až po vážne poruchy konštrukcií objektu. Preto okrem základnej ochrannej a dekoratívnej funkcie fasádnych omietok musíme dbať aj na technológiu ich realizácie, to znamená, že materiály sa musia racionálne spracovať tak, aby sa splnili všetky stavebno-technické a stavebno-fyzikálne požiadavky. Väčšina stavebníkov sa pri výbere druhu omietky rozhoduje najmä podľa ceny, zaobstarávacích nákladov, povrchovej úpravy a farebnosti. Nízka cena by v tomto prípade nemala byť rozhodujúca. Čím je omietka kvalitnejšia, tým je menej náročná na údržbu, znižuje energetické straty a náklady na vykurovanie, pozitívne pôsobí na vnútornú klímu v objekte v každom ročnom období, tlmí hluk, chráni pred vlhkosťou a pod.

Charakteristiky omietok

Poznáme viaceré druhy exteriérových omietok. Pred ich samotnou aplikáciou sa musia najprv ukončiť všetky mokré procesy v interiéri, ako sú vnútorné omietky, potery a pod. Podklad, na ktorý sa nanášajú, musí byť rovný, dostatočne nosný a pevný, rovnomerne nasiakavý, rovnorodý, primerane drsný, suchý, zbavený prachu a nečistôt, bez výkvetov solí. Pri veľkých nerovnostiach podkladu alebo pri styku dvoch rôznych podkladových materiálov sa omietky vystužujú maltonosným pletivom. V súčasnosti sa odporúčajú dvojvrstvové omietky, ktoré tvorí jadro a povrchová minerálna úprava.

Klasická, hrubá vápenná omietka na fasádach sa zhotovuje na zaschnutom a znovu navlhčenom nástreku z vápennocementovej malty. Má hrúbku 15 mm a obsahuje plnivo so zrnami veľkosti do 7 mm. Použitím hydraulického vápna sa zvýši odolnosť omietky proti nepriaznivým klimatickým podmienkam. Žiadanú farebnosť získame pridaním farbiva priamo do malty alebo povrchovým náterom omietky prírodnými farbami. Hladká vápenná omietka sa zhotovuje podobne ako hrubá vápenná omietka. Jej povrch sa však upravuje vyhladzovaním alebo striekaním.

Štukovú omietku tvoria dve vrstvy – jadro s hrúbkou 8 až 12 mm a povrchová vrstva s hrúbkou 3 až 5 mm. Ak sú na murive nerovnosti, treba naň najprv naniesť vyrovnávací podklad z vápennocementovej malty a až potom omietku. Jadro štukovej omietky sa nanáša na navlhčené murivo alebo na zatvrdnutý podklad. Pred nanesením štuky sa musí povrch jadra zdrsniť. Lícna vrstva sa vyhladzuje alebo ozdobne ryhuje, kefuje, odsáva a pod. Medzi dvojvrstvové omietky patrí aj šľachtená škrabaná omietka. Je to suchá zmes, ktorá sa riedi vodou a nanáša na jadro s hrúbkou do 1 mm. Po čiastočnom zaschnutí sa povrchovo upravuje (ryhuje, škriabe) a na záver kefuje. Jej jadrová podkladová vrstva sa zhotovuje z vápennocementovej malty s hrúbkou približne 15 mm. Povrch podkladovej vrstvy sa po vyrovnaní zdrsňuje, aby lícna vrstva (vápennocementová malta s prísadami a farbami) k nej lepšie prilipla.

40073

Jednovrstvová omietka je systém, v ktorom sú jadro a štuková vrstva spojené do jednej vrstvy, čím sa skráti čas potrebný na spracovanie omietky a na jej aplikáciu ako prednástrek. Býva hrubá 15 až 20 mm. Okrem minerálnych omietok, obsahujúcich spojivo vo forme vápennocementových hydrátov a plnivo v podobe kameniva, sú aj omietky paropriepustné, vodoodpudivé s hladenou alebo ryhovanou povrchovou štruktúrou.

Ďalej poznáme aj akrylátové, silikátové a silikónové omietky, ktoré sa odlišujú druhom plniva. Akrylátové omietky majú vyšší difúzny odpor, z čoho vyplýva, že ich použitie nie je vždy vhodné. Silikátové omietky obsahujú ako spojivo neorganické draselné vodné sklo a ako plnivo kamenivo so zrnami veľkosti 1 až 4 mm. Ich povrch sa upravuje hladením, škrabaním alebo ryhovaním. Sú dobre paropriepustné a hydrofóbne. V silikónových omietkach sa ako spojivo používa kombinácia syntetických polymérov a silikónových živíc a ako prísada kamenivo so zrnami veľkosti 1 až 3 mm. Môžu byť škrabané alebo ryhované.

Dnes sa často uplatňujú aj dekoratívne mozaikové omietky, tzv. marmolit, na báze akrylátových alebo organických spojív. Ako spojivo obsahujú farebné kremičité kamienky. Zvyčajne sa aplikujú v soklových častiach objektu na minerálne podklady, na vápennocementové, cementové a sadrové omietky, prípadne na betón. Tepelnoizolačné omietky predstavujú klasický omietkový systém. Zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti muriva. Ich základ je minerálny s ľahčeným plnivom – expandovaným perlitom alebo granulovaným polystyrénom. Pretože sú veľmi ľahké, možno ich nanášať v hrubých vrstvách (približne 40 mm). Sanačné omietky sú vodoodpudivé, veľmi porézne, majú špeciálne póry, ale problémy s vlhkosťou nevyriešia. Na jej odstránenie alebo zamedzenie jej prenikania do konštrukcie treba najprv použiť priamu metódu odstraňovania vlhkosti a až potom aplikovať sanačné omietky. Vďaka nim sa vlhkosť odparuje až na rozhraní omietky a muriva, kde sa v póroch usadzujú soli, akumuluje vlhkosť a difundujúce vodné pary prenikajú k povrchu omietky. Tieto omietky zabraňujú vzniku výkvetov a poškodeniu muriva alebo omietky.

Ako vidíte, omietky nie sú len farba a povrchová úprava. Je to oveľa zložitejší systém, ktorý si zasluhuje primeranú pozornosť. Inak si môže vaša budúca fasáda veľmi ľahko pokaziť dobrú povesť.