Chalupu na kopaniciach si manželia prerobili a zariadili podľa svojich predstáv

18.12.2012  |     

Na Starej Turej je niekoľko kopcov. Zopár ich vedie von z Turej, jeden na Kóreu a posledným sa dostanete na Hnilíky. A práve tu sa usadili manželia Kýškovci. Ich cesta sa však na tomto mieste nekončí a už teraz sú pripravení na ďalšiu etapu svojho života. Ale pekne poporiadku.

Počas tejto návštevy som sa zasa na chvíľu vrátila domov. Staroturianske kopanice, na ktorých ľudia žili v usadlostiach dodnes nazývaných podľa mien osadníkov roztrúsených po kopcoch, kde prekvitalo poľnohospodárstvo a chov dobytka a v zime sa život človeka opieral o ľudové remeslá, sú mojou srdcovkou. Idylka ľudového rázu krajiny sa však čochvíľa zmenila. Chirana – závod na výrobu zdravotníckej techniky – spôsobila, že záujem o roľníčenie sa stratil a mladí sa odsťahovali do novopostavených panelákov v meste. Teraz sa situácia znovu mení. Čoraz viac mladých ľudí odchádza žiť ruka v ruke s prírodou. Výnimkou nie sú ani majitelia domčeka, ktorý sme s fotografom navštívili. Ľudový interiér je predzvesťou, že tu veru nebude niečo na mestskom poriadku.

Zariadený vlastnou tvorbou

Rekonštrukcia a zariaďovanie starého domu prebiehali pod taktovkou domáceho pána, až kým sa k nemu nepridala jeho ženská polovička. Už niekoľko rokov dom spoločne zveľaďujú a obohacujú o staronové prírastky, ktoré umocňujú v človeku pocit, že je na mieste, kde sa skutočne býva a žije. Každá vec má svoj vlastný príbeh. Kuchyňa, na dokončenie ktorej sa čakalo niekoľko mesiacov, či kamenný obklad lemujúci priechod medzi kuchyňou a obývacou časťou patria k mnohým ručným prácam nachádzajúcim sa v dome. Sú dielom miestnych remeselníkov. Každý kúsok, ktorý v tomto neveľkom priestore je a zrodu ktorého sa dotkli pracovité ruky majiteľov domu, má svoj praktický význam.

Príbehy tisíc a jednej veci

Miestami je toho v dome veru požehnane, no o to viac sa tu človek cíti ako doma. Famózne príbehy skutočne jedinečných vecí začína rozprávať dom už vo vstupnej hale. Strom života z mozaiky „made in home“ zo starých obkladov lepil Milan niekoľko týždňov a na otázku, či ho to v polovici práce neomrzelo, len s úsmevom odpovedal: „Dobre som si pri tom oddýchol.“ 
Mnoho vecí je dedičstvom po Dankinej starej mame. Komody ozvláštnené veselými maľbami, ktoré zároveň prekryli stopy času, či krásny kuchynský stôl sú pravdepodobne svetovými originálmi. 

Dieťa, ktoré stále spalo

Aj napriek tomu, že vonku pálilo slnko, v dome bolo príjemne chladno. Výsada chladu v kombinácii s pokojným prostredím vytvorili dokonalé miesto na spánok. Dcérka majiteľov domu, ktorá zaspala chvíľku pred naším príchodom, sa vyrušiť nedala. Zatiaľ čo sa fotilo jej detské kráľovstvo v obývacej izbe, ona snívala svoj hračkový sen. Obývacia časť je miestom mnohých činností. Je to zároveň pracovňa, knižnica aj detský kútik, ktorý sa rozťahuje po celom priestore. Túžbou každého dieťaťa, ktorá sa v tomto dome stala skutočnosťou, je hojdačka v strede miestnosti.    

Chrbtom k mestu, čelom k prírode

Zo svojho pozemku už ale „vyrástli“, a preto sa rozhodli posunúť sa ďalej. Chalupárske dielko, ktoré doteraz budovali, prenechajú niekomu inému a oni sa vydajú na skusy do nového domu, kde okrem neho budú mať k dispozícii aj dostatok miesta na vlastnú úžitkovú záhradu. A či im nebude ľúto za svojou niekoľkoročnou prácou? „Človek by nemal žiť na jednom mieste, ak cíti, že treba ísť ďalej.“ Odchádzajú si teda plniť svoj celoživotný sen.  
 


Text: Lucia Pristachová Hô-Chí
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis môj dom ekoBývanie JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

PREČÍTAJTE SI TIEŽ Najkrajšie chalupy na svete Najkrajšie chalupy na svete x

Foto dňa

Rozľahlý rodinný dom v lone prírody, ktorý nepôsobí rušivo

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky