Majiteľ bytu podľahol čaru tehlového obkladu, ktorý sa mu tiahne cez dve podlažia

02.09.2018  |     

Mať doma tehlovú stenu je snom väčšiny z nás. Svojou autenticitou a surovosťou vnáša do interiéru podmanivé čaro. Tomu podľahol i majiteľ bytu, v ktorom sa tehlový obklad ťahá rovno cez dve podlažia.

PRIESTORY K NÁM PREHOVÁRAJÚ

Čo-to prezrádzajú o svojom majiteľovi. Tento byt nás uvítal svojou otvorenou dispozíciou a dokonalým zladením. Na prvý pohľad bolo jasné, že tu sa niekto doslova vyhral so zariadením. Všetko malo svoje miesto, akoby tam patrilo odjakživa. Premyslené do detailov. Hľadať za týmto rukopisom ženu by bol omyl. Pod tento interiér sa podpísala mužská ruka. Žiaden architekt, žiaden bytový dizajnér. Jeho majiteľ sa živí ako produkčný, ktorého však baví dizajn. Celý koncept bytu pochádza z jeho hlavy. 

Usadili sme sa na poschodí v sparťansky zariadenej pracovni, kde tok myšlienok neruší nič nadbytočné. „Byt som kúpil začiatkom roka 2015 a od toho momentu som začal zháňať doplnky – cez internet a kade-tade,“ začal majiteľ. Trvalo mu asi trištvrte roka, kým zohnal, čo chcel. Rovnako dlhý čas nosil v hlave predstavu o budúcom výzore bytu. Bola s ním všade, rovnako ako meter, ktorý v čase pred i počas realizácie premeny holobytu na domov nepustil z ruky. „Keď sa byt začal prerábať, ja som ho už mal v hlave hotový, 90 % doplnkov bolo nakúpených a presne som vedel, kde budú mať svoje miesto lampa, sviečka, vankúš či obraz...“ 

„Priestory, ktoré sú na obraze (čelne nad schodiskom) namaľované, sú priestory, ktoré pre mňa niečo znamenajú. Je tam moja základná, stredná i vysoká škola, chata, dom, v ktorom som prežil detstvo. Maliarka z toho vytvorila jedno mesto: volá sa Moja štvrť. Na druhom obraze sú namaľované priestory mojej priateľky, ktoré zasa znamenajú niečo v jej živote. Oslovil som šiestich maliarov, ani jedného z nich som však predtým nepoznal. Napokon som si vybral LiliEn, maliarku, ktorá ma zaujala svojím štýlom. Zaujímavé bolo, že keď sme sa osobne stretli, zistili sme, že i ona má byt v podobnom štýle, aký som chcel mať aj ja. Chcel som, aby obraz vyzeral ako skica a potreboval som dostať moju myšlienku do jej hlavy, čo sa aj podarilo. Pri maľovaní teda vychádzala z mojich predstáv a fotografií – všetky objekty som si obehol a nafotil ich zo všetkých strán. V tom čase interiér ešte nebol zariadený. Maliarka poznala len dispozíciu bytu a približnú farebnosť, v akej bude ladený. Musel som jej dôverovať.“

Napriek veľkým formátom nepôsobia obrazy ťažko (napríklad čelný obraz nad schodiskom má rozmery 220 x 180 cm), za čo sa možno poďakovať práve vhodne zvoleným farbám. Sú skĺbením niekoľkých rôznych techník maľovania. 

Stenu schodiska pri vstupe zdobia obrovské čierne čísla, ktoré sú vlastne súradnicami bytu. Netradičná dekorácia, ktorá však nevybočuje z celkového konceptu.   

NÁPADY CHODIA S OTVORENÝMI OČAMI 

Pri hľadaní dekorácií a doplnkov získal Martin slušný prehľad o ponukách e-shopov aj kamenných obchodov. V jednom z nich našiel aj inšpiráciu pre drevený strop nad schodiskom. Možno i preto sa realizoval až úplne nakoniec, keď už bol byt takmer zariadený. Strop je natretý načierno a sú naň primontované obyčajné neopracované dosky, medzi ktorými sú približne trojcentimetrové medzery. Pri pohľade zospodu tak máte dojem, že „tam hore“ je tmavý priestor. 

Tomu všetkému však predchádzalo niečo oveľa ťažšie, a to doslova – zohnať pálené tehly na obklad na stenu. Tie boli nevyhnuté na vytvorenie priestoru s industriálnym nádychom. 

Romantiku umocňuje falošný kozub oproti posteli s keramickými uhlíkmi, ktoré nikdy nezhoria. 

PLNÁ A PÁLENÁ

Cesta k tehlám viedla cez výpadovku na Dunajskú Stredu, kde sídli firma zaoberajúca sa predajom starých tehál. Ich ponuka bola široká a lákavá, na tej istej ulici však našiel spoločnosť, ktorá búra staré rodinné domy a ktorej ponuka bola cenovo výhodnejšia. „Tehly mi ponúkli za oveľa lepšiu cenu, ale s tým, že mi nevedia garantovať farbu. Materiál síce dodajú do štyroch až šiestich týždňov, ale keďže nevedia, akú búračku budú mať v najbližších dňoch, nevedia ani povedať, čo mi vlastne príde.“ Risk sa stal ziskom.

V dohodnutej časovej lehote dodali už narezané tehlové pásiky z poctivých pálených tehál. A nič nebránilo tomu, pustiť sa do čistenia každej jednej tehličky kefkou. Pracovalo sa dlho. Martin sa naučil, že pred lepením na stenu treba každú jednu tehlu namočiť do vody, okefovať a nechať odkvapkať. Na stenu potom šli tehly ešte vlhké a schli priamo na nej. A nasledovalo lepenie a škárovanie. 

DOMÁCA VÝROBA Nie všetko prešlo rukami remeselníkov. Napríklad kované zábradlie na poschodí nesie pečať domácej výroby, nie je z dielne umeleckého kováča, akoby sa človek pri pohľade naň mohol domnievať. „Kovové zábradlie vyrábal môj otec s mojím dedkom doma v garáži a potom sme ho spoločnými silami nainštalovali za jeden deň. Dolu som zábradlie nedával, lebo by opticky zmenšilo priestor. Tak som si povedal: nechám to otvorené.“ Povrazy spĺňajú svoj účel. Martin však bol prezieravý a myslel aj do budúcna.

„Firma, v ktorej som našiel povrazy, vie urobiť na mieru sieť, ktorá sa dá nainštalovať v priebehu dňa a urobiť schodisko bezpečným aj pre malé dieťa.“ Pohyb nočným bytom uľahčujú bodovky pri stupniciach schodiska. Myslelo sa na všetko.  

Hoci sa Martin živí tým, že hľadá vhodné priestory na nakrúcanie filmov, televíznych relácií a reklám, s výsledkom, ktorý má za sebou, by pokojne mohol navrhovať interiéry na kľúč – premieňať holobyty na domovy. Tu sa mu to už podarilo. 

Atypický priestor pod schodiskom nezostal nevyužitý. Dnes slúži na odkladanie topánok.

text: Martina Deríková
foto: Miro Pochyba
zdroj časopis: Tvorivé ekobývanie

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky