Sekulská chata rybára

Koše upletené zo svíbových prútov a spevnené bazovou kôrou dávno už nečeria sekulské vody. Voľakedy nimi miestni chytali ryby. Šťuky, kapre, silne aj biele jasky, parmy či pletňáky. Dobré boli aj malé kosírky, červeničky alebo bieličky. V plytkých vodách sa lovilo s jeden a pol metra dlhými prútenými vršami. Z jari sa večer nastražili siete do kalných vôd tak, aby ich skoro ráno vytiahli obťažkané rybami. Tie tu boli jedným zo spôsobov obživy. Pred šesťdesiatimi rokmi sa časť toku rieky Moravy ocitla v hraničnom pásme so zákazom vstupu. Neskôr, reguláciou riečneho koryta zanikli záplavové nádrže, prirodzený stav rýb postupne klesal. Rieka si však vytvorila mŕtve ramená a ťažba štrkopieskov umelo vyhĺbila jazerá. Nové vody potrebovali nové násady rýb. Časom a šikovnosťou miestnych rybárov sa zarybnili aj štrkoviská.

Do sekulského chotára zavítalo športové rybárstvo, prichádzajú sem rekreační rybári s udicami, podberákmi a sieťkami. Lovná sezóna sa tu začína májom a končí sa na Vianoce. Skalní si tu stavali prístrešky z borovíc s pultovými strieškami. Malé stavby tradične stáli na koloch z agátového dreva.

Sekulské jazerá lákajú nádhernou scenériou. V ich blízkosti vyrástla chatová kolónia. Drevený polmesiac Chaty rybára sa šťastne uložil na cípe pevniny uprostred vodnej plochy.
Paťo Safko

Viac fotiek  v albume

Rybári, ukrytí vo svojich búdkach pred nepriaznivým počasím, striehnu na úlovok sezóny. Architektom zo štúdia A11 sa najprv krajina dostala pod kožu, potom sa pri návrhu sekulskej Chaty rybára, uhniezdenej na široko-ďaleko najkrajšom polostrove, inšpirovali čarom ľudovo-rybárskych príjazerných drevostavieb, vodnou plochou, rovinatou krajinou a blízkosťou rieky.

Súkromie na rekreačnom výbežku

Rodine vášnivého rybára z veľkého mesta sa pošťastila kúpa parcely na kúsku pevniny, ktorá akoby vplávala doprostred jazera. Stavať tu mohli, ale tak, aby novostavba nehyzdila okolie, nebránila ostatným rybárom v ich záľube, aby si tento krásny kúsok krajiny mohli užívať aj iní. Majiteľom, ktorí spočiatku túžili po zrubovej stavbe, kamennom murive a súkromí, prichodilo porozmýšľať, ako bezpečne uzatvoriť svoju chatu, keď budú odchádzať, ako si zachovať súkromie, keď sa za pekného počasia vyroja rekreanti do najbližšieho okolia chaty, ako a kam ukotviť loďku. Aj dlhým udiciam a ostatném rybárskemu náčiniu bolo načim prichystať dôstojný prístrešok. Nemala to byť chatka iba na krátkodobý pobyt: vedeli si predstaviť, že v obliehaní jazernej krajiny strávia aj niekoľko dní, niekedy si pozvú hostí aj na noc. Pri tých všetkých úvahách im prichodilo rozumné nájsť si takých architektov, ktorí sa radi pohrajú s návrhom rekreačného domčeka.
 
To, že Chata rybára v Sekuliach bude ašpirovať na najvyššie ocenenia za architektúru a dostane sa jej cti uvítať odborné komisie, ktoré určujú nominácie na Cenu CE ZA AR a Cenu Dušana Jurkoviča, vtedy nikto netušil.   

Vnútro chaty sa zahľadelo do krajiny. Interiér nadobudol znaky predstáv majiteľov o bývaní v chate. Tomu vyhovel aj kamenný obklad oblej steny pri kuchynskom kúte a netypický drevený podhľad s falošnými trámami. Typový nábytok sa prispôsobil stavbe.
Paťo Safko

Čo sa zmestilo do brucha

Možno sa po hladine kĺzal mesiac, keď bol na polceste k splnu, alebo sa z jazera znenazdajky vynorilo plavidlo. To napokon zaspalo na brehu jazera. Keď prídu jazeroplavci, zloží chata svoje drevené krídlo a privíta ich zasklenou stranou celkom oddanou vodnej ploche. Ľudia, ktorí sa zabývali v drevenej schránke polmesiaca, vstupujú z pevniny jediným otvorom v jeho bruchatej stene. Odsunú krídla dverí a tie – roztvorené – zalícujú hrubé ostenia. Hneď po oboch stranách vstupných dverí takto vznikli dve niky. Sú síce neveľké, ale vešiakovým stenám sa v nich celkom zapáčilo.

Polohovateľná terasa sa sklopí, potom sa môže vykročiť na terasu, odhrnúť závesy, otvoriť chatu k jazeru. Kroky pána majiteľa obyčajne smerujú rovno k jedinému nezasklenému dielu na priečelí – do skladu udíc. Ten sa vydúva malou oblou stenou do interiéru. Zo strany kuchyne a spálne obložili oblinu kamenným obkladom.
Paťo Safko

Kto sa poberie doprava zistí, že k oblúku vonkajšej steny sa postupne, pekne v slede za sebou, primkli miestnosti s WC, kúpeľňou, saunou a celkom na konci zabrala najväčšiu plochu spálňa domácich. Okrem lôžka a niekoľkých interiérových doplnkov sa im nežiadalo zariadenia. To, čím sa spálňa pýši, je stena-nestena, celá z tvrdeného skla, vystavená slnku, vodnej hladine v objatí zeleného pobrežia. Relax ležmo v spálni domácich i susednej hosťovskej dokonale navodí pocit, že sa chata plaví v ústrety malým ostrovčekom, ďalekým vodným svetom. Pre pána chaty je však ešte väčším ternom, že čerstvé úlovky si rovno cez terasu zanesie do kuchyne. Tu sa na kuchynskom ostrovčeku vysunutom do spoločenskej časti chaty pripravuje rybacie menu. 

situacia_podorys_sekule
Paťo Safko

Architekti nezaváhali

„Umiestnenie stavby predurčilo chatu v Sekuliach k tomu, aby bola ústredným priestorovým motívom nielen poloostrova, ale celého sújazeria. Chceli sme navrhnúť takú architektúru, ktorá by svojím vzhľadom dopĺňala prírodnú scenériu. V nijakom prípade jej nemala dominovať. Stavili sme na jednoduchú formu s čitateľným konceptom. Ten podporujú strohé detaily, prírodné materiály a farebné odtiene blízke okoliu chaty. Polkruhové dispozičné riešenie stavby dotvára pultová strecha prikrytá vlnitým plechom. Stavba tak získala dve charakteristické fasády. K pevnine sa otáča strohou polvalcovou fasádou. Tá sa obkladala na pero a drážku dreveným horizontálnym obkladom. Jednoliatu plochu narúša len vstup do chaty a lodenica určená na parkovanie loďky priamo pod objektom.

V letných mesiacoch sa ryby a ľudia delia o vodný živel. Vykúpaní a príjemne unavení plávaním sa obyvatelia chaty slnia na mierne naklonenej plošine svojej pohyblivej terasy. V zime, keď hladina zamrzne, obujú si korčule a naháňajú vietor po jazere.
Paťo Safko

Smerom k jazeru sa objekt otvára celozasklenou stenou,“ ozrejmili architektonické súvislosti autori návrhu. „Brehy jazera sú v sezóne plné rybárov, počas pekných dní aj rekreantov. Vtedy samotná stavba vymedzuje pre svojich obyvateľov ich osobný intímny priestor. Veľká terasa pozdĺž priamej línie celozasklenej steny a otvorený výhľad z interiéru do krajiny naplno poskytujú kontakt s prírodnou scenériou. Drevenú terasu na oceľovej konštrukcii možno zdvihnúť do vertikálnej polohy pomocou elektromotora a kladkového mechanizmu. V čase, keď je chata opustená, stavbu uzavrie mobilná terasa zdvihnutá do zvislej polohy, chráni tak zasklenú fasádu orientovanú smerom k jazeru.“

1024701
Paťo Safko

Konštrukcie, obavy a svojhlavá voda

Stavbu vymurovali na železobetónovej doske. Tú zdvihli do výšky, ktorej úroveň mala zabezpečiť, aby kolísanie hladiny podzemnej vody v budúcnosti neubližovalo konštrukciám novostavby. Vymysleli to tak, aby aj loďka mohla bezpečne vplávať do uzatvárateľnej lodenice pod chatou. Viac ako rok sa úroveň podzemných vôd prieči štatistikám. Zdvihla sa po dlhotrvajúcich dažďoch a nie a nie opadnúť. Chata sa teraz ešte viac priblížila k jazeru. Pridalo jej to na kráse, len nespratná loďka sa už akosi nevprace do svojho doku. Všetci veria, že leto vráti chate kus brehu, ktorý jej predtým patril.

