Záchranou starého mlynu na okraji Stupavy získali bývanie s neopakovateľnou atmosférou

24.08.2016  |     

Nebyť umeleckej predstavivosti, mlyn stojaci na okraji stupavskej prírody by si ľudia pripomínali už len rozprávaním. Dnes sa do neho vrátil život – so smiechom aj plačom detí a s vravou, ktorú tu vedú tri generácie.

Otvorený ateliér

Slobodomyšlienkárstvo, umelecká nespútanosť a kreativita sa pretavili do zariaďovania starého mlyna. Na vrchnom poschodí vznikol otvorený ateliér, kde sa stratia aj tri deti. Každý jeden článok tejto rodiny, menší či väčší, si tu nájde miesto, kde môže tvoriť, a svetlo vnikajúce do miestnosti jej predpovedá svetlú budúcnosť. Mať pod vlastnou strechou miesto na vernisáž či výstavu je pridanou hodnotou. Tú majiteľom venoval mlyn za starostlivosť a rešpekt, s ktorým pristupujú k jeho zariaďovaniu.


Nápad vrátiť život do starého mlyna na kraji samotného raja a v tichu, ktoré prehlušujú len zvuky prírody, sa zrodil v hlave Monikinho otca – akademického maliara. To ešte netušil, že o niečo neskôr sa z občasných víkendových návštev stane (vy)trvalé bývanie nielen pre neho a jeho ženu, ale aj pre dcéru Moniku s manželom Petrom a ich troma deťmi. Zapustili tu korene, zdá sa, na dlhšie, ako ktokoľvek z nich vôbec predpokladal. 

Genius loci 

Nebolo treba veľmi premýšľať, ktorá z chalúp stojacich ďalej od jadra Stupavy patrí rodine umelcov, a nebolo sa treba ani príliš ostýchať. Na mieste, kde kedysi mlel mlyn, je dnes domov celej rodiny Vančovcov a Stankovičovcov a jeho čaro je znásobené pocitom domova, ktorý dom vyvoláva aj u návštev. V lone prírody, bez šialených zvukov mesta a svetiel pouličných lámp, kde sa zver premáva voľnobehom, sme vstúpili na miesto plné inšpirácií, nádherných zákutí a len zdanlivo neprebádaných miest, ktoré sa nám postupne odkrývali. 

Neustála vôňa mlynu

Nostalgiou prevoňané priestory starého mlynu dávajú tomuto miestu neopakovateľnú atmosféru. A úcta k veciam, možno pre iných dávno zabudnutých, ktorým tu Monika s Petrom našli ich miesto, dokáže s človekom naozaj pohnúť. Uvedomíte si, ako rýchlo beží čas a aké dôležité je zaoberať sa tým, čo má skutočne zmysel. 


Spodná časť bývania je len naoko. Je krásna, ale ani zďaleka nevypovedá o možnostiach, ktoré starý mlyn ponúka. Útulná kuchyňa, jedáleň, obývačka a toaleta zohrejú vašu dušu, akoby ste sa nachádzali v chalúpke pri lese. Vo vzduchu však bolo cítiť, že to nie je všetko. A tak, kým my sme sa ponevierali dole a nechali sa unášať detailmi, ktoré sme tu našli, hore nás čakal priestor „nemiestne“ charizmatický, rozľahlý odtiaľ až potiaľ – srdce mlynu akoby začalo znovu biť a tie naše sa rozbúchali spolu s ním.

Zachránený nielen mlyn 

Vážiac si minulosť a diela, ktoré vznikali, prechádzal Monikin otec staré rúcajúce sa budovy a zachraňoval veľké kusy histórie. Niektoré vlastnosti sa našťastie dedia a rešpekt k minulosti nie je výnimkou. V mlyne tak nájdete kovové schody, ktoré presne ako ich príbeh vedú hlavne zdola nahor a ani zamak opačne.

A v mlyne sa stále melie

Mlieť v mlyne sa dá všelijako. A v tom dnešnom sa tu premieľa človek spolu s umením. Otvorený priestor, ktorý nájdete na poschodí, dá človeku dýchať. Zrod nápadov tu na seba preto nenecháva dlho čakať. A tak kým Monika si svoje miesto v dostavanej galérii zatiaľ stráži tak, že tu suší bielizeň, hneď oproti, vo svojom vlastnom „domčeku“ s okienkami do spoločného ateliéru, pestujú svoje legoumenie deti. Chlapci toho veľa namelú, melú takmer od rána do večera :) Tak vyzerá detstvo, ktoré nepozná žiadne ploty. Tráviť život voľne, na dedine, dotvára osobnosť detí. Nehovoriac o tom, že sa môžu hrať krok od nepoškvrnenej prírody.

Takže takto sa teraz melie v starom mlyne!

Kto tu žije?

Peter Stankovič a jeho veselé obrazy. Monika Vančová, ktorá na ŠÚV vyštudovala odbor Textilné výtvarníctvo a na VŠVU v Bratislave odbor Kov a šperk, dnes sa však venuje výtvarným návrhom, realizáciám interiéru, redizajnu starých vecí, nábytku, výrobe bytových doplnkov, dekorácií, maľbe a patinovaniu. Ich tri deti. A ich starí rodičia. 

Text: Lucia Pristachová Hô-Chí
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Tvorivé bývanie 3/2016

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Prízemný drevodom s peknou záhradou vo vtáčom koridore neďaleko Trnavy

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky