Keď je dom ako nepopísaný kus papiera
Ako sa žije pri absolútnej nadvláde bielej, ktorá umožňuje vyniknúť ostrej zeleni v okolí? Môžete sa na to opýtať tejto rodiny, ktorá si na predmestí kanadského Montrealu dala postaviť dom plný geometrických tvarov a každodenne si užíva starostlivo naplánovanú hru línií, uhlov a svetelných efektov.
Rodinný dom v obytnej štvrti Greenfield Park bol navrhnutý pre mladú rodinu, ktorá sa chystala usadiť. Architekt ho poňal ako sochársku kompozíciu s jednoduchými geometrickými tvarmi. Našinec sa pri pohľade naň neubráni reminiscencii na slávnu brniansku vilu – vidí Tugendhat po kanadsky a s naliehavosťou 21. storočia.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
S domčekmi v okolí (prevažne so sedlovou strechou) stavbu spája veľkosť, farba a fasáda z bielych drevených profilov.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Kontrast dvoch farebných plôch. Biely obklad na fasáde je v ostrom protiklade so všadeprítomnou zeleňou. Napätie je už aj tak dosť veľké, preto sa architekt rozhodol nevnášať do „konfliktu“ ešte viac aktérov.
Optický klam
Rozdelenie stavby, práca s výklenkami v hlavnej časti aj uhly naznačujú jednotnú perspektívu a dynamickú prácu s objemom – vďaka tomu sa architektovi podarilo citlivo integrovať prvky modernej architektúry do zástavby, ktorej vznik sa datuje do druhej polovice 20. storočia, počínajúc 50. rokmi.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Plynulosť tvaru, jednoduchosť línií, všadeprítomná biela a dômyselné kombinovanie materiálov oslavujú dynamiku jednoduchých geometrických foriem, ktoré vytvárajú skulpturálny dojem.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Neustály kontakt so záhradou
Vstupnej hale dominuje schodisko pôsobiace skôr ako socha, nie technický interiérový prvok. Nájdeme tu aj knižnicu, ktorá svojím obsahom vnáša do priestoru farby a život, a logicky i čitateľský kútik. Schodisko je súčasťou veľkého centrálneho objemu – hranola, ktorý sa týči do výšky necelých 6 m. Zaisťuje cirkuláciu vzduchu, chráni súkromie obývacieho priestoru a skrýva veľkorysý šatník, špajzu i chladničku.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Hra tieňov, línií a uhlov. Centrálny vstupný priestor pri pohľade zo schodiska. Veľkorysý výhľad nie je len záležitosťou exteriérov.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Rebelujúca stena. Knižnica plná pestrofarebných kníh získava v snehobielom priestore úplne iný význam než vo farebne veľkorysejších interiéroch.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Lomené tvary nie sú iba umeleckým prvkom. Popri estetickej majú aj praktickú funkciu – členia priestor a poskytujú rodine súkromie. Zároveň umožňujú návštevníkovi tešiť sa z prekvapenia, čo sa za nimi skrýva.
Dve zasklené steny poskytujú panoramatický výhľad na zadnú (chránenú) časť záhrady a prispievajú tak ku kontaktu obyvateľov s okolitou zeleňou. Ďalšou výhodou tohto zasklenia je maximálne využitie prirodzeného denného svetla na osvetlenie obytnej časti.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Obytný priestor je zariadený jednoducho a striedmo, a to tak z hľadiska materiálov a farieb, ako aj z pohľadu vybavenia.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Minimalistická geometrická kuchyňa pôsobí sviežo a odľahčene, vôbec si nenárokuje pozornosť, ktorú vďaka tomu možno upriamiť na scenériu za oknami. Zeleň, zeleň a opäť zeleň.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Vnútri alebo vonku? Vďaka zaskleným priehľadom niekedy návštevník zabudne, či je ešte v dome alebo už sa nachádza uprostred záhrady.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Sedenie v záhrade 27/7 . Pocit absolútnej blízkosti toho, čo je vonku, majitelia zažívajú vždy, keď sedia v spoločnej obytnej miestnosti.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Previs horného podlažia chráni spodnú terasu, resp. väčšinu jej plochy pred horúcim slnkom i nepriazňou počasia v podobe dažďa či sneženia.
Čo je bohatstvo? Dve terasy!
Možnosť, ako si užívať pobyt vonku, a zároveň zostať v kontakte s domom, predstavujú dve terasy. Prvá, zakrytá, sa nachádza na prízemí a vedie do veľkej záhrady, ktorú priamo spája s obývačkou, zatiaľ čo druhá, otvorená, sa teší z takmer neobmedzeného prísunu slnečných lúčov v úplnom súkromí druhého podlažia.
Spodná terasa, ktorej povrch tvorí podlaha z betónových dosiek na rovnakej úrovni, ako je tá v interiéri, predstavuje prirodzené predĺženie obývacej časti a prispieva k dynamike priestoru i priamemu kontaktu so záhradou.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Horná terasa, ktorá je súčasťou druhého podlažia, susedí s vetvami majestátneho listnáča a ponúka hru uhlov, čím dodáva do priľahlého okolia novú perspektívu.
Dom ako nepopísaný kus papiera
Jean Verville architecte
Druhá terasa je prístupná zo spální a vďaka vysokému predelu s obkladom z bielych drevených profilov vytvára súkromný priestor na relaxáciu, opaľovanie alebo pozorovanie nočnej oblohy.
Projekt v kocke
Autor návrhu: Jean Verville, www.jeanverville.com
Typológia: rezidenčné bývanie
Zastavaná plocha: 320 m2
