Vinohradnícky dom v Pezinku si usilovná rodina zveľaďovala dve desaťročia

23.11.2015  |     

Boli vďační za návrat na vidiek. Zo záhrady sa tešili za pekného počasia, dom si užívali najmä v zime. Celé roky však mysleli na to, ako navzájom zblížiť prízemie so záhradou.

V jednej z ulíc staršej časti Pezinka, kde sa tesne k sebe primkýnajú vinohradnícke domy a pred okolím taja záhrady ukryté v hĺbke svojich dlhých parciel, bývajú Silvia a Peter s rodinou. Priečelie ich domu neprovokuje, no už vysoké priechodné podbránie sľubuje domácku atmosféru a svojský štýl – je vtipnou predzvesťou nedávno pristavanej verandy. Domáci sa k nej prebojovali po dvoch desaťročiach postupného zveľaďovania svojho sídla. 

PODBRÁNIE ODDEĽUJE

členitá zasklená stena s výhľadom do útulného dvora a záhrady. Podobne sa záhrade otvorilo aj prízemie hlavného krídla domu. To sa pristavanou verandou ešte viac vystrelo smerom k vinohradu. 

„Pri výbere materiálov a ladení interiérových prvkov bola naša kamarátka, dizajnérka a výtvarníčka Ľubomíra Peručič. Má cit pre detail a mimoriadnu schopnosť počúvať. Veľa prvkov aj sama urobila. Náš spiaci Murko v namaľovanom okne v podbrání je jej dielom,“prezrádza domáca pani.

HĽADANIE ŠTÝLU

Rozhodnutí odísť z petržalského bytu kúpili za Bratislavou dom. Vtedajší majitelia pôvodný ráz stavby zmenili do nerázovitej „socíkovskej“ podoby.

„Najdlhšie nám trvalo vydumať, v akom duchu dom oživiť. Roky sme hľadali to svoje podľa inšpirácií v časopisoch: skúsili sme to s japonským jazierkom aj s modranskou keramikou. Súvislosti nám docvakli až jedného dňa, keď sme chceli vyklčovať vinohrad, aby ustúpil zamýšľanému bazénu. Ideu nášho bývania sme mali rovno pod nosom! Stačilo sa zladiť s regiónom, v ktorom žijeme, a zžiť sa s tým, čo sme už vlastnili – vinohradícky dom a záhradu s malým vinohradom. Netúžili sme po ľúbivom ľudovom štýle s násilnými prvkami.

Namiesto zapratávania sa muškátmi v sude a maľovanými džbánkami sme sa v malom vrátili k vinohradníctvu a k veciam, ktoré prirodzene patria k hospodáreniu. Sama pochádzam z vinohradníckej rodiny, obaja vieme, ako sa starať o vinič, Peter vie urobiť dobré domáce biovínko,“ spomína na chvíľu osvietenia Silvia, kým sa usádzame do rohovej sedačky s pocitom, že sme pod strechou, v pohodlí a záhrada dýcha do domu.

„Škoda, že ste neprišli, keď sa všetko zelená, keď čerešňa kvitne. Výhľad z verandy a východ na terasu pôsobia samozrejme a logicky. Nebolo to jednoduché. Teraz ťažko veriť, že sme boli toľké roky odrezaní od záhrady na slabo osvetlenom prízemí.“  

„Keď svojpomocne alebo s vlastnou ideou niečo stavať, zariaďovať, prerábať, tak je dobré ujasniť si štýl, postup a detaily s odborníkom. Inak sa človek nadrie a stratí viac času aj peňazí.“ 

NA ETAPY

„Vo veľkej miere sme prestavovali svojpomocne. Hlavným a nezištným poradcom i realizátorom mnohých stavebných prác bol náš švagor Fero Dziak, prezývaný Bugro, ktorý je stavebný inžinier. Pomáhal s citom, naviedol nás na využitie prirodzených prvkov.“

Pred tromi rokmi sami zvalili starú dielňu a garáž, ktoré boli nalepené k domu práve zo záhrady. Prístavby boli už dávno za svojím zenitom, nestáli za záchranu. Namiesto nich postavili spolu so synom, synovcami a švagrom novú náraďovňu a záhradný domček. Pritom predĺžili murovaný plot deliaci ich od susedov. Domčeky, akoby už dávno vyrastené priamo z múru, teraz dotvárajú idylickú náladu záhrady. Tam, kde boli staré prístavby, vznikla terasa. Domáci sú spoločenskí, a tak terasa už svoje zažila, len Silvia si po takýchto radovánkach necítila nohy. Do kuchyne bolo priďaleko. Rodina sa vracala k myšlienke otvoriť prízemie do exteriéru. Najprv sa chceli balkónovými dverami „prepracovať“ k svetlu z kuchyne smerom do dvora. Tak by im však chýbal priamy kontakt s terasou a zeleňou.

Na búranie časti prízemia smerom do záhrady prišlo len pred rokom: „K nápadu otvoriť dom cez zasklenú verandu sme sa dopracovali spolu s manželom. Radili sme sa s viacerými architektmi, aj feng šuej návrh sme si dali vyhotoviť, len aby tu prúdili pozitívne energie.“ Nový tvar domu mal vpustiť čo najviac svetla a poľudštiť vzťah dom-záhrada. Nijaký z návrhov ich nenadchol. Až raz. „Povyše nás žije vinár Boriš s rodinou. Z reči do reči prišlo na to, že ich dcéra Zuzka je architektka. Vtedy sme už vedeli, že netreba vymýšľať štýly a hľadať inšpiráciu z iných ako vinohradníckych tradícií. Zuzka veľa nerozprávala. Počúvala a našla spôsob, ako múdro na vec. Pre dobro novej dispozície prízemia chcela aj kúpeľňu presťahovať, no z finančných dôvodov sme presunuli len toaletu a sústredili sa na vybudovanie verandy.“

Silvia naservírovala zázvorový čaj, a keď zavadila pohľadom o múrik na terase, spomenula si na príhodu so sochárom Bohušom Kubínskym: „Prišiel k nám, pozrel na rozostavaný priestor, na čerešňu v záhrade. Okom umelca odhadol budúci výhľad a poradil nám, aby sme okná verandy urobili ako súvislý pás prechádzajúci kútom miestnosti. Výšku parapetu navrhol tak, aby sa „chytila“ výšky vonkajšieho múrika, ktorý oddeľuje terasu od schodov do pivnice. Myslím, že tento prvok sa stal vo výsledku rozhodujúcim dizajnérskym momentom.“

„Bazén nemáme, no vinohrad sme zachovali. Stal sa pre nás životným štýlom a určil aj štýl nášho domu: zdobí nám výhľad spolu s čerešňou a výdatne nás zamestnáva vo voľnom čase.“​

SPOLOČNÁ REČ

„Niekoľkým architektom sa nechcelo do prerábky alebo prestavať časť domu nebolo pre nich až také atraktívne. Skúsili sme aj študentov architektúry. Chceli sme, aby nášmu vintage štýlu dali šmrnc, no keď sme ich počuli, že zo záhrady treba zo studničky odstrániť skruž, ktorá nám sedela do obrazu vidieckeho domu minulého storočia, vedeli sme, že nenájdeme spoločnú reč. Človek fantazíruje, ale ak architekt nepomôže zreálniť predstavy, tak je to nanič.

Architektka Zuzka Borišová pohla veci dopredu, priviedla statika a odrazu všetko šlo. Náš hlavný realizátor stavby, zručný a trpezlivý majster z Oravy Peter Kucka, so svojím pracovitým pomocníkom, keď sa nám nevidelo, aj múr rozobrali a znova bez reptania postavili iný.“

Neponáhľali sa, peňazí nazvyš nebolo, veľa spravili sami a kus roboty zas šikovní ľudia od fachu. 

text: Marína Ungerová
produkcia: Mária Vrábelová
foto: Dano Veselský
zdroj: časopis Tvorivé ekobývanie 02/2015

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky