Storočná drevenica pri Banskej Bystrici vyrástla po rekonštrukcii do krásy

20.08.2014  |     

Ospalá dedinka na zdanlivom konci sveta, za ktorou sa asfaltka postupne mení na prašnú cestu a ďalej na turistický chodník, kde sneh máva bielu farbu a aj v lete sú noci príjemne chladivé, kde vás na ulici každý pozdraví... To je to pravé miesto na chalupu, v ktorej po bratislavskom zhone nájdete pokoj a načerpáte silu.

Viac než storočnú drevenicu kúpili asi pred desiatimi rokmi. Nebola práve v najlepšom stave, s tým však viac-menej počítali.

„Snažili sme sa ju zrekonštruovať tak, aby sme jednak zachovali autentický ráz domu, aby naďalej pôsobil ako pôvodná miestna drevenica, a zároveň sme si chceli zabezpečiť istý komfort,“ hovorí majiteľ. „Za tie roky sa nám to postupne podarilo, čo nás veľmi teší.“

Strmé plechové strechy sú pre oblasť Žiarskej doliny typické.

Romantika na skok od civilizácie

To miesto ich očarilo už pri prvej návšteve. „Kúsok odtiaľto je najkratší výstup na hrebeň Veľkej Fatry a na Krížnu. Vyjdeme pred chalupu, obujeme si v zime lyže s pásmi, v lete vibramy alebo sadneme na bicykel a vybehneme na hrebeň, odkiaľ sú nádherné výhľady. Ozajstný raj pre turistov a skialpinistov,“ zasvietia oči domácemu pánovi, nadšenému športovcovi.

 

„Dedina má okolo 100 stálych obyvateľov a je tu niekoľko chalúp, viaceré veľmi pekne obnovené. A život je celkom iný ako v meste, taký normálnejší, priamočiarejší. Výborné je aj to, že ide o „slepú dedinu“.„Tu sa končí cesta a nie je tu takmer žiadna premávka, takže sa deti môžu hrať na ulici a nemusíte sa o ne báť. Usporadúvajú sa tu majstrovstvá vo varení halušiek, tzv. krňačkové preteky... Je to tu veľmi príjemné,“ pokračuje oduševnený chalupár vo výpočte miestnych pozitív.

„Pritom sme len kúsok od Banskej Bystrice, takže nie je problém napríklad s veľkými nákupmi, a po diaľnici sme tu z Bratislavy za pár hodín – v piatok po robote sadneme do auta a celý víkend môžeme stráviť na chalupe.“

Tam, kde to bolo možné, zachovali pôvodné podlahy, stropy, okná aj dvere. Stropy boli prekryté vrstvami farieb – očistiť to všetko bola hrozná robota.

Chalupa chce nadšenie a čas

„Aj keď samotná rekonštrukcia nebola jednoduchá a dali sme si na nej naozaj záležať – robili sa nové izolácie, rozoberali a rekonštruovali sa podlahy, čistili sa staré trámy, aby sme mohli v dome zachovať toľko z pôvodnej stavby, koľko sa len dalo... –, všetko to bola otázka len niekoľkých mesiacov. Omnoho náročnejšie bolo potom zariadiť drevenicu v pôvodnom duchu,“ spomína domáci pán.

„To už bola záležitosť rokov, kým sa nám podarilo pozháňať potrebné zariadenie a rôzne doplnky, ktoré veľmi dotvárajú atmosféru tohto miesta.“

Využili na to všetky možné cesty – starožitníctva aj bazáre, inzeráty, kamarátov, známych i susedov. Väčšinou sa snažili nájsť vhodný starý nábytok, ktorý by sa prípadne dal zrekonštruovať, niektoré kusy vybavenia však bolo potrebné vyrobiť na mieru. „Našli sme firmu, ktorá vyrába nábytok zo starého dreva. Repasujú starý poškodený nábytok, podvaly, stavebné drevo... Aj v novovyrobených kusoch sa tak zachová akási patina a pocit ‚stariny‘.“

Napríklad starých skríň je kopa, ale použiteľných je málo. Takže sme kúpili staré a nechali sme ich zrekonštruovať.

Namiesto stolíkov tu majú 200-ročné lodné kufre.

Hlinené podlahy nahradili drevenými ešte predchádzajúci majitelia.

Staronové kúrenie

V troch izbách ostali pôvodné, vyše storočné kachľové pece, ktoré miestny kachliar doplnil teplovodným výmenníkom. Ohriata voda potom cirkuluje v novom vykurovacom okruhu a ostatné miestnosti sa vyhrejú pomocou radiátorov. „Tromi pôvodnými pecami tak pohodlne vykúrime celú chalupu.“

Na peci v obývačke sa za 110 rokov na prvý pohľad takmer nič nezmenilo.

Hlavou aj srdcom

Rekonštrukciu zverili do rúk partii remeselníkov z neďalekej Banskej Bystrice, na ktorých mali od chalupárov z okolia dobré referencie – že majú s renováciami skúsenosti a vedia ako starému domu pomôcť a neuškodiť.

„Keď vám rekonštruujú chalupu 200 km od miesta, kde žijete a pracujete, nemôžete tam byť každý deň. Mal som z toho trochu obavy, ale s majstrami pod vedením pána Silvestra Kaziho sme mali len dobré skúsenosti – mailom mi posielal fotografie, pravidelne sme spolu komunikovali a hlavne sa naň­ho dalo spoľahnúť. Je to človek, ktorý má rád svoju robotu a zároveň pri nej premýšľa, takže v tomto sme mali naozaj šťastnú ruku.“

Kuchynskú linku vymysleli na mieste a za pochodu s veľkou podporou partie remeselníkov. „Mal som predstavu murovanej kuchyne, v ktorej nie je ani jedna rovná stena. Všetko malo byť krivé a „uplácané“ ako kedysi, keď sa stavalo z hliny, aby kuchyňa dostala ten správny rustikálny nádych. Ale z veľkej časti sú tu nápady našich majstrov – sú to ľudia, ktorí majú skúsenosti a hlavne premýšľajú nad svojou robotou.“

Romantická verzia dnešnej linky

Spodné skrinky vymurovali a omietli podľa vzoru výklenkov pri starých peciach, namiesto vrchných zavesili na oceľové reťaze drevené poličky. K pracovnej doske z masívneho duba doplnili keramický drez a mosadznú batériu v retro štýle.

 

Bežné umývadlo a WC sa zmenili na neobyčajné vďaka drevenému obkladu, po vzore sudov spútanému oceľovou obručou.

Vaňu-sprchu vytvarovali na mieste a jej vnútro upravili vrstvou vodostálej omietky. „Pekne krivolako, aby pôsobila ako stavba z hliny a bolo vidno, že je urobená rukami,“ dodáva majiteľ.

Zariadené srdcom aj rozumom. Aby zachovali atmosféru starého domu, a zároveň si dopriali pohodlie, skombinovali starý zreštaurovaný nábytok s niekoľkými novými kusmi.


Text: Erika Kuhnová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 6/2019 v predaji


26 tipov na sviatočné dekorácie




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky