Moderná prístavba obohatila starý rodinný dom
Postavili ho takmer pred šesťdesiatimi rokmi na obraz vtedajšieho sveta. Našťastie poctivo a s potenciálom na zmeny. Zatiaľ najvýraznejšou prešiel nedávno, aby vyhovel potrebám mladej rodiny a jej predstave o súčasnom bývaní. Nestratil však pritom tvár, históriu ani potenciál.
Písali sa päťdesiate roky, obdobie povojnového optimizmu, ale aj brutálneho stalinizmu, budovanie socializmu pokračovalo plnením plánov druhej päťročnice… Dom na pôdoryse štvorca s rozmermi 10 ×10 m bol jedným zo stoviek podobných, aké sa vtedy v našich mestách postavili. Časom pribudla za domom letná kuchyňa a mierny svah záhrady postupne ovládol ovocný sad. Roky bežali a koncom tisícročia dostal dom nových obyvateľov, ktorí priniesli nový život a nové zmeny – začali pozvoľna, rekonštrukciou a prispôsobením pôvodnej dispozície. Život však ukázal, že pôvodných 10 × 10 m fungovaniu trojčlennej rodiny nevyhovuje. Potrebovali viac miesta aj zmeny v dispozícii, obrátili sa preto na architektov z ateliéru Vallo Sadovsky Architects.
Nová manželská spálňa je prístupná z kuchyne. Aj táto miestnosť je vďaka veľkému francúzskemu oknu v intenzívnom kontakte so záhradou.
Stavili na kontrast. Aby podporili rozdiel medzi starým a novým, obnažili pôvodnú tehlovú stenu a natreli ju nabielo.
Jedno z pôvodných okien nahradili veľkým bezrámovým zasklením so širokým sedacím parapetom, z ktorého je výhľad na terasu a do záhrady.
Staré a nové sa tu líši, ale nekonkuruje si. Na krásnu starú podlahu zo širokých dubových fošní nadviazali architekti stierkovou podlahou so vzhľadom betónu: „Človek tak nielen vidí, ale aj cíti, že prechádza zo starej časti domu do novej.“
Nechceli sme priblížiť starý dom novej časti, naopak, zámerne sme tu vytvorili kontrast. Snažili sme sa zachovať atmosféru pôvodného domu, a pritom nepopierať súčasného ducha prístavby. Oliver Sadovský, architekt
Zmeny k súčasnému
Rodine chýbal predovšetkým väčší denný priestor a plnohodnotná kúpeľňa, ale aj pracovňa a manželská spálňa. Architekti teda začali zmenami v pôvodnej dispozícii. Novej veľkej kúpeľni našli miesto v bývalej spálni, stenu medzi pôvodnou kuchyňou a obývačkou z veľkej časti zbúrali a nahradili oceľovým nosníkom, čím vznikol väčší otvorený priestor – základ budúcej dennej zóny. Na mieste starej letnej kuchyne potom navrhli novú prístavbu, ktorá v interiéri plynule nadviazala na pôvodný dom. „Spojili sme dve miestnosti pôvodného domu a pripojili k nim prístavbu, čím vznikol moderný otvorený obytný priestor dlhý asi 22 m – začína sa obývačkou pri uličnej fasáde, plynulo pokračuje jedálňou a kuchyňou a končí sa pracovňou,“ približuje koncept spoluautor návrhu, architekt Oliver Sadovský. „Dlhý priestor navyše nie je na strane pracovne ukončený stenou, ale veľkým zasklením, vďaka ktorému vzniká dojem, akoby pokračoval ďalej, do záhrady,“ upozorňuje architekt na pôsobivý efekt.
Obklad z agátového dreva je napustený lazúrou, aby sa zlepšila jeho trvácnosť.
Veľká zasklená stena vpúšťa svetlo do kuchyne a vťahuje terasu do centra diania.
Štrk je definitívnou úpravou povrchu terasy, len frakcia sa vymení za o niečo hrubšiu parkovú drvinu.
Hra svetla a kontakt s exteriérom
Architekti sa zamerali na presvetlenie interiéru a čo najintenzívnejšie prepojenie nových priestorov so záhradou. Život v dome sa účinne prelína so životom vonku najmä prostredníctvom terasy, ktorá vytvára chránenú oddychovú zónu v srdci dispozície. Všetky miestnosti spájajú s exteriérom veľké zasklené steny, pôvodné okno v dnešnej jedálni zväčšili a nahradili pevným bezrámovým zasklením so širokým parapetom určeným na sedenie. Zaujímavá je aj hra so svetlom, ktorú architekti rozohrali v otvorenom dennom priestore: dlhá miestnosť, čo by pre nedostatok okien na jej dlhších stranách mohla teoreticky trpieť nedostatkom svetla, kompozične vrcholí „otvoreným koncom“ – zasklením, ktoré prináša svetlo a prísľub pokračovania v starom sade. Navyše ju opticky člení svetlo prichádzajúce v mieste kuchyne nielen zboku, cez veľké zasklenie smerom na terasu, ale aj zhora, cez svetlík s výhľadom na oblohu.
Výhľad, ktorý stojí za to. Pôvodne zvažovali sklenené dvere a fyzický kontakt s exteriérom, nakoniec sa však architekti rozhodli len pre sklo a ničím nerušený výhľad do poetickej záhrady pozvoľna stúpajúcej k starým ovocným stromom.
V industriálnom štýle. Oceľobetónovú stropnú dosku architekti v interiéri nielen priznali, ale aj vyšperkovali nezvyčajným osvetlením – elektroinštalácie sa viedli nad doskou, do ktorej sa vyfrézovali otvory na objímky s efektnými žiarovkami.
Zariadenie je kombináciou preglejkového nábytku vyrobeného na mieru, suvenírov z ciest a nadčasovej klasiky z 50. rokov, ku ktorej bezpochyby patrí aj „vitrácka“ DSW Chair od manželov Eamesovcov.
Efektný trik so svetlom
Veľký svetlík je bezrámovým pendantom zasklenia na konci pracovne – ponúka výhľad na oblohu a ešte intenzívnejší kontakt s okolím. Zároveň prerušuje dlhú plochu betónového stropu. Svetlo prúdiace do kuchyne zhora zabezpečuje komfort aj pocit vzdušnosti a člení dlhý denný priestor.
Vtedy a teraz. Na mieste dverí do niekdajšej letnej kuchynky je dnes prechod do novej prístavby, zbúranú stenu v starom dome, medzi terajšou kuchyňou a jedálňou, nahradil oceľový preklad.
Architekt odporúča
Ak sa borovicová preglejka správne ošetrí, použitie tohto materiálu kdekoľvek v interiéri, hoci aj v kuchyni, je úplne bezproblémové. Máme s ním dobré skúsenosti z viacerých realizácií.
Staré a nové v harmónii
Hoci prepojenie starej a novej časti je v interiéri naozaj intenzívne, cieľom architektov bolo zachovať jedinečnú atmosféru starého domu. „Pôvodný dom má pôsobivé vysoké stropy, pekné okná do ulice, nádhernú drevenú podlahu… nebolo potrebné doň nijako výrazne zasahovať,“ hovorí Oliver Sadovský. I keď sa prestavba nezaobišla bez búrania, všetky zmeny, ktoré ovplyvnili vonkajší vzhľad pôvodného domu, sa týkali len stien orientovaných do záhrady – do ulice sa obracia stále rovnakou fasádou so štyrmi drevenými oknami. Jediným väčším zásahom do vzhľadu pôvodnej časti denného interiéru bolo otvorenie obytného priestoru a obnaženie tehlovej steny v mieste novej obývačky a jedálne. „Zámerom bolo odhaliť pôvodnú štruktúru muriva. Nesnažili sme sa totiž priblížiť starý dom novému, skôr naopak, zachovať ducha pôvodnej stavby a zámerne podporiť kontrast medzi starou a novou časťou,“ vysvetľuje architekt. Na pôvodné tehlové murivo a dubovú podlahu preto nadviazali hladkými omietkami, betónom a jednoduchou stierkovou podlahou. „Keď prechádzate zo širokých dubových fošní na hladkú podlahu so vzhľadom betónu, nielen vidíte, ale aj cítite, že vchádzate zo starej časti domu do novej,“ približuje úmysel tvorcov architekt Sadovský.
Pod podlahou
Pandomo so vzhľadom betónu je skryté podlahové vykurovanie.
Prístavba rodinného domu, Bratislava
Autori: Vallo & Sadovsky Architects
Plocha: 47,6 m2
Projekt: 2012
Realizácia: 2013
Podlahy: Pandomo
Okná, drevený obklad fasády a nábytok na mieru:
Eben Humenné, www.e-eben.sk
Matúš Vallo a Oliver Sadovský
Architektonický ateliér Vallo & Sadovsky Architects založili architekti Matúš Vallo a Oliver Sadovský v roku 2004 v Bratislave.
Zameriava sa na architektúru, urbanizmus, tvorbu mestského prostredia, ako aj na interiérový dizajn.
www.vallosadovsky.sk