Viacgeneračný rodinný dom v hlavnom meste

28.02.2012  |     

Pán Emil, ktorý sa rozhodol v budúcnosti nasťahovať pod jednu strechu seba s manželkou, dospelé deti i vnúčatá, si myšlienku rastúceho domu prispôsobil na svoj obraz. Dvojgeneračný dom postavil najskôr pre svojich dvoch synov. „Predstavujem si, že ma neskôr vezmú do opatery,“ usmieva sa rodinne založený sympaťák v preddôchodkovom veku.

V mladosti si so ženou vysnívali bývanie v jednej z okrajových štvrtí hlavného mesta, kde má pani Zuzana rodičovské korene. „Manželka k tomuto miestu inklinovala, ona bola iniciátorom. Rodinné domy tu mali stáť už v roku 1976, neskôr malo mesto s tunajšími pozemkami iný zámer. Nakoniec sme si museli počkať na nové časy, kým sme mohli začať stavať,“ hovorí o ceste za bývaním v rastúcom rodinnom dome.

Koncept počíta s tým, že dom sa zväčšuje s jeho obyvateľmi. „Pätnásť rokov staviame domy a vidíme, aké odlišné potreby majú mladí bezdetní ľudia a rodiny s deťmi. Pre každú zo životných etáp je vhodný iný typ a veľkosť bývania. Vymysleli sme preto dom, ktorý bude žiť s našimi klientmi. Zväčšuje sa podľa potrieb rodiny,“ hovorí o programe Rastúci dom David Mencl, generálny riaditeľ spoločnosti Ekonomické stavby (ES), ktorá viacgeneračnú stavbu realizovala na kľúč.

 

Sme špecifickí

Kým v západných i zámorských štátoch je sťahovanie, napríklad za prácou, bežnou súčasťou života, v našich končinách je to inak. Miesto svojho domova meníme s nevôľou. Keď si nájdeme vyhovujúcu lokalitu, neradi sa sťahujeme inam. V mieste bydliska si vytvárame sociálne väzby a svoje bývanie i jeho okolie neustále zveľaďujeme. „Napriek tomu, že dom už nemusí vyhovovať potrebám rozrastajúcej sa rodiny, nechceme ho opustiť. S naším programom teda rodina už nemusí meniť miesto domova, ale môže ho prispôsobiť novým potrebám,“ vysvetľuje D. Mencl špecifiká nášho regiónu, ktoré firmu viedli k vytipovaniu niekoľkých domov s možnosťou reagovať na zmenené potreby klientov. Sú projektované tak, aby umožňovali jednoduché zväčšenie o ďalšie moduly. Najčastejší typ „štartovacích domov“ 3 + 1, ktorý zodpovedá potrebám mladých rodín a príliš nezaťažuje nákladnou hypotékou, sa môže postupne rozrásť až na 5 + 1 s garážou. „Zároveň so základným vyhotovením stavby sa zrealizuje základový pás na budúce rozšírenie domu na obidve strany. Je to jediná investícia navyše oproti bežnej stavbe akéhokoľvek domu.“ Dom sa potom môže rozrastať bez toho, aby sa muselo prerušiť bývanie v už existujúcej časti.

 

Pod jednou strechou

V minulosti nebolo viacgeneračné bývanie ničím výnimočným. Jednak sa kládol dôraz na život v komunite, jednak k spolužitiu viacerých pokolení viedli ekonomické dôvody. Pán Emil tvrdí, že nebolo ťažké presvedčiť svojich dvoch synov na spoločné bývanie. „Viete moji synovia i my s manželkou sme dosť pracovne vyťažení, takže veľa času pohromade a na jednom mieste aj tak netrávime. Keď sa tu synovia celkom zabývajú a určia si svoje pravidlá, my sa im prispôsobíme, lebo vieme, že sa o nich môžeme oprieť, keďže rodinné väzby sú naozaj silné. “

 

Pre začiatok sa rozhodol spojiť dva domy (3 + 1 a 4 + 1) do jedného celku a pristavať k nim dvojgaráž. Na pozemku za domom si pritom ponechal miesto na dostavbu pre seba a manželku.

Starší syn s rodinou a jedným potomkom v dome už bývajú, mladší syn sa so zariaďovaním svojho hniezdočka príliš neponáhľa. „Stále čaká na tú pravú,“ prezradil na neho otec. Dom síce tvorí jeden kompaktný celok, je však rozdelený na dve samostatné bytové jednotky s vlastnými vchodmi. Existuje možnosť prepojiť ich pripraveným, no zatiaľ nevyužitým otvorom v spoločnej priečke. „Urobíme to podľa toho, ako si budú nevesty rozumieť,“ vtipkuje pán Emil.

 

Projekt domu prispôsobili svojím predstavám

Oba byty v dome majú štandardné dispozičné riešenie v zmysle prízemia s obývačkou spojenou s kuchynských kútom. Každý byt má na spodnom poschodí aj malú technickú miestnosť s toaletou a kotlom. Vykurovacia sústava je v každom byte individuálna.

Schodiská na podlažie sa domáci rozhodli situovať na rozdiel od pôvodného projektu mimo obývacieho priestoru. „Štandardom projektu boli schody na horné poschodie ako súčasť obývačky. My však máme skúsenosť z iných priestorov s prenášaním hluku a vôní, tak sme sa rozhodli, že schody oddelíme. Hoci podľa pôvodného projektu by bol obývací priestor o niečo väčší, aj pre zachovanie súkromia sme schodisko odčlenili priečkou. Pod schodmi tak vznikol úložný priestor, ktorý môžeme v budúcnosti využiť napríklad na uskladnenie vína,“ odôvodňuje zmeny pôvodného projektu investor. Ako hovorí, moderným riešením spoločnej obývačky a kuchyne nie je príliš nadšený, ale neodmieta ho: „Dôležitá je možnosť individuálnej voľby, ktorú dnes architektúra ponúka.“

Horné poschodie majú oba byty odlišné. Keďže jeden z nich nadväzuje na dvojgaráž, má väčšiu rozlohu. Obaja synovia túžili po veľkorysej kúpeľni, a tak každý obetoval jednu obytnú miestnosť, v ktorej si vybudovali príjemné oázy s obrovskou vaňou i samostatným sprchovacím kútom.

Podľa slov pána Emila je dom rozsiahly a zatiaľ postačujúci. „Máme priestor vzadu za domom, kde je možné jednu „kocku“ ešte dostavať, ale takáto investícia dopredu je zbytočná. Pristavovať budeme až vtedy, keď sa s manželkou rozhodneme nasťahovať. Zatiaľ sme sa celkom nerozlúčili so starým bytom, viete máme tam svoju históriu a spomienky, aj keď mať hory doslova za chrbtom, a teda krásny výhľad na Malé Karpaty nás láka.“



Základovú platňu pre dostavbu nemajú, no geologický prieskum ukázal, že môžu pokojne stavať ďalej. Dispozičné riešenie domu, hoci s malými úpravami, bolo teda určené pôvodným projektom, základné vybavenie, ako sú podlahy či dvere, po výbere investora dodala a realizovala stavebná firma. „Dali nám možnosť výberu a tipy na predajne, kde sme si všetko vybrali podľa našich predstáv. Samotné zariadenie sme riešili individuálne.“

 

Čoraz populárnejšie služby dizajnéra si odkladajú na „horšie časy“. „Možno príde čas, keď budeme chcieť, aby nám niekto poradil. Veď veci sa menia, nie sú naveky. Zatiaľ sme zvolili štandardné vybavenie, nič exkluzívne. Funkčnosť, ktorá nám momentálne absolútne stačí. Starší syn má interiér viac-menej zariadený, mladší zatiaľ žije v provizóriu, keďže tu trávi len minimum času. Ja viem, nie je to na žiadnu parádu, ale ja ho do ničoho tlačiť nebudem,“ vysvetľuje majiteľ s úsmevom.

Ovocný sad

V nedokončenom stave sa nachádza aj záhrada. „Som ešte z generácie, ktorá by pri dome chcela aj niečo sadiť a pestovať. Keďže človek žije nielen domom, je toto tu len dočasné. Ale už mám predstavu, ako by to mohlo o niekoľko rokov vyzerať. Mám rád čerešne, višne aj iné ovocie, takže by sme tu chceli urobiť menší ovocný sad. Ktosi nám povedal, že ihličnany nejdú dokopy s ovocnými stromami, takže si to chceme nechať vysvetliť a dobre premyslieť, aby sme neskôr nemuseli stromy rúbať. Viete, na to, čo bude, sa človek nemôže veľmi spoliehať, ale všetko je zatiaľ na takej ceste, ako som si prial,“ spokojne hovorí pán Emil.

 

 

Dom v skratke

Počet miestností: 3 + 1 a 4 + 1
Úžitková plocha: 270,34 m2
Zastavaná plocha: 181,45 m2
Základy: betónové pásy
Hrubá stavba: tvárnice Ytong Lambda, Xella (vďaka ich tepelnoizolačným vlastnostiam nebolo potrebné dom zatepľovať)
Strecha: betónové škridly Bramac
Cena: 215 760 € s DPH


Text: Mária Ďurčeková
Foto: Dano Veselský, Ekonomické stavby
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozľahlý rodinný dom v lone prírody, ktorý nepôsobí rušivo

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Zdravé bývanie


Ako vybudovať zdravý a bezpečný domov




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky