Chátrajúci statok premenili na moderný rodinný dom

20.11.2012  |     

Kúsok od Bruselu sa rozprestiera malebná časť Flámska s názvom Pajottenland. Jej čaru podľahol aj slávny renesančný maliar Pieter Bruegel, ktorý tunajšiu jedinečnú atmosféru zachytil na svojich obrazoch. Bruegelove plátna a drevené dosky zobrazujú do diaľky sa vinúcu, mierne zvlnenú krajinu plnú zelených lúk, úrodných polí a sadov, do ktorej sú zasadené biblické či mytologické príbehy. K často vyobrazovaným scenériám patrí aj hrad Gaasbeek, ktorý stojí v srdci Pajottenlandu a je jednou z jeho výrazných dominánt.

A práve v tejto malebnej scenérii v podhradí Gaasbeeku stojí rodinná usadlosť so zverolekárskou ordináciou. Jej majiteľom okolitý kraj tak učaroval, že sa rozhodli predať svoj nedávno postavený dom a presťahovať sa sem. Nerozhodovali sa dlho, intuitívne cítili, že toto je to pravé miesto na život.

Malý trik

Nový dom mal vzniknúť rozšírením polorozpadnutého statku a jeho prestavaním na komfortnú usadlosť. Keď jeho čerství majitelia premýšľali, čo urobiť s pôvodnými budovami, jedným si boli istí – chceli zachovať poľnohospodársky charakter stavby a atmosféru miesta. S touto požiadavkou oslovili architekta Barta Lensa, ktorý tak stál pred otázkou, ako moderným spôsobom oživiť chátrajúci statok. „Nechceli sme robiť iba nostalgickú rekonštrukciu akože v štýle sedliackej usadlosti, ani nás neuspokojovala myšlienka obyčajnej konfrontácie starého a nového. Zvolili sme prístup, ktorý vychádza zo starostlivo premyslenej integrácie nových prvkov do historického kontextu,“ vysvetľuje architekt, aké úvahy predchádzali výslednému projektu. A tento zámer sa skutočne vydaril.
To, čo je dnes kompaktným súborom piatich budov, bolo kedysi len malou skupinou samostatne stojacich poľnohospodárskych stavieb. Architekt Bart Lens preto zvolil malý trik – pomocou jednotného materiálu spojil pôvodne separované budovy v jeden celok a medzi obytnú časť, veterinárnu prax a záhradu navyše vstaval spojovaciu chodbu, vedúcu do vnútorného dvora. Hlavný vstup navrhol od priľahlej komunikácie a upravil tiež umiestnenie okien. Pôvodné otvory zamurovali a nové široké okno v bočnej fasáde dnes ponúka veľkorysý výhľad do záhrady.
Poľnohospodársky charakter stavby je zachovaný nielen vo forme jej jednotlivých častí, ale aj vo zvolenom materiáli – neomietanom tehlovom murive, z ktorého boli aj pôvodné stavby a ktoré je pre flámsku architektúru typické. Z podobne sfarbeného muriva bol v 16. storočí dostavaný aj tunajší hrad. „Tehly boli logickým riešením,“ vysvetľuje Bart Lens, „v minulosti si ich sedliaci sami vyrábali, pretože hliny bolo všade naokolo dostatok.“

Králičia nora

Vložená chodba, ktorou sa do domu vchádza, má tiež korene v pôvodnej sedliackej architektúre: „Typické gazdovstvo má vždy vnútorný dvor a hlavné vráta, ktorými sa vychádza von na pole. Tie tu dnes nahrádza lievikovitý priechod, ktorý tak nadväzuje na typológiu poľnohospodárskej usadlosti,“ dodáva architekt.
Keď sa cez tento priechod do budovy vstupuje, čaká na návštevníka zaujímavý zážitok. Priestor sa postupne znižuje, je čoraz užší a tmavší, tento efekt však nevyvoláva pocit stiesnenosti, ale skôr bezpečia a útulnosti. Chodba v tvare lievika sa, navyše, pod rôznymi uhlami lomí, takže pri prechádzaní nie je vidieť jej záver a človek sa musí nechať viesť len svetlom na konci. Snáď preto architekt Bart Lens dom nazval králičou norou.
Rodinu nadchol už prvý architektov nákres s novou chodbou, ktorá priestor prirodzene člení i sceľuje. Jej členovia si totiž želali oddeliť privátnu časť od pracovných priestorov a  priechod, ktorý tieto dve časti spája, ich zároveň vizuálne oddeľuje. Majitelia domu si tak zachovávajú súkromie. „Bol to sám klient, kto myšlienku tehlovej chodby veľmi presadzoval,“ pochvaľuje si spoluprácu s majiteľmi domu architekt.

Tehly s pamäťou

Chodba nadväzuje svojím vzhľadom na ostatné časti domu z neomietaného muriva – jej steny, podlahu aj strechu pokrýva červený tehlový obklad, ktorý umocňuje dojem útulného a bezpečného priestoru. Trochu iným povrchom stien, obložených súčasnými tehlovými pásikmi, vyjadruje novostavba vstavaná medzi pôvodné objekty svoju odlišnosť, z väčšej vzdialenosti sa však zdá byť skôr zjednocujúcim prvkom.
Väčšina tehál použitých na rekonštrukciu pôvodných budov má, naopak, dlhú históriu. Architekt sa rozhodol potvrdiť predstavu tehlového domu ako trvalej hodnoty aj symbolicky, a zároveň stavať ekologicky i ekonomicky, preto zužitkoval všetky nepoškodené staré tehly z objektov schátraného statku. Ešte viac tak pripomenul minulosť aj tradíciu miesta. „História je tu stále s nami, pokračuje a my s ňou nechceme zvádzať boj,“ hovorí Bart Lens a dodáva: „Architektúra nemá históriu popierať, ale skôr podopierať – vychádzať z nej a čerpať skúsenosti z tradície v harmónii s novými prvkami a technológiami.“ Preto hrá v králičej nore okrem tehál dôležitú úlohu tiež veľkoformátové sklo, ktoré prepúšťa dostatok svetla do interiéru a zároveň rámuje pôsobivú krajinu so stredovekým hradom. Obohacuje tradičný materiál aj tvaroslovie o moderný architektonický výraz a zabezpečuje komfort.

Obed v stodole, hry v chlieviku

Interiér je navrhnutý v podstate tradične, v duchu belgickej architektúry – minimalistický, funkčný, s prevažujúcimi prírodnými materiálmi aj farbami a bez zbytočných nostalgických prvkov vidieckeho života.
Prízemie pôvodne obytného domu a priľahlej maštale boli prestavané na veterinárnu prax a garáž. Na poschodí vybudovali izbu pre hostí a detské spálne, okná v tejto časti zapustili hlboko do strechy, aby si stavba zachovala vidiecky charakter. Najväčší objem – niekdajšiu stodolu – premenili na obývaciu izbu, ústrednú miestnosť celého domu. Otvory pôvodných brán ostali zachované, zasklili ich a doplnili o zatváracie okenice či vráta z dubového dreva. Uprostred miestnosti, ktorou preniká svetlo z oboch týchto brán, architekt umiestnil veľký betónový stôl, okolo ktorého sa sústreďuje každodenný život – funguje ako kuchynská linka, pracovná plocha, jedálenský stôl aj písací stôl pre deti. Je preto vyšší než býva zvykom a vytvára tak nezvyčajný priestorový zážitok, obzvlášť v mieste, kde výška miestnosti siaha až po hrebeň strechy.
Z obývacej izby vedie schodisko k spálni rodičov na poschodí – veľkému otvorenému priestoru, presvetlenému strešnými oknami. Susediaci chlievik sa zmenil na herňu pre deti a piaty murovaný objekt je sklad s malou pecou na pečenie chleba.

Netreba vymýšľať vodu

Komplex piatich poľnohospodárskych stavieb sa architektovi Bartovi Lensovi podarilo prepojiť tak, že dnes tvoria jeden celok, jediný rodinný dom, ktorého jednotlivé časti sú prakticky rozmiestnené okolo vnútorného dvora. Celistvosť stavby je zvýraznená výberom tehál ako zjednocujúceho materiálu, ktorý je skutočne nadčasový. Bart Lens k tomu dodáva: „Nikdy som si nemyslel, že by tehly mohli byť také sexi v architektonickom zmysle. Netreba znovu vymýšľať vodu, ale treba ju podávať takým spôsobom, aby chutila čo najlepšie. Tento princíp architekt uplatnil aj pri tehlách.

V medzinárodnej súťaži Wienerberger Brick Award 2012 projekt nedávno získal prvú cenu v kategórii rodinných domov. Porota ocenila nielen zjednotenie objektov bývalého statku tehlovým obkladom od podlahy až po strechu, ale aj rafinovane riešený priechod.


Text: Kateřina Kotalová
Foto: Philippe van Gelooven, Bieke Claessens, Andri Haflidason
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Z mesta na vidiek: Druhú šancu na kúpu tohto domu už neprepásli

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 5/2019 v predaji


21 horúcich jesenných trendov




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky