Za 7 rokov si postavili na Liptove novodobú drevenicu snov
Víkendy v dreveničke pod Tatrami sú krásnou romantickou predstavou, ale keď príde na lámanie chleba, najmä na moderné pohodlie, tradičné vzory nám začnú byť pritesné. Novodobú drevenicu, v ktorej sa mladým manželom podarilo skĺbiť staré dobré s dobrým novým, sme našli v kopcoch na pomedzí Liptova a Oravy.
Pozemok hľadali takmer rok. „Miesto je totiž na dome to najdôležitejšie. Takmer všetko sa dá zmeniť, okrem miesta,“ ukazuje Miro na lúku plnú margarét, za ktorou v mrakoch tušiť majestátne kopce. Túžili po mieste s výhľadom, niekde nad dolinami, kde si budú s kopcami rovní. Niekde, kde nie je ruch, ale ani do dediny by nemalo byť ďaleko…
„Prešli sme takmer celé Slovensko,“ spomína Miro. Nakoniec našli ten správny kúsok zeme na konci strmej cesty, takmer na hrebeni Skorušinských vrchov, a pritom len kúsok za dedinou.
Dano Veselský
Dano Veselský
Keď stavať pod Tatrami, tak drevenicu. Prvé rozhodnutie bolo rýchle a jasné. Vymyslieť však moderne tradičnú drevenicu tak, aby splnila všetky požiadavky mladých manželov, to už bola celkom iná káva.
Dano Veselský
Keď stavať pod Tatrami, tak drevenicu. Prvé rozhodnutie bolo rýchle a jasné. Vymyslieť však moderne tradičnú drevenicu tak, aby splnila všetky požiadavky mladých manželov, to už bola celkom iná káva.
Sedem rokov na Liptove
Pôvodne si Miro a Markétka mysleli, že si nájdu architekta, ktorý im navrhne dom podľa ich predstáv, a potom firmu, ktorá ho zrealizuje. Ukázalo sa však, že v roku 2005 to bola naivná predstava. „Pred siedmymi rokmi sa ťažko hľadali informácie aj stavebné firmy – keďže bol stavebný boom, do nejakej chatky sa nikomu nechcelo. Aj zohnať dobrého elektrikára alebo tesára bol problém, navyše na diaľku, popri práci v zahraničí.
Mali sme ale šťastie na človeka, ktorý sa podujal celú stavbu manažovať. Bez neho by sme asi nič nepostavili.“ Stavba nakoniec trvala sedem rokov. Vystriedali sa na nej dvaja architekti a niekoľko rôznych firiem z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia, v mnohom si museli Miro s Markétkou nejako poradiť sami: „Bol to taký príbeh Ako laici stavali drevenicu.
Zamestnávalo nás to po nociach, ale veľmi nás to bavilo. A po návrate na Slovensko sme na chalupe prežili rok driny. V našom stavaní však bolo potešenie, čo aj teraz cítiť z nášho vzťahu k chalupe.“
„V chalupe by podľa nás mala byť pec. Naša je naozaj veľká, ale v tomto obrovskom priestore by malá pec alebo kozub vyzerali smiešne.“
Pec tvorí základ vykurovania chalupy. Z praktických dôvodov je tu aj elektrické vykurovanie (keďže v dedine nie je plyn, iná možnosť nebola). Na prízemí je tepelné čerpadlo vzduch-vzduch, na poschodí podlahové a stenové vykurovanie (podlahové v kúpeľniach, stenové v izbách).
Dano Veselský
Lavička pri peci je jednoznačne najobľúbenejším miestom v dome.
Cez zasklené dvierka vidno blkotať oheň.
Otvorený priestor prízemia veľká pec rozdeľuje aj spája: „Tu sa sedí a rozpráva aj pripravuje jedlo, stále sa tu niečo deje.“
Dano Veselský
Potrebovali veľký dom, nemohli sa teda celkom držať tradičných vzorov. To prinieslo nejeden problém. Napríklad konštrukciu veľkého priestoru.
Dano Veselský
Potrebovali veľký dom, nemohli sa teda celkom držať tradičných vzorov. To prinieslo nejeden problém. Napríklad konštrukciu veľkého priestoru
Všetko drevo je tu olejované prírodnými olejmi, trámy získali patinu kefovaním.
Kompromis tradičného a súčasného
Vedeli, že chcú drevenicu, otázka ale bola akú. Potrebovali totiž veľký priestor, pohodlný pre sedem až osem ľudí, takže pôvodné vzory im boli primalé. Nakoniec si vybrali pôdorys v tvare T: „S tradičnými drevenicami nemá nič spoločné, ale priestorovo nám vyhovoval. Taktiež sa tu dala urobiť terasa, ktorá bola pre nás dôležitá,“ vysvetľuje Miro.
„Je to teda taký mačkopes, ale nám sa to takto páčilo. Kompromisom je predsa už kúpeľňa, ktorá určite nie je pre pôvodné drevenice typická. Našou snahou bolo robiť veci tradične, nechceli sme sa ale vrátiť v čase a postaviť kópiu starej drevenice. Je to predsa nová stavba, takže by mala poskytovať súčasný komfort,“ dodáva. Inšpirovali sa teda najmä tým, ako sa v tejto oblasti stavalo – zachovali tradičné postupy a materiály, ktoré sú tu prirodzené, tvar trámov a okien či drevené podlahy a dvere.
Kompromisy sa robili aj pre rozpočet. Stavbu nechceli robiť lacno, naopak na nábytku, ak sa dalo, sa snažili ušetriť.
Dano Veselský
Pri linke zvíťazil nad drevom praktický laminovaný povrch.
„Nábytok môžeme o pár rokov vymeniť, ale pec, podlahy alebo kúpeľne len tak ľahko nevymeníme.“
Okrem vykurovacej časti má pec aj časť, v ktorej sa pečú fantastické koláče. Je obrátená logicky – smerom ku kuchyni.
Dano Veselský
Naprírodno
„Začalo sa to paronepriepustnou fóliou, “ spomína Miro. „Zaujímalo ma, prečo je v nej celá stavba obalená. Keď som zistil, že je to vlastne igelit, ktorý má chrániť izoláciu proti vlhkosti, vôbec sa mi to nepáčilo. Chcel som predsa drevenicu, stavbu z prírodného materiálu a nevidel som dôvod baliť ju do igelitu.“ Rozhodli sa pre konopnú izoláciu a v hľadaní prírodných stavebných materiálov pokračovali, i keď v tom čase ich na našom trhu veľa nebolo. Boli napríklad prví, kto na Slovensku použil prefabrikované hlinené omietky nanesené na fermacelových paneloch.
Na poschodí sú dve manželské spálne a jedna detská izba, ak sa využije aj „pracovňa“ na prízemí, pohodlne sa tu vyspí osem až deväť ľudí. A keď je reč o pohodlí – na poschodí sú dve kúpeľne a na prízemí ďalšia, aj s práčkou.
Dano Veselský
Jednoduché, ale kvalitné závesy v prírodnej farebnosti sú z Anglicka – na Slovensku také v prijateľnej cene nenašli.
Vybrať lampy nebolo jednoduché: „Hľadali sme niečo tradičné, ale nie prezdobené, čo by nestálo majland. Niekde sme nakoniec použili nenápadné nástenné svietidlá, niekde sú retro lampy, niektoré zas tvarovo vychádzajú z petrolejok.“
Dano Veselský
1245350
Dano Veselský
Viac foto v galérii TU.
www.chalupkaborove.sk