Podsvietením sa polvalec pomaličky odpútava od štrkového podložia, chata sa mení na Mesiac, ktorý sa nebadane vracia na oblohu.
Paťo Safko

Zatiaľ sa na hladine, hneď pri pätách chaty, odráža jej obraz. Sama sa môže podiviť vodorovnému obalu z latiek z ihličnatej dreviny, ktoré v pieskovom odtieni obopínajú jej oblinu. Zvislým obkladom vo farbe stromovej kôry sa pokrylo len pohyblivé pódium a odlíšil sa obrys vstupu do domu na celistvej fasáde obrátenej k pevnine. Pozemok sa časom a valom z nasypanej zeminy i kamenia odčlení od príjazdovej poľnej cesty. Val zarastie trávinami a krovinatým porastom. Domáci tak zabránia parkovaniu cudzích áut. Komu sa zachce do takého kúta prírody, nech sa aspoň na kúsku prejde pešo.

S ohľadom na lokalitu sa chata musela zabezpečiť pred poškodením, ale aj pred prípadným vlámaním. Oblý a celistvý chrbát chaty spolu s „padacím mostom“ teda s viacfunkčnou terasou vytvoria primeranú bariéru.
Paťo Safko

Ako sa veci majú

„Ľudia by sa mali už pri architektonických návrhoch stretávať s kvalitou, spoznať ju a sami tak určiť smerovanie architektúry svojich domov. Architekti dlhujú investorom reflexiu ich požiadaviek a predstáv. Rozprávať by sa mali zo všetkými, ktorí budú v dome žiť. Potom nemôže nikoho prekvapiť, že napríklad manželke majiteľa je bližší zdobný štýl a on chcel stavať minimalisticky. Investorom neberieme ich predstavy, a pritom svoje návrhy robíme od srdca. Navrhovanie architektúry rodinných domov a dohliadanie na ich realizáciu nie je v súčanosti nijaký veľký zárobkový podnik, ale skôr také malé dobrodružstvo, na ktoré sa odhodlajú architekti s investorom.

Vyzerá tak trochu ako padací most. Na pohyb veľkého dreveného panela, ktorý spevňuje kovová konštrukcia, sa skúšalo riešenie statikov, potom strojárov, ale najlepší nápad na priklopenie pódia k fasáde a odklopenie do polohy terasy mal odborník na divadelné kulisy a mechanizmy. „Teraz už odchádzame, priestor je vás všetkých – nadvihnúť, pomaly navíjať a priťahovať. O týždeň sme tu zas!“ Odídu domáci a na priedomí smerom k jazeru sa vystierajú betónové pražce, po ktorých sa nabudúce zase zvezie drevené pódium. Komu sa zažiada, ten si na nich posedí.
Paťo Safko

Niekedy sa zabúda, že nielen architektov, ale aj majiteľov domov reprezentuje architektúra, ktorá sa podpísala na vzhľade stavby. Dispozíciu a zariaďovanie interiéru nepodriaďujeme obalu domu, miestnosti doň nevkladáme dodatočne. Tie musia fungovať, mať svoje miesto a nadväznosť tak, aby sa v priestore ľahko udržiaval poriadok a aby obyvatelia neboli obmedzovaní v pohybe. Sekulská chata pre vášnivého rybára vznikla ako prepojenie interiéru s exteriérom,“ zamýšľa sa architektka Danica Baricová.

Hranaté sú iba rámy okien, dverí, terasy. Inak chate sebavedome vládne oblúk obvodového múru. Je to aj prirodzené. Minimalizmus sa pekne zaoblil v prírodnom prostredí, ktorému sú cudzie priame línie.
Paťo Safko

Autori návrhu: Ing. Danica Baricová, Ing. arch. Jozef Pavelčák, Ing. arch. Igor Ščipák