Idylické vidiecke bývanie Katky Koščovej

05.03.2013  |     

Uličku v malej východoslovenskej dedinke uzatvára dom-kocka, z ktorého možno sledovať dianie v obci ako na plavbe výletnou loďou po plytkom dedinskom potoku. Trojpočetná posádka nášho fiata v zložení – fotograf Dano, môj manžel, v tomto prípade osobný šofér, a ja sme sa nalodili na domček, v ktorom nás svojou mačacou prítomnosťou tešila slečna Agátka.

Aby to však nezostalo len pri Agátke... O dom sa delí ešte s dvomi obyvateľmi – speváčkou Katkou Koščovou a jej manažérom, ale najmä manželom Michalom Pivovarom. Tí si namiešali pokojnú vidiecku idylku s vôňou útulného domova a vytvorili si tak miesto s mimoriadnou príťažlivosťou. A to v dome, o ktorom by ste to rozhodne nepovedali.
 

Dirigenti z medových týždňov

„Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Možno aj všetko naraz,“ začína s úsmevom rozprávať Katka o živote presahujúcom múry domu. Okrem prípravy svadby, plánovania medových týždňov sa im do života priplietol aj dom. A tak sa zrazu ocitli v Kukovej. Poradie: svadba, kúpa domu a medové týždne si vyžiadali jednak aké-také rodinné obete,  jednak manažérske zručnosti mladomanželov. „Keď sme dovolenkovali, telefonovali sme domov a dávali pokyny, čo treba ešte v dome spraviť,“ dodáva Michal.

Kuna zabývaná

Všetko sa však počas ich neprítomnosti urobiť nestihlo a po návrate Katku s Michalom čakala ešte jedna veľká bitka – na povale domu: Vyhnať kuny, tzv. zabývané. Všetko by sa dalo zniesť, dokonca aj kunie diskotéky, ako Katka výstižne pomenovala nočné vyčíňanie. „Predstavte si, že sme povalu upratali a na druhý deň, po prebdenej noci, sme kolovrátok našli na opačnej strane povaly,“ opisuje silu chlpatých špeditérov. Pohár trpezlivosti pretiekol u Michala v deň, keď našiel v pracovni pod lampou kunie exkrementy. „Vtedy som si povedal dosť a pustil som sa do boja s kuními podnájomníkmi. Diery, ktorými sa vkrádali do nášho domu, sme zapchali, a tým sme boj s neželanými hosťami vyhrali.“  Ešte Michalova ručná ukážka veľkosti kún a posunuli sme sa v debate zasa o kus ďalej.

Pragmatickosť namiesto vzdušných zámkov

Katka s Michalom sú pragmatici ako lusk. Namiesto toho, aby čakali na životnú zľavu svojho vytúženého nábytku, zariadili si dom po svojom a lacno. Zariadenie vyskladali z rôznych kúskov – lacno kúpených, darovaných, vyrobených, ale aj vybartrovaných so starkou. „Starká spávala na malej váľande, kúpili sme jej teda novú a starú sme si zobrali,“ rozpráva Michal ukazujúc na šmolkovo-modrú pohovku, ktorá nielen farebne zapasovala do kuchyne. Vládnuce postavenie tu však nezaujala, táto pozícia patrí kuchynskej linke. Tú vyberali podľa ceny a kupovali na dve finančné etapy. Prvú časť si zadovážili, aby nejakú kuchyňu mali, a len nedávno, keď si čo-to ušetrili, im pribudla aj druhá, podokenná časť. „Mali sme šťastie, že sa nám sem hodila práve jedna z najlacnejších kuchynských liniek, akú v ponuke mali.“ 
Prebúraním priečky vznikol vidiecky open space, o ktorý sa kuchyňa delí s obývačkou. Tá je zariadená tak, aby pojala čo najviac ľudí. „Rodina a priatelia k nám radi chodia, pretože sa ich sem veľa zmestí. Sviatky, či už sú to Vianoce, alebo oslavy, alebo len tak, keď majú známi dlhú chvíľu, prichádzajú všetci k nám a z toho máme najväčšiu radosť,“ usmieva sa Katka. A naozaj. Obývačka akoby sa zväčšovala či zmenšovala podľa toho, koľko ľudí sa v nej stretne. Každý si tu nájde svoje miesto a môže nerušene vychutnávať pokojnú atmosféru. Bez hučiaceho televízora či iných rušivých momentov. Ako hovorí Michal: „Keď si chceme niečo pozrieť, stiahneme si plátno, pustíme film a nemusíme žmúriť na televízor.“ 
V dome sú ešte tri ďalšie miestnosti. Jedna spálňa, v ktorej sa šatstvo skrýva za farebným závesom, a posteľ je „v akurátnej výške“ (čo nám Katka aj názorne predviedla), jedna kúpeľňa, ktorú obľubuje pre jej malé okienko Agátka) a Michalova pracovňa. Ostatná časť domu je zatiaľ skrytá pred zrakmi návštevníkov, ale už teraz vieme, že na rekonštrukciu čakajú ešte podkrovie aj pivnica.

Dovidenia

Vôbec sa nám nechcelo ísť preč. Nie pre zákusok, ktorý nám upiekli, ani pre dlhú cestu, ktorá bola pred nami. Ešte pred odchodom som sa otočila a pozrela sa na obraz tehuľky zavesený v spálni. „Aká inšpirácia,“ povedala som si. Rozlúčili sme sa. A až teraz viem, že nás privítali a odprevadili štyria – Agátka, Katka, Michal a... Inšpirácia sa predsa len podarila. :-) 
 

Vidiecka inšpirácia

 
Zatiaľ čo knihy kupujú najmä v antikvariátoch, s obrazmi je to o niečo ťažšie. Obraz musí byť originál, takmer každý, ktorý sa v dome nachádza, je darom od rodiny či známych. Keď sa na ne dívate, máte pocit, akoby sa ku každému viazal nejaký dlhý príbeh. Stačí ukázať prstom na ktorýkoľvek obraz a dostanete informáciu o darcovi, autorovi alebo o pohnútkach samotného obrazomiľa (Katky či Michala), pre ktoré si ho vybral. Že sa tu umenie dobre cíti, počuť v každom zákutí a vidieť, kde sa len obzriete. 

 

Nalaďte sa na nôtu Katky a Michala


Text: Lucia Pristachová Hô-Chí
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis môj dom ekoBývanie JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Prírodná záhrada v Modre plná kvetov, plodov a dekorácií

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom 7/2019 v predaji


Vidiecka romantika na Považí




Predplatné

 

kúpiť v eshope

 

 

 

 

 

 

Najnovšie príspevky